Ctihodná Mária Wardová

Rubriku pripravila sr. Jaroslava Kochjarová CJ

„Žena, ktorá nemá v Cirkvi obdoby a ktorú jej darovalo Anglicko vo veľmi pochmúrnych a krvou skropených časoch.“ Tieto slová povedal svojho času pápež Pius XII. o Márii Wardovej, zakladateľke aj na Slovensku známeho Congregatio Jesu.

Benedikt XVI. prisúdil Márii Wardovej „hrdinský stupeň cnosti”. Stalo sa tak 19. decembra tohto roku oficiálne vydaným dekrétom, na základe ktorého bude odteraz označovaná titulom „venerabilis“ – ctihodná Mária Wardová. Je to dôležitý krok na ceste k blahorečeniu.

Prečo je táto cesta v prípade Márie Wardovej taká dlhá, keď jej dielo vzniklo už pred 400 rokmi a má 3000 členiek po celom svete, na to sme sa opýtali generálnej predstavenej Congregatio Jesu v Ríme sestry Mechtildy Mecklovej.

„To súvisí s tragickým príbehom Márie Wardovej. Pred 400 rokmi bola odsúdená ako heretička a niekoľko mesiacov strávila vo väzení. Jej knihy boli na indexe, obrovské množstvo vzácnych dokumentov bolo spálených. Obrazy s výjavmi z jej života museli byť odstránené zo stien. Preto historické spracovanie jej života a diela si vyžiadalo veľa času.“



Pre zaujímavosť možno spomenúť, že kompletne spracovaná dokumentácia, potrebná pre začatie procesu blahorečenia predstavuje  4-tisíc strán, päť zväzkov veľkých kníh.

Neobyčajná charakteristika neobyčajnej ženy. Nahliadnime do peripetií jej života a neprajných historických okolností, napriek ktorým alebo vďaka ktorým sa Mária Wardová stala tým, čím je.

Anglicko, prvá polovica XVI. storočia, kráľ Henrich VIII. s titulom „po Bohu najvyššia hlava Anglickej cirkvi“.

Na pokyn urazeného kráľa, ktorému pápež nechcel dať súhlas k nezákonnému manželstvu s Annou Boleynovou, sa nad Anglickom rozpútala búrka. Kňazi, ktorí odmietli prísahu, že sa zriekajú pápeža a veriaci, ktorí neuznali autoritu samozvanej hlavy cirkvi uvalili na seba trest smrti pre velezradu. Široká verejnosť bola postavená pred voľbu: buď zo dňa na deň zmeniť presvedčenie, alebo odmietnuť. Väčšina sa rozhodla pre život. Niekoľko jednotlivcov volilo smrť či útek do zahraničia. Mnohí kňazi sa ukrývali a vystupovali pod krycími menami.

Za vlády kráľovnej Márie Katolíckej, od r. 1553-1558 sa Anglicko vrátilo do lona Katolíckej cirkvi, ale len na krátko. Po Márii nastúpila na trón Alžbeta I., dcéra Henricha VIII., sprisahaná nepriateľka Ríma. Medzi ľuďmi povstali pochybnosti a zmätok. Začalo nové krviprelievanie. Veriaci zo strachu pred násilnými prehliadkami domov ničili náboženské predmety, obrazy a knihy. Kto sa v nedeľu nezúčastnil na bohoslužbách štátneho náboženstva, platil pokutu. Mnohí tak prišli o celý svoj majetok. Kto by poskytol prístrešie kňazovi alebo slávil s ním eucharistiu, hrozilo mu dlhoročné väzenie, muky a smrť.

Napriek tomuto všetkému zostalo mnoho kňazov a veriacich pevných a nezlomných. Aká veľká viera, aké pevné charaktery to museli byť! A k nim patrí aj starobylý šľachtický rod Wardovcov, z ktorého pochádzala Mária Wardová.

Ako nám dokumentujú životopisci, jej životný príbeh je ohraničený menom Ježiš ako prvým aj posledným slovom, ktoré vyšlo z jej úst.

Zakladateľka Congregatio Jesu, Angličanka Mária Wardová (1585 – 1645), sa cítila byť Bohom povolaná k tomu, aby založila ženskú kongregáciu bez klauzúry, podľa vzoru Spoločnosti Ježišovej. Jej vízia kongregácie apoštolsky činných, nie kontemplatívnych zasvätených žien, bola na tú dobu (prelom 16./17. storočia) príliš pokroková. Mária Wardová vnímajúc vtedajšiu dramatickú situáciu katolíkov - nielen v rodnom Anglicku - a v snahe zostať verná Božiemu volaniu bola presvedčená, že práve takéto rehoľné spoločenstvo je pre Cirkev a spoločnosť dôležité. Až v r. 1877, teda 232 rokov po jej smrti, dosiahla kongregácia úradné cirkevné uznanie a napokon v roku 1909, presne pred 100 rokmi, povolenie nazývať Máriu Wardovú svojou zakladateľkou.

Dielo založené Máriou Wardovou napriek okolnostiam prežilo. Dnes plní svoje poslanie na všetkých piatich kontinentoch, v 44 krajinách. U nás pod menom Congregatio Jesu a v iných oblastiach sveta tiež Institute of the Blessed Virgin Mary.

Slovenská provincia Congregatio Jesu so skratkou „CJ“ má 191 členiek, ktoré pôsobia v 23 komunitách na Slovensku, ďalej v Česku, na Ukrajine, v Rusku, Rakúsku, Nemecku, ale aj v Jeruzaleme a Ríme.



Ako vnímať skutočnosť, že tento dôležitý krok ku svätorečeniu Márie Wardovej sa uskutočnil práve počas pontifikátu Benedikta XVI.? Hovorí generálna predstavená sr. Mechtild Mecklová: „Nerada hovorím o náhode. «Boh má na všetko svoj čas», povedala Mária Wardová. Ale z rozhovoru s pápežom Benediktom viem, že pozná Máriu Wardovú a váži si ju ako veľkú ženu. Z jeho kardinálskeho obdobia máme list, v ktorom píše: «Mária Wardová s odvahou a odhodlanosťou vo svojej dobe prerazila cestu pre nový spôsob pôsobenia žien v Cirkvi. Snáď sa dá povedať, že práve teraz prišla hodina pre Máriu Wardovú». Tieto slová pápeža vnímam dnes ako výzvu pre nás. A som si istá, že by sa tešil, keby proces svätorečenia mohol byť aj ukončený za jeho pontifikátu.“  

Začrime ešte do niekoľkých ďalších myšlienok ctihodnej Márie Wardovej, ktorá nás okrem iného učí dôvere:

„Naša veľkosť a sila nie je v priazni mocných, vysokopostavených a veľkých Pánov, ale v tom, že máme otvorený a voľný prístup k Bohu, od ktorého pochádza každá veľkosť a sila.“

„Najlepší spôsob ako spokojne znášať ťažkosti je ďakovať Bohu za ne.“

„Neuspokoj sa ničím, čo je menej ako Boh.“

„Rob dobro a rob ho dobre.“ A na záver ešte myšlienka z úvodu jednej z mnohých kníh o Márii Wardovej. Jej autor, opát Emanuel Heufelder napísal: „Boh niekedy potrebuje ľudí, ktorí predbehnú deň, aby ho oznámili. Ale oni musia zomrieť prv, než svitne.“