Taliansko (20. novembra, RV) - Svetový summit o potravinovej bezpečnosti, ktorý
sa tento týždeň konal v Ríme na pôde organizácie FAO a ktorého otvorenia sa zúčastnil
aj Benedikt XVI., sa skončil s rozporuplnými výsledkami. Samotný generálny riaditeľ
Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo Jacques Diouf sa pred
novinármi vyjadril, že zasadnutie sa neuberalo smerom, aký si organizátori želali.
Podľa jeho slov, boj proti hladu je problém sociálno-ekonomický, finančný a kultúrny.
Diskusia v zhromaždení sa však zúžila iba na technickú úroveň. Riaditeľ FAO tiež obvinil
lídrov západných krajín, že sa tohto stretnutia na najvyššej úrovni nezúčastnili.
Vyslovil nespokojnosť s tým, že záverečný dokument summitu neobsahuje konkrétne čísla
ani termíny činnosti na odstránenie hladu. Úsilie summitu však podľa jeho slov nevyšlo
celkom naprázdno.
K výsledkom summitu sa vyjadril aj stály pozorovateľ Svätej
stolice pri FAO Mons. Renato Volante. Pozitívom je podľa jeho slov to, že zhromaždenie
pritiahlo pozornosť svetovej verejnosti k naliehavému problému hladu. Ako ďalej povedal
„je tiež pravda, že generálny tajomník OSN Ban Ki-moon žiadal od tohto summitu,
aby priniesol reálne odpovede pre miliardu a dvadsať miliónov ľudí, ktorí nemajú čo
jesť, aby prežili. A v tomto zmysle pápežov príhovor ponúkol skutočne
originálnu spoločensko-ekonomickú analýzu, podopretú tvrdeniami z oblasti etiky, od
ktorej nemožno odhliadnuť, keď sa chce dať tomuto svetu nový spravodlivý poriadok.“
Pripomeňme
ešte slová Benedikta XVI. z jeho pondelňajšieho príhovoru pri otvorení potravinového
summitu:
„Pre boj s hladom a víťazstvo nad ním je nevyhnutné začať s novým
zadefinovaním koncepcií a princípov doposiaľ uplatňovaných v medzinárodných vzťahoch,
aby takto bolo možné dať odpoveď na otázku: Čo môže nasmerovať pozornosť štátov,
a následne aj ich správanie, k potrebám tých najposlednejších? Odpoveď nie
je treba hľadať v operatívnej zložke spolupráce, ale v princípoch, ktoré ju musia
inšpirovať: jedine v mene prináležitosti k univerzálnej ľudskej rodine je možné požadovať
od každého národa a teda od každej krajiny, aby boli solidárne, teda ochotné vziať
na svoje plecia konkrétnu zodpovednosť pri vychádzaní druhým v ústrety v ich potrebách,
s ochotu k skutočnému deleniu sa navzájom na základe lásky.“ –jb-