Komentár Antona Ziolkovského: Ponuka anglikánom

Vážení poslucháči! Začiatkom novembra podpísal Svätý Otec, Benedikt XVI. apoštolskú konštitúciu Anglicanorum coetibus. Tento dokument umožňuje anglikánom, ktorí sa chcú vrátiť do Katolíckej cirkvi, zriadiť personálne ordinariáty. Zároveň Kongregácia pre náuku viery zverejnila normy, ktoré pomáhajú túto konštitúciu aplikovať.
Zverejnenie tohto dokumentu vyvolalo rôzne reakcie. Časť kresťanov obviňuje pápeža, že toto konanie podrýva ekumenizmus a v konečnom dôsledku oslabí samotnú Anglikánsku cirkev. Je isté, že takáto konštitúcia by nebola vznikla, ak by nepribúdali žiadosti anglikánov o vstup do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou. Z dejín vieme, že za vznikom Anglikánskej cirkvi nestojí reformácia, ale osobný problém Henricha VIII., ktorý si vytvorením vlastnej cirkvi chcel zjednodušiť riešenie osobných morálnych problémov. Takto vzniklo samostatné spoločenstvo, ktoré si v náuke viery a mravov i liturgie veľa ponechalo. Ak teda blízkosť anglikánov a katolíkov je zrejmá, vnucuje sa otázka, prečo sa isté skupiny anglikánov usilujú o prijatie do Katolíckej cirkvi. Anglikánska cirkev nie je rozšírená len na britských ostrovoch, ale nájdeme ju aj v Afrike či Amerike. Hoci vo Veľkej Británii ide o väčšinovú cirkev, ktorej formálnou hlavou je kráľ, svoj vplyv na dianie v spoločnosti postupne stráca. Štatistiky dokonca hovoria, že pomer praktizujúcich anglikánov, katolíkov a moslimov, je vo Veľkej Británii rovnaký. Pod vplyvom sekularizačných trendov sú aj tradičné cirkvi v pokušení prispôsobovať sa svetu a odsúvať evanjelium na okraj. Toto je skutočný dôvod, pre ktorý bolo možné cítiť v Anglikánskej cirkvi vnútorné pnutie.

Situácia sa vyhrotila v dvoch otázkach. Časť hierarchie naznačila súhlas v prípade požehnávania párov rovnakého pohlavia. Vysviacka homosexuálneho biskupa v Spojených štátoch, ktorý žije s iným mužom, vyvolala veľké rozčarovanie. Pobúrenie vyvolalo rozhodnutie generálnej synody anglickej cirkvi umožniť biskupské svätenie žien. Pritom kňazské vysviacky žien povoľuje v Anglikánskej cirkvi dokument z roku 1992. Svätá Stolica už vtedy jasne povedala, že podobné kroky sa stávajú prekážkou v ekumenickom dialógu. Na augustovej synode v Canterbury, ktorá mala byť pokusom o zmierenie napätia, sa mnoho biskupov nezúčastnilo. Rokovali samostatne, komunikovali s Kongregáciou pre náuku viery a hľadali možnosť vstúpiť do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou.

V tomto kontexte treba chápať aj apoštolskú konštitúciu Benedikta XVI. Anglicanorum coetibus. Zhodou okolností krátko po zverejnení dokumentu bolo v Ríme naplánované stretnutie pápeža s duchovnou hlavou Anglikánskej cirkvi, arcibiskupom Williamsonom. Svätý Otec uistil, že táto konštitúcia nebude mať nijaký vplyv na vzájomné vzťahy. Je však zrejmé, že by nikdy nebola vznikla, keby extrémne riešenia vo vnútri Anglikánskej cirkvi nedonútili časť jej členov hľadať také východiská, ktoré by boli v súlade s ich svedomím.

Vážení poslucháči! Napätia v kresťanských cirkvách kvôli vysviackam žien a odobrovaniu homosexuálneho životného štýlu sú jasným dôkazom, že mnohí veriaci odmietajú takú náuku viery a mravov, ktorá nie je v súlade s prirodzeným zákonom a apoštolskou tradíciou. Kresťania, ktorí podľahli sekularizačným trendom, môžu pápežove kroky vnímať ako zjednocovanie tradicionalistov. V skutočnosti ide však o vnútornú očistu, ktorá má ukázať, či kresťanské cirkvi vedia žiť podľa evanjelia. Bez tohto kvasenia ekumenizmus zostane len frázou a zbožným prianím.

Anton Ziolkovský