Generálna audiencia Benedikta XVI. o stredovekom reformnom hnutí z Cluny

Vatikán (11. novembra, RV) – Počas dnešnej generálnej audiencie v Aule Pavla VI. sa Svätý Otec vo svojej katechéze zameral na významný posun v živote Cirkvi obdobia stredoveku, ktorý prinieslo benediktínske reformné hnutie vyrastajúce z kláštora v Cluny vo Francúzsku. Po katechéze nasledovali pozdravy jednotlivým skupinám veriacich. Svätý Otec sa prihovoril aj po slovensky: „Zo srdca pozdravujem Sestry Božského Vykupiteľa zo Slovenska, ktoré slávia dvadsiate piate výročie svojej rehoľnej profesie. Milé sestry, plňte stále viac Pánovu vôľu, podľa vzoru Márie. Božie slovo nech vás osvecuje na tejto ceste. S láskou žehnám vás, vaše komunity i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ 
Medzi skupinami, ktoré pozdravil Svätý Otec, boli aj českí veriaci, ktorí si pripomínajú 20. výročie kanonizácie svätej Anežky Českej. Svätorečenie, ktorého výročie pripadá práve na zajtra sa v povedomí spája s prinavrátením slobody, ktoré nasledovalo krátko po tejto udalosti. Benedikt XVI. pozdravil aj ekumenickú skupinu maďarských veriacich v súvislosti s dnešným sviatkom sv. Martina, ktorý sa narodil v Pannónii. Všetkým prítomným mladým odporučil osobnosť sv. Martina ako vzor veľkodušného evanjeliového svedectva.  Benedikt XVI. na záver audiencie predniesol mimoriadnu výzvu na upevnenie pokoja a spravodlivosti na Srí Lanke.

Stručný súhrn katechézy Benedikta XVI.:

„Reformné hnutie z Cluny malo v stredoveku význam nielen pre duchovnú obnovu Cirkvi, ale aj pre utváranie identity kresťanskej Európy. V roku 910 založil vojvoda Viliam III. z Akvitánie v burgundskom Cluny benediktínsky kláštor, ktorý sa mal stať dôležitým duchovným centrom. Západné mníšstvo sa na základe rôznych politických  a sociálnych ťažkostí dostalo k úpadku. Cluny prinieslo obrat a nový rozkvet cez návrat mníšskeho života k jeho pôvodným ideálom a obnovené zachovávanie benediktínskej reguly. V centre stálo slávenie liturgie, ako predchuť nebeskej liturgie a účasť na nej. K tomu patrilo aj podporovanie hudby, umenia a architektúry, predovšetkým však vytváranie ovzdušia modlitby v tichu a vnútornom uzobraní. Mnohé kláštory sa k reforme z Cluny pripojili alebo boli založené týmto opátstvom, takže už čoskoro Európu pokryla sieť reformovaných kláštorov. K rozširovanie tohto hnutia prispelo aj to, že kláštory neboli podriadené biskupskej alebo svetskej moci, ale priamo podliehali pápežovi. Takto mohla clunyjská reforma zasiahnuť celú Cirkev a pomôcť v zápase s vtedajšími nešvármi – simóniou, teda svätokupectvom a nemorálnosťou mnohých klerikov. Spoločnosť mala zo sociálno-charitatívnych diel, ako aj hospodárskej a kultúrnej činnosti kláštorov celkový osoh. Hnutie z Cluny malo tak podiel aj na dlhom procese európskych národov, ktorý viedol k povedomiu o hodnote ľudskej osoby a pokoja ako základu spoločnosti.“ –jk-