Benedikt XVI. študentom a profesorom o paradoxe múdrosti
Vatikán (18. decembra, RV) – Včerajšie vešpery vo Vatikánskej bazilike, ktoré
sa Svätý Otec pomodlil spolu so študentmi a profesormi rímskych univerzít boli spojené
s odovzdaním ikony Sedes Sapientiae (Stolice Múdrosti) ako symbolickej štafety
od austrálskych študentov ich kolegom z Nigérie, pretože v nasledujúcom roku bude
Stolica Múdrosti putovať po univerzitách Afriky. Ikona má podobu mozaiky a pochádza
od slovinského ikonopisca P. Marka Rupnika SJ.
Benedikt XVI. vo svojom
príhovore rímskej akademickej obci poukázal na význam symbolu, ktorý ikona predstavuje.
Nadviazal na antifónu vešpier, ktorá je vzývaním Múdrosti a pred duchovný zrak študentov
a profesorov položil otázku: „Aká múdrosť sa rodí v Betleheme?“.Vo
svojej odpovedi na túto otázku Svätý Otec povedal:
„Kresťanský paradox
spočíva práve v identifikácii Božej Múdrosti, teda večného Logosu,
s človekom Ježišom Nazaretským a s jeho históriou. Neexistuje riešenie tohto
paradoxu, jedine v spojení so slovom „Láska“. V tomto prípade je Láska s veľkým
„L“, pretože táto Láska nekonečne presahuje ľudské a historické rozmery. Teda Múdrosť,
ktorú v dnešný večer vzývame, je Boží Syn druhá osoba Najsvätejšej Trojice.
Je Slovo, ktoré ako čítame v Prológu sv. Jána „bolo na počiatku u Boha“, teda „bolo
Boh“; Slovo, ktoré spolu s Otcom a Duchom Svätým stvorilo všetky veci
a „ktoré sa stalo telom“ aby zjavilo toho Boha, ktorého nikto nemôže vidieť (porov.
Jn 1,2-3.14.18).Drahí priatelia, kresťanský profesor alebo mladý kresťanský
študent nosí v sebe túto vášnivú lásku k tejto Múdrosti!
V tejto
chvíli sa nemôžem vyhnúť jednej úvahe, možno trochu nepríjemnej, ale pre nás,
ktorí sme teraz tu a sme viac-menej súčasťou akademickej obce, veľmi užitočnej.
Pýtajme sa: kto bol – v tú vianočnú noc – v betlehemskej jaskyni? Kto
prijal Múdrosť po tom, keď sa narodila? Kto prišiel, aby ju mohol vidieť, spoznať
a pokloniť sa jej? Neboli to ani znalci zákona, ani učenci.
Boli to Mária a Jozef a neskôr pastieri. Čo toto znamená? Ježiš neskôr povie: „Áno,
Otče, tebe sa tak páčilo“ (Mt 11,26), svoje tajomstvo si zjavil maličkým
(porov. Mt 11,25).
Ale má to znamenať, že štúdium
nie je užitočné? Alebo je dokonca škodlivé, kontraproduktívne pre poznanie pravdy?
Dvetisícročná história kresťanstva vylučuje takúto hypotézu, naopak našepkáva
nám tú správnu, ktorou je potreba študovať, prehlbovať svoje vedomosti pri
zachovaní si ducha „maličkých“, ducha jednoduchosti a poníženosti, akého mala
Mária - „Stolica Múdrosti“. Koľkokrát sme mali strach priblížiť sa k betlehemskej
jaskyni zo strachu, že by to mohlo byť prekážkou pre našu kritickosť a „modernosť“!
Naopak, v tejto jaskyni môže každý z nás objaviť pravdu tak o Bohu, ako aj o človeku.
V tomto Dieťati narodenom z panny, sú spojené obe: túžba človeka po večnom živote
sa dotkla Božieho srdca natoľko, že sa nehanbí prijať ľudskú prirodzenosť.
Drahí
priatelia, pomôcť iným objaviť skutočnú tvár Boha je prvou formou dobročinnej lásky,
ktorá vo vašom prípade má význam intelektuálnej lásky.“ -js-