Homília Benedikta XVI. na konci starého roka

Vatikán (31. decembra, RV) – Prinášame plný text homílie Benedikta XVI., ktorú predniesol 31. decembra 2009 vo Vatikánskej bazilike pri slávení Prvých vešpier slávnosti Bohorodičky Panny Márie.
  
Drahí bratia a sestry, na konci roka, bohatého na cirkevné i svetské udalosti, sa dnes večer nachádzame vo Vatikánskej bazilike, aby sme slávili prvé vešpery zo slávnosti Bohorodičky Panny Márie a aby sme pozdvihli hymnus vďaky Pánovi času a dejín.

Sú to predovšetkým slová apoštola Pavla, ktoré sme pred chvíľou počuli a ktoré zvlášť objasňujú ukončenie roka: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna narodeného zo ženy... aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4,4-5).

Hutný pavlovský úryvok nám hovorí o „plnosti času“ a osvetľuje nám obsah tohto vyjadrenia. Boh chcel uviesť svoje večné Slovo do dejín ľudskej rodiny, tak že prijalo našu ľudskú prirodzenosť. S vtelením Božieho Syna večnosť vstúpila do času a dejiny ľudstva sa otvorili pre naplnenie v Božom absolútne. Čas takpovediac „prijal dotyk“ od Krista, Syna Božieho a Márie, a od neho dostal nové a prekvapujúce významy - stal sa časom spásy a milosti. Práve v tejto perspektíve musíme skúmať čas roka, ktorý sa končí a toho, ktorý sa začína, aby sme mohli najrozličnejšie osudy nášho života - či už významné alebo nepatrné, jednoduché alebo zložité, radostné alebo smutné – registrovať ako znamenia spásy a prijať volanie Boha, ktorým sa na nás obracia, aby nás privádzal k cieľu, ktorý je mimo samotného času, k večnosti.“

Pavlovský text ďalej zdôrazňuje tajomstvo Božej blízkosti k celému ľudstvu. Je to blízkosť, ktorá je vlastná tajomstvu Vianoc. Boh sa stáva človekom a človeku je daná nevýslovná možnosť byť Božím Synom. Toto všetko nás napĺňa veľkou radosťou a vedie nás vzdávať Bohu chválu. Sme pozvaní vysloviť svojím hlasom, srdcom i životom naše „ďakujem“ Bohu za dar Syna, ktorý je zdrojom a naplnením všetkých ostatných darov, s ktorými Božia láska napĺňa život každého z nás - našich rodín, našich spoločenstiev, Cirkvi i sveta. Hymnus Te Deum, ktorý dnes zaznieva v chrámoch po celej zemi, chce byť znamením radostnej vďaky, ktorou sa obraciame k Bohu a ďakujeme mu za všetko, čo nám ponúkol v Kristovi. Naozaj „z jeho plnosti sme my všetci prijali milosť za milosťou“ (Jn 1,16).

Podľa dobrého zvyku chcem dnes večer spolu s vami poďakovať Pánovi zvlášť za prehojné milosti, ktoré udelil nášmu rímskemu diecéznemu spoločenstvu počas roka, ktorý sa chýli ku koncu. Zvláštnym pozdravom sa obraciam predovšetkým na tu prítomného kardinála vikára, pomocných biskupov, kňazov, zasvätené osoby ako aj na mnohých veriacich laikov. Rovnako srdečne pozdravujem pána primátora a tu prítomné autority. V širších súvislostiach myslím na občanov nášho mesta, zvlášť na tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a problémoch: všetkých vás ubezpečujem o mojej duchovnej blízkosti a spomínam na vás v modlitbách.

Čo sa týka programu rímskej diecézy, opäť oceňujem pastoračné rozhodnutie obetovať čas na zhodnotenie uplynulého itineráru s cieľom posilniť zmysel spolupatričnosti k Cirkvi a uľahčiť pastoračnú spoluzodpovednosť. Aby som zdôraznil dôležitosť tohto zhodnotenia, aj ja som chcel ponúknuť svoj príspevok poobede 26. mája tohto roku počas diecézneho sympózia v Lateránskej bazilike. Teším sa, že diecézny program pozitívne pokračuje apoštolskými aktivitami vo farnostiach, prefektúrach a rôznych cirkevných združeniach, hlavne v dvoch oblastiach podstatných pre život a poslanie cirkvi, a to v slávení nedeľnej eucharistie a vo svedectve lásky. Chcem povzbudiť veriacich, aby sa v hojnom počte zúčastňovali zhromaždení, ktoré sa konajú v rôznych farnostiach, aby tak mohli plnohodnotne prispieť k budovaniu cirkvi. Aj dnes chce dať Pán spoznať svoju lásku k ľudstvu obyvateľom Ríma a každému zveruje podľa služby a zodpovednosti poslanie ohlasovať jeho slovo pravdy a svedčiť o láske a solidarite.

Len kontemplovaním tajomstva vteleného Slova dokáže človek nachádzať odpovede na dôležité otázky ľudskej existencie, a tak objaviť pravdu o vlastnej identite. Preto Cirkev na celom svete ako aj tu vo Večnom meste sa angažuje za integrálny rozvoj ľudskej osoby. Preto som si s radosťou privítal program série „kultúrnych stretnutí v katedrále“, ktoré budú mať za tému moju nedávnu encykliku Caritas in veritate (Láska k pravde).

Už niekoľko rokov mnohé rodiny, početní učitelia a farské spoločenstvá pomáhajú mládeži, aby budovala svoju budúcnosť na pevných základoch, zvlášť na skale, ktorou je Ježiš Kristus. Želám si, aby táto výchovná snaha mohla vždy viac realizovať plodnú súčinnosť medzi cirkevnými spoločenstvami a mestom a pomáhať tak mladým ľuďom plánovať si vlastný život. Rovnako si prajem, aby v tejto dôležitej oblasti prispelo sympózium, ktoré organizuje vikariát v mesiaci marci.

Aby sme boli vierohodnými svedkami pravdy o človekovi, je nevyhnutné počúvanie Božieho slova v duchu modlitby. Chcem preto vrelo odporučiť starodávnu tradíciu lectio divina. Farnosti a rôzne cirkevné spoločenstvá aj vďaka podpore vikariátu budú môcť užitočne rozvíjať túto starodávnu prax, aby sa stala základnou súčasťou bežnej pastorácie.

Slovo, ktoré veríme, ohlasujeme a žijeme, nás pobáda k solidárnemu a bratskému správaniu. Vzdávajúc vďaky Pánovi za pomoc, ktorú vedeli kresťanské spoločenstvá obetavo ponúknuť tým, čo búchali na ich dvere, chcem povzbudiť všetkých k riešeniu ťažkostí, v ktorých sa nachádzajú mnohé rodiny, skúšané ekonomickou krízou a nezamestnanosťou. Narodenie Pána, ktoré nám pripomína veľký dar, že Boh prišiel na svet, aby nás spasil, že si vzal naše človečenstvo a daroval nám svoj božský život, nech pomáha všetkým ľuďom dobrej vôle pochopiť, že otvorením sa Božej láske sa ľudské konanie mení a stáva sa kvasom lepšej budúcnosti pre všetkých.

Drahí bratia a sestry, Rím potrebuje kňazov, ktorí by boli odvážnymi hlásateľmi evanjelia a zároveň by zjavovali milosrdnú Otcovu tvár. Pozývam mladých, aby nemali strach odpovedať celým svojim životom na povolanie, s ktorým sa na nich obracia Pán nasledovať ho na ceste kňazstva alebo zasväteného života.

Už teraz si prajem, aby stretnutie 25. marca budúceho roka, z príležitosti 25. výročie založenia Svetového dňa mládeže a 10. výročia toho nezabudnuteľného dňa mládeže v Tor Vergata, bolo pre všetky farské a rehoľné spoločenstvá, hnutia a združenia silným momentom rozjímania a modlitieb za dar povolaní ku kňazstvu a k zasvätenému životu.

Kým sa lúčime s rokom, čo sa končí a smerujeme k novému, čo začína, nás dnešná liturgia vovádza do slávnosti Panny Márie Bohorodičky. Presvätá Panna je Matkou Cirkvi a matkou každého z jej členov, teda v Kristovi je aj matkou každého z nás. Prosme ju, aby nás svojou starostlivou ochranou sprevádzala dnes a vždy, aby nás raz Kristus prijal do svojej slávy v zhromaždení svätých: Aeterna fac cum sanctis tuis in gloria numerari (Daj, aby sme boli pripočítaní medzi svätých vo večnej sláve). Amen! -ak, pd, jb-