Benedikt XVI. účastníkom konferencie o nepočujúcich
Vatikán (20. novembra, RV) – Benedikt XVI. sa dnes prihovoril účastníkom 24.
medzinárodnej konferencie venovanej nepočujúcim, organizovanej Pápežskou radou pre
apoštolát zdravotníkov. Na audiencii v Klementínskej sále Apoštolského paláca sa
zúčastnilo viac ako 400 ľudí zo 70 krajín.
V úvode Svätý Otec všetkých
s radosťou privítal. „Mnohé a citlivé sú problémy týkajúce sa nepočujúcich“
– pokračoval a dodal, že táto problematika spadá aj do ďalších oblastí: eticko-duchovných,
pedagogických či psychologických a medicínskych. Potom sa zameral na tému konferencie
s jej názvom „Effata“ – ktorá upriamuje na Evanjelium podľa Marka (porov. 7, 31–37),
ako Pán koná v prípade nepočujúcich a ako dav volá „Dobre robí všetko: aj
hluchým dáva sluch aj nemým reč”(Mk 7, 37). Potom však spomenul aj niektoré tienistejšie
stránky:
„Žiaľ, skúsenosť nie vždy svedčí o vrúcnom prijatí,
či o solidárnosti k nepočujúcim. Mnohé asociácie, ktoré
sa zameriavajú na ochranu ich práv zaznamenávajú predsudky a diskrimináciu.
Sú to príklady žalostného a neospravedlniteľného správania, ktoré marí rešpektovanie
dôstojnosti nepočujúcej osoby a jej úplné začlenenie
sa do spoločnosti. Omnoho širšiu podporu možno vidieť zo strany
asociácií a organizácií, tak na poli cirkevnom či civilnom, ktoré
inšpiruje autentická solidárnosť, čím prispievajú k zlepšeniu životných
podmienok mnohých nepočujúcich. Je preto potrebné zdôrazniť, že prvé školy
výchovy a náboženského formovania týchto našich bratov a sestier, vznikli
v Európe už v 18. storočí. Nemôžeme však zabúdať na podmienky, v akých sa
títo ľudia ocitajú ešte aj dnes, najmä v rozvojových krajinách a to
či už pre neadekvátnu politiku a legislatívu, ako aj z dôvodu zamedzeného prístupu
ku zdravotnej starostlivosti. Hluchota je totiž často dôsledkom chorôb,
ktoré sú ľahko liečiteľné. Apelujem teda na politických a civilných
predstaviteľov, ako aj na medzinárodné organizácie, aby preukázali potrebnú
podporu a to aj v týchto krajinách, aby bola rešpektovaná dôstojnosť a práva
nepočujúcich, ako aj ich úplné začlenenie sa do spoločnosti. Cirkev,
nasledujúc učenie a príklad svojho Zakladateľa, naďalej s láskou a solidárnosťou podporuje
rozličné pastoračné a sociálne aktivity pre nepočujúcich a osobitne
pre trpiacich s vedomím, že práve v utrpení je ukrytá mimoriadna sila a mimoriadna
milosť, ktorá človeka vnútorne približuje ku Kristovi.“ –sg-