Benedikt XVI. pri soche Nepoškvrnenej: Ani masmédiá nás nemajú vo svojej moci
Vatikán (8. decembra, RV) - V utorok 8. decembra, na slávnosť Nepoškvrneného
počatia Panny Márie, navštívil Benedikt XVI. Španielske námestie v Ríme, kde sa pomodlil
pri stĺpe, ktorý nesie na svojom vrchole sochu Immaculaty. Svätý Otec si uctil Pannu
Máriu kadidlom a ozdobil mariánsky stĺp kvetmi. V príhovore sa zamyslel nad úlohou,
akú plní táto socha vztýčená nad Rímom pre jeho obyvateľov. Okrem iného povedal:
„Čo
hovorí Mária tomuto mestu? Čo pripomína všetkým svojou prítomnosťou? Pripomína, že
«kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť»(Rim, 5,
20) – ako píše apoštol Pavol. Ona je Nepoškvrnenou matkou, ktorá opakuje
ľuďom našich čias: Nebojte sa, Ježiš zvíťazil nad zlom. Zvíťazil nad ním v jeho základe
a vyslobodil nás z jeho moci.
Ako veľmi potrebujeme
túto krásnu správu! Každý deň sa totiž cez noviny, televíziu a rozhlas rozpráva
o zle, zlo sa opakuje a nafukuje, privykáme si na hrôzy a stávame sa necitlivými
a určitým spôsobom nadrogovanými, pretože to, čo je negatívne, sa celkom neodbúrava
a deň čo deň sa hromadí. Srdce sa zatvrdzuje a myšlienky sa zatemňujú. Pre toto potrebuje
mesto Máriu, ktorá nám svojou prítomnosťou rozpráva o Bohu, pripomína nám víťazstvo
milosti nad hriechom a privádza nás k nádeji aj v ľudsky najťažších
situáciách.
V meste žijú – alebo prežívajú – neviditeľné osoby, ktoré
sa každý deň objavujú na titulných stránkach alebo na obrazovkách a ktoré sú obeťami
využívania až do krajnosti, len aby správa či obraz pritiahli pozornosť. Je to zvrátený
mechanizmus, ktorému sa, žiaľ, ťažko dá brániť. Mesto veci najprv ukryje a potom ich
vystaví na verejnosť. Bez súcitu, alebo s falošným súcitom. V každom
človeku je však túžba po tom, aby bol prijatý ako osoba a aby sa s ním
nakladalo ako s posvätnou skutočnosťou, pretože každý ľudský osud je posvätným príbehom
a vyžaduje si najväčšiu úctu.
Mesto, drahí bratia a sestry,
to sme my! Každý z nás prispieva k jeho životu a k jeho morálnej klíme, v dobrom
i v zlom. Srdcom každého z nás prechádza hranica medzi dobrom a zlom a nikto z nás
sa nemá cítiť v práve súdiť tých druhých, ale skôr každý má cítiť povinnosť, aby polepšil
seba samého. Masmédiá majú sklon viesť nás k tomu, aby sme sa cítili neustále divákmi,
ako keby sa zlo týkalo iba tých druhých a akoby v našom živote isté veci nemohli nikdy
nastať. Sme však všetci „aktérmi“ a - či v zlom, alebo v dobrom – naše správanie
vplýva na druhých.“
Svätý Otec uprostred tejto náročnej situácie
upriamil pozornosť veriacich práve na Nepoškvrnenú Pannu:
„Nech
nám Nepoškvrnená Panna Mária pomáha objavovať a brániť hĺbku ľudskej osoby,
pretože v nej je dokonalá priezračnosť duše i tela. Je zosobnená čistota, v tom
zmysle, že duch, duša a telo sú v plnom súlade medzi sebou navzájom a v súlade
s Božou vôľou. Mária nás učí otvoriť sa voči konaniu Boha, aby sme hľadeli na druhých
tak, ako na nich hľadí on: počínajúc od srdca. Aby sme hľadeli s milosrdenstvom, s lásku,
s nesmiernym citom, osobitne na tých najosamelejších, znevážených, zneužívaných.
«Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť».
Po
litániovom speve Svätý Otec predniesol záverečnú modlitbu a udelil všetkým prítomným
apoštolské požehnanie. Na záver zaznel Španielskym námestím latinský hymnický spev
„Tota Pulchra“ (Celá krásna si Mária). -jb-