Benedikt XVI.: Cirkev je tu aj pre tých, čo vnímajú Boha ako Neznámeho

Vatikán (22. decembra, RV) - Benedikt XVI. sa pri včerajšom slávnostnom stretnutí so zástupcami Rímskej kúrie v Pápežskom paláci vrátil v spomienkach ku skúsenostiam uplynulého roka. Medzi nimi vyzdvihol najmä tri apoštolské cesty: do Afriky, do Svätej zeme a do Českej republiky. Apoštolskej ceste, ktorú podnikol v septembri 2009 a na ktorej sa zúčastnilo aj mnoho pútnikov zo Slovenska, venoval Svätý Otec nasledujúce myšlienky:



„Pred takouto cestou ma vždy upozorňovali, že ide o krajinu s veľkou väčšinou agnostikov a ateistov, v ktorej sú kresťania len menšinou. O to radostnejšie bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že všade ma obklopovala veľká srdečnosť a priateľstvo, že liturgické slávenia sa niesli v radostnej atmosfére viery, že v univerzitnom a kultúrnom prostredí vyvolali moje slová živú pozornosť, že predstavitelia štátu mi prejavovali veľkú pozornosť a urobili všetko pre úspešné zvládnutie návštevy. Teraz by sa mi žiadalo povedať niečo o krásach krajiny a o nádherných svedectvách kresťanskej kultúry, ktoré robia túto krásu dokonalou. Ale za dôležitý považujem najmä fakt, že aj tí, ktorí sa považujú za agnostikov či ateistov, by mali mať miesto v srdciach nás veriacich. Keď hovoríme o novej evanjelizácii, títo ľudia majú asi strach. Nechcú vidieť samých seba ako objekt tejto misie, ani vzdať sa svojej slobody myslenia a vôle. Ale otázka ohľadom Boha predsa zostáva prítomná aj pre nich, aj keď nemôžu veriť konkrétnemu charakteru jeho pozornosti voči nám.



V Paríži som hovoril o hľadaní Boha ako základnom motíve, z ktorého sa zrodilo západné mníšstvo a s ním západná kultúra. Ako prvý krok evanjelizácie sa musíme usilovať, aby sa toto hľadanie udržalo živé. Musíme nám záležať na tom, aby človek neodsunul bokom otázku o Bohu v zmysle základnej životnej otázky. Musí nám záležať na tom, aby človek prijal takúto otázku i nostalgiu, ktorá sa v nej skrýva. Prichádza mi tu na myseľ výraz, ktorý Ježiš cituje z proroka Izaiáša, že totiž chrám by mal byť domom modlitby pre všetky národy (porov. Iz 56, 7; Mk 11, 17). Myslel tým takzvané Nádvorie pohanov, ktoré vyčistil od vonkajškových záležitostí, aby tu bol slobodný priestor pre pohanov, ktorí sa chceli modliť k jedinému Bohu, hoci sa nemohli zúčastňovať na tajomstve, pre službu ktorému bolo vyhradené vnútro chrámu. Priestor modlitby pre všetky národy - mysleli sa tým tí, čo poznajú Boha takpovediac iba zdiaľky. Tí, ktorí nie sú spokojní so svojimi bohmi, obradmi a mýtmi. Tí, ktorí túžia po Čistom a Veľkom, hoci Boh pre nich zostáva „neznámym Bohom“ (porov. Sk 17, 23). Títo mali mať možnosť vzývať neznámeho Boha a takto byť predsa len vo vzťahu s pravým Bohom, aj keď uprostred temnôt rozličného druhu. Myslím si, že Cirkev by mala aj dnes otvoriť určitý druh „nádvoria pohanov“, kde by sa ľudia mohli nejakým spôsobom napojiť na Boha bez toho, že by ho poznali a prv, než nájdu prístup k jeho tajomstvu, na ktoré je zameraný vnútorný život Cirkvi. K dialógu s náboženstvami sa dnes musí pridružiť predovšetkým dialóg s tými, pre ktorých je náboženstvo niečím cudzím, ktorým je Boh neznámy a ktorí by napriek tomu nechceli jednoducho zostať bez Boha, ale chceli by sa k nemu priblížiť aspoň ako k Neznámemu.“



Na záver svojho predvianočného príhovoru dal Benedikt XVI. tieto myšlienky do súvisu s prebiehajúcim Rokom kňazov:



„Ako kňazi sme k dispozícii všetkým: tým, ktorí poznajú Boha zblízka i tým, pre ktorých Boh predstavuje toho, ktorý je Neznámy. My všetci ho musíme spoznávať vždy nanovo a musíme ho neustále hľadať, aby sme sa stali ozajstnými Božími priateľmi. Ako by sme mohli, v konečnom dôsledku, dospieť k poznaniu Boha, ak nie cez tých, ktorí sú Božími priateľmi? Najhlbšie jadro našej kňazskej služby je to, že sme priateľmi Krista (porov. Jn 15, 15) – priateľmi Boha, prostredníctvom ktorých aj iní môžu nachádzať blízkosť Boha.“

V duchu týchto myšlienok Svätý Otec uzavrel svoj včerajší príhovor k zástupcom Rímskej kúrie. Prítomným kardinálom, biskupom a vedúcim jednotlivých úsekov štátnej správy Vatikánu takto zaželal k blížiacim sa sviatkom: „Zároveň s mojím vyjadrením hlbokej vďaky za každú preukázanú pomoc počas celého roka, je tu moje blahoprianie k Vianociam: aby sme sa stále viac stávali Kristovými priateľmi a teda priateľmi Boha a aby sme takýmto spôsobom mohli byť soľou zeme a svetlom sveta. Sväté Vianoce a šťastlivý Nový rok!“ -sg, jb-