Benedikt XVI. na Anjel Pána o zmysle liturgického roku: „Kristus sa netýka iba kresťanov“

Vatikán (29. novembra 2009, RV) – Prinášame plný text príhovoru Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána na Prvú adventnú nedeľu. Svätý Otec sa veriacim, zhromaždeným na Námestí sv. Petra prihovoril z okna svojej pracovne týmito slovami:



„Drahí bratia a sestry! V túto nedeľu začíname z Božej milosti nový liturgický rok, ktorý sa prirodzene otvára Adventom, časom prípravy na Narodenie Pána. Druhý vatikánsky koncil vo svojej Konštitúcii o posvätnej liturgii hovorí, že Cirkev „v ročnom cykle postupne predkladá celé Kristovo tajomstvo, a to od vtelenia a narodenia až po nanebovstúpenie Pána, po Turíce a po očakávanie blaženej nádeje a Pánovho príchodu. Keď takto pripomína tajomstvá vykúpenia, otvára veriacim bohatstvo spasiteľských činov a zásluh svojho Pána, takže sa v každom čase stávajú istým spôsobom prítomnými, aby sa veriaci dostávali s nimi do styku a napĺňala ich milosť spásy.“ (Sacrosanctum Concilium, 102). Koncil kladie dôraz na skutočnosť, že stredom liturgie je Kristus, ako slnko, okolo ktorého sa na spôsob planét pohybujú Preblahoslavená Panna Mária – ako najbližšia – a ďalej mučeníci a ostatní svätí, ktorí „spievajú v nebi dokonalú chválu Bohu a orodujú za nás“ (tamtiež, 104).

Toto je realita liturgického roka z pohľadu – takpovediac – „zo strany Boha”. A zo strany – povedzme to tak – človeka, histórie a spoločnosti? Aký význam môže mať? Odpoveď nám ponúka práve cesta adventného putovania, na ktorú sme sa dnes vydali. Súčasný svet potrebuje predovšetkým nádej: potrebujú ju rozvojové národy, no tiež i ekonomicky vyspelé. Stále viac si všímame to, že sa nachádzame na jednej lodi a musíme sa zachrániť všetci spoločne. Predovšetkým si uvedomujeme, keď vidíme, ako sa rúcajú toľké falošné nádeje, že potrebujeme spoľahlivú nádej, a táto sa nachádza jedine v Kristovi, ktorý, ako hovorí List Hebrejom, „je ten istý včera i dnes a naveky“ (13,8).



Pán Ježiš prišiel v minulosti, prichádza v súčasnosti a príde v budúcnosti. On objíma všetky rozmery času, pretože zomrel a je vzkriesený, je „Žijúci“ a zatiaľ čo sa s nami delí o našu ľudskú krehkosť, zostáva navždy a ponúka nám samotnú Božiu stálosť. Je „telom“ ako my a je „skalou“ ako Boh. Ktokoľvek túži po slobode, po spravodlivosti a po pokoji, môže sa vzchopiť a zodvihnúť hlavu, pretože v Kristovi je nablízku oslobodenie (porov. Lk 21,28) – ako to čítame v dnešnom Evanjeliu.



Môžeme preto povedať, že Ježiš Kristus sa netýka iba kresťanov, alebo iba veriacich, ale všetkých ľudí, pretože on, ktorý je stredobodom viery, je tiež základom nádeje. A nádej neustále potrebuje každá ľudská bytosť.



Drahí bratia a sestry, Panna Mária plne stelesňuje ľudstvo, ktoré žije v nádeji, založenej na viere v živého Boha. Ona je Pannou Adventu: je pevne zasadená v prítomnosti, v tom „dnes“ spásy, vo svojom srdci zhromažďuje všetky minulé prísľuby, a je upriamená na budúce naplnenie. Vstúpme do jej školy, aby sme naozaj vstúpili do tohto času milosti a aby sme radostne a zodpovedne prijali príchod Boha do našich dejín - osobných i spoločenských.“ -jb-