2009-11-12 12:09:51

Komentár Antona Ziolkovského na tému: Kríže na verejnosti


RealAudioMP3 Vážení poslucháči!
Nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, na základe ktorého náboženské symboly do škôl nepatria, vzbudilo veľký rozruch. Nielenže po dlhom čase zjednotilo taliansku politickú scénu, ale zároveň postavilo veľký otáznik nad smerovaním európskej civilizácie. V našich krajinách vládne demokracia a náboženská sloboda. Ateisti a nenábožensky založení ľudia sú veľmi citliví na zachovanie hodnotovej neutrality štátu, čím samozrejme majú na mysli, že sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. Z jednej strany možno takéto postoje vítať, lebo jasné pravidlá vo vzťahu štát – cirkev prospievajú obom. Odporcovia organizovaného náboženstva však často končia v laicizme, ktorý síce vyvoláva zdanie tolerantnosti, v skutočnosti však všetko, čo zaváňa náboženstvom, vytláča na okraj spoločenského diania. Treba si uvedomiť, že hodnotová neutralita nie je možná. Aj štát preferuje nejaké hodnoty, ktorým dáva prednosť pred inými. Štáty si majú zachovať sekulárny charakter, ale to neznamená, že budú protináboženské.

Škandinávski rodičia žijúci v Taliansku žiadali odstrániť kríž zo školy a súd im dal za pravdu. Ak sa sekulárny štát nemá viazať na žiadnu ideológiu a náboženstvo, oprávnene sa pýtame, na základe akého práva súd uprednostnil právo ateistu nebyť ovplyvňovaný náboženskými symbolmi pred právom používať symboly, ktoré náboženskú identitu upevňujú. Rovnaké pravidlá musia platiť pre všetkých. Tak, ako by nebolo rozumné, ak by štát alebo jeho súdy nariadili všetkým navštevovať bohoslužby, rovnako je neakceptovateľné, ak ten istý štát prostredníctvom súdu uprednostní jednu ateistku na úkor väčšiny veriacich. Aj na Slovensku máme verejné inštitúcie, kde visia kríže. Štátna správa, mestské či obecné úrady i štátne školy. Zďaleka ich nie je toľko ako v Taliansku. Kríž je v Európe nielen náboženským, ale aj kultúrnym symbolom. O tom, či má niekde visieť, by nemali rozhodovať súdy, ale ľudia, ktorí sú pre danú inštitúciu kľúčoví. V prípade štátnych škôl na Slovensku je to ich zriaďovateľ spolu s Radou školy.

Kontroverzné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva tak paradoxne dáva za pravdu odporcom Lisabonskej zmluvy, ktorí varovali, že vytvára široký priestor na vstup do súkromného života občanov Európskej únie. V istom zmysle je upozornením na mylné chápanie sekularity, ktorá je pre niektorých nástrojom na vytláčanie náboženstva z verejného priestoru. Ak nebudeme na tento omyl upozorňovať, veľmi skoro sa môžeme stať jeho obeťou. Rozhodnutie o umiestnení krížov v školách je totiž precedensom, ktoré pod pláštikom nediskriminácie ateistov odstraňuje z verejného priestoru všetko náboženské a v konečnom dôsledku ho nahrádza neverectvom. Nevraviac o absurdných dôsledkoch. Čo ak sa nájde niekto, komu budú vadiť kríže na cintorínoch? Aj tie odstránime?
Vážení poslucháči! Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zjednotilo Talianov a šokovalo Svätú Stolicu. Na dlhú dobu sa stane symbolom prehnaného sudcovského aktivizmu a európskej mašinérie, ktorá neprimerane a neoprávnene zasahuje do súkromného života občanov. Je to zároveň dôvod viac si vážiť ťažko získanú náboženskú slobodu a usilovať sa, aby sme ju v nových podmienkach nestratili.







All the contents on this site are copyrighted ©.