Komentár Antona Ziolkovského na tému: Kríže na verejnosti
Vážení poslucháči!
Nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, na základe ktorého náboženské
symboly do škôl nepatria, vzbudilo veľký rozruch. Nielenže po dlhom čase zjednotilo
taliansku politickú scénu, ale zároveň postavilo veľký otáznik nad smerovaním európskej
civilizácie. V našich krajinách vládne demokracia a náboženská sloboda. Ateisti a nenábožensky
založení ľudia sú veľmi citliví na zachovanie hodnotovej neutrality štátu, čím samozrejme
majú na mysli, že sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. Z jednej strany možno
takéto postoje vítať, lebo jasné pravidlá vo vzťahu štát – cirkev prospievajú obom.
Odporcovia organizovaného náboženstva však často končia v laicizme, ktorý síce vyvoláva
zdanie tolerantnosti, v skutočnosti však všetko, čo zaváňa náboženstvom, vytláča na
okraj spoločenského diania. Treba si uvedomiť, že hodnotová neutralita nie je možná.
Aj štát preferuje nejaké hodnoty, ktorým dáva prednosť pred inými. Štáty si majú zachovať
sekulárny charakter, ale to neznamená, že budú protináboženské.
Škandinávski
rodičia žijúci v Taliansku žiadali odstrániť kríž zo školy a súd im dal za pravdu.
Ak sa sekulárny štát nemá viazať na žiadnu ideológiu a náboženstvo, oprávnene sa pýtame,
na základe akého práva súd uprednostnil právo ateistu nebyť ovplyvňovaný náboženskými
symbolmi pred právom používať symboly, ktoré náboženskú identitu upevňujú. Rovnaké
pravidlá musia platiť pre všetkých. Tak, ako by nebolo rozumné, ak by štát alebo jeho
súdy nariadili všetkým navštevovať bohoslužby, rovnako je neakceptovateľné, ak ten
istý štát prostredníctvom súdu uprednostní jednu ateistku na úkor väčšiny veriacich.
Aj na Slovensku máme verejné inštitúcie, kde visia kríže. Štátna správa, mestské či
obecné úrady i štátne školy. Zďaleka ich nie je toľko ako v Taliansku. Kríž je v Európe
nielen náboženským, ale aj kultúrnym symbolom. O tom, či má niekde visieť, by nemali
rozhodovať súdy, ale ľudia, ktorí sú pre danú inštitúciu kľúčoví. V prípade štátnych
škôl na Slovensku je to ich zriaďovateľ spolu s Radou školy.
Kontroverzné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva tak paradoxne dáva za pravdu odporcom Lisabonskej
zmluvy, ktorí varovali, že vytvára široký priestor na vstup do súkromného života občanov
Európskej únie. V istom zmysle je upozornením na mylné chápanie sekularity, ktorá
je pre niektorých nástrojom na vytláčanie náboženstva z verejného priestoru. Ak nebudeme
na tento omyl upozorňovať, veľmi skoro sa môžeme stať jeho obeťou. Rozhodnutie o umiestnení
krížov v školách je totiž precedensom, ktoré pod pláštikom nediskriminácie ateistov
odstraňuje z verejného priestoru všetko náboženské a v konečnom dôsledku ho nahrádza
neverectvom. Nevraviac o absurdných dôsledkoch. Čo ak sa nájde niekto, komu budú vadiť
kríže na cintorínoch? Aj tie odstránime? Vážení poslucháči! Rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zjednotilo Talianov a šokovalo Svätú Stolicu. Na dlhú dobu sa
stane symbolom prehnaného sudcovského aktivizmu a európskej mašinérie, ktorá neprimerane
a neoprávnene zasahuje do súkromného života občanov. Je to zároveň dôvod viac si vážiť
ťažko získanú náboženskú slobodu a usilovať sa, aby sme ju v nových podmienkach nestratili.