Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 3. adventnej nedele

Adventný príhovor na 3. adventnú nedeľu, ktorú pripravil P. Jozef Šofranko SJ, ktorý študuje kánonické právo na Pápežskej Gregorovej univerzite

Priatelia,
tak ako som to už urobil v jednom zo svojich predchádzajúcich príhovorov, aj tento začnem trocha odlišným spôsobom. Chcem vám položiť otázku: Kedy ste sa naposledy úprimne a nefalšovane z niečoho tešili. Niekto by možno vedel odpovedať okamžite a niekto by musel zaloviť v hĺbke svojej pamäte. Túto otázku nekladiem iba tak. Ona resp. odpoveď na ňu úzko súvisí s nasledujúcou nedeľou.

Tretia adventná nedeľa sa podľa latinskej tradície nazýva Domenica gaudete, čo by sa v slovenčine mohlo vyjadriť ako nedeľa radosti. Ale presnejší preklad znie: nedeľa v ktorej sa máme radovať! Dôvodom pre tento názov, sú práve liturgické čítania, ktoré budeme počuť. Prorok Sofoniáš v prvom čítaní vyzýva otvorene: „Jasaj dcéra sionská“, žalm zasa hovorí: „Plesajte a jasajte, obyvatelia Siona“ a v druhom čítaní apoštol Pavol zasa nástojí: „Bratia, vždy sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ Toto nie sú suché a nepodložené výzvy k radosti. V každom texte sa nám ponúkajú vysvetlenia, prečo sa máme radovať. Ale najdôležitejším dôvodom pre našu radosť, ku ktorému téma čítaní vedie je „blahozvesť“, čo znamená osoba Ježiša Krista. Evanjelium nasledujúcej nedele nám predkladá slová Jána Krstiteľa, ktorý oznamuje, že „... prichádza Mesiáš“. Mesiáš nie je jedným z prorokov, ktorí ohlasuje pokánie prostredníctvom krstu alebo iným rituálnym spôsobom. V skutočnosti je tým, ktorý mení históriu, ktorý krstí v Duchu Svätom a ohňom, ktorý má moc priniesť do sveta spravodlivosť a dať nový zmysel ľudskej histórii. Mesiáš je sám Boh, ktorý prichádza medzi nás, ktorý nám daruje svojho Ducha, ktorý nám ponúka svoj vlastný život a dáva životu každého jedného z nás nový význam. Kresťanská radosť pramení z dobrej zvesti, že Boh sa rozhodol stať sa človekom ako sme my, že sa rozhodol vstúpiť do nášho sveta a stať sa tak našim spoločníkom na ceste, našim bratom a blízkym priateľom, ktorý stojí pri každom človeku, a to v každej chvíli. Neposlal svojho zástupcu alebo delegáta, aby urobil zdvorilostnú návštevu. Prichádza osobne.

Priatelia, za tú chvíľu ste si už istotne všetci našli odpoveď na moju úvodnú otázku. Preto si každý vie dobre predstaviť ten pocit a radosť, keď sa nám v živote niečo podarilo, keď nám niekto ponúkol pomocnú ruku alebo poznanie toho, že nás má niekto rád. Faktom však ostáva, že tieto dôvody stoja mimo nás. Keď pominú, ostáva v našej duši prázdne a často bolestivé miesto, ktoré sa snažíme rozličným spôsobom zaplniť.
Avšak Blahozvesť, na ktorú nás upriamujú čítania nedele radosti, je v každom z nás. Prebýva v našich srdciach a ak ju začneme objavovať a dovolíme jej prejaviť sa v našom živote, prinesie dôležité a viditeľné účinky: radosť, ktorá premáha strach, ktorá dáva silu neochabnúť v ťažkých situáciách a ktorá nás podrží v starostiach bežného života. Táto radosť nepominie. Ona nezanecháva prázdne miesto. Práve naopak. Zapĺňa každú prázdnotu a hojí rany.
Priatelia prajem nám spoločne aby sa tieto dni adventu stali pre nás príležitosťou objavovania skutočného prameňa kresťanskej radosti.