Benedikt XVI. v Brescii: Pavol VI. chcel Cirkev chudobnú a slobodnú

Taliansko (8. novembra, RV) - Mesto Brescia na severe Talianska v regióne Lombardia dnes privítalo Benedikta XVI. Pastoračná cesta sa niesla v znamení nedávneho 30. výročia smrti božieho služobníka pápeža Pavla VI., vlastným menom Giovanniho Battistu Montiniho (26. 9. 1897 – 6. 8. 1978), ktorý pochádzal z neďalekého mestečka Concesio. Po prílete okolo 9.30 ráno a zvítaní sa s cirkevnými a politickými predstaviteľmi oblasti sa Svätý Otec krátko zastavil v mestečku Botticino, kde si uctil ostatky sv. Arcangela Tadiniho (1846-1912), dlhoročného správcu tejto farnosti, ktorý bol svätorečený v apríli 2009. Po ceste ku katedrálnemu chrámu v Brescii sa tiež pristavil na mieste, kde sa v  roku 1974 odohral teroristický útok, pri ktorom zahynulo osem obetí.



V Brescii na Námestí Pavla VI. pred miestnym Dómom slávil Benedikt XVI. svätú omšu spolu s biskupom Brescie Lucianom Monarim, kňazmi a veriacimi diecézy. V homílii Benedikt XVI. vyšiel z biblického textu o chudobnej vdove, ktorá obetovala celé svoje živobytie ako dar Bohu. Ďalej sa zameral na tajomstvo Cirkvi, ktoré osvetlil na príklade života a diela pápeža Pavla VI. Jeho vízia Cirkvi „chudobnej a slobodnej“ podľa Benedikta XVI. dobre korešponduje práve s evanjeliovým obrazom chudobnej vdovy:



„Takéto musí byť spoločenstvo Cirkvi, aby dokázalo prehovoriť k súčasnému ľudstvu. Stretnutie a dialóg Cirkvi s ľudstvom tejto našej doby ležali osobitne na srdci Giovannimu Battistovi Montinimu vo všetkých obdobiach jeho života, od prvých kňazských rokov až po pontifikát. Všetky svoje sily vložil do služby Cirkvi, čím viac podobnej svojmu Pánovi Ježišovi Kristovi, aby sa tak pri stretnutí s ňou súčasný človek mohol stretnúť s ním (s Kristom), pretože práve jeho nevyhnutne potrebuje. Toto je základná túžba II. vatikánskeho koncilu, ktorej zodpovedá uvažovanie pápeža Pavla VI. o Cirkvi. Niektoré východiskové body tohto uvažovania sa ako vytýčenie smeru rozhodol predložiť vo svojej prvej encyklike Ecclesiam suam zo 6. augusta 1964, keď ešte nebola na svete koncilové konštitúcie Lumen gentium a Gaudium et spes.“

Ako ďalej povedal Benedikt XVI., „všetky tri kľúčové slová: «svedomie», «obnova» a «dialóg», ktoré si Pavol VI. zvolil na vyjadrenie podstaty svojho myslenia ešte na začiatku svojej služby Petrovho nástupcu, sa vzťahujú na Cirkev.“



Benedikt XVI. ďalej pripomenul slávenie Kňazského roku, keď sa obrátil osobitne na kňazov. Pripomenul im encykliku Pavla VI. venovanú otázke kňazského celibátu: „Zachytený Ježišom Kristom, (Fil 3,12) až po úplné odovzdanie seba samého jemu, sa kňaz dokonalejšie pripodobňuje Kristovi aj v láske, ktorou Večný Kňaz miloval Cirkev - svoje telo, obetujúc všetko pre ňu... Zasvätené panenstvo posvätných služobníkov totiž zviditeľňuje panenskú lásku Krista k Cirkvi a panenskú a nadprirodzenú plodnosť tohto zväzku.“ (Sacerdotalis caelibatus, 26).

Veriaci pre drobné mrholenie stáli pod dáždnikmi, no atmosféra bola napriek tomu slávnostná. Po skončení eucharistie sa pomodlili spolu so Svätým Otcom modlitbu Anjel Pána. Predtým sa im ešte ako zvyčajne prihovoril:



„V tejto chvíli, pri modlitbe Anjel Pána, chcem pripomenúť hlbokú úctu k Panne Márii, ktorú v sebe živil boží služobník Giovanni Battista Montini. On svoju prvú svätú omšu slúžil v sanktuáriu Santa Maria delle Grazie, v srdci mariánskej úcty vášho mesta, ktoré sa nachádza neďaleko od tohto námestia. Takýmto spôsobom zveril svoje kňazstvo pod materinskú ochranu Ježišovej Matky, a toto spojenie ho sprevádzalo po celý život. Postupne, ako jeho zodpovednosť v Cirkvi narastala, dozrievala jeho vízia vzťahu medzi Preblahoslavenou Pannou Máriou a tajomstvom Cirkvi v širšom a organickom kontexte. 

V tejto perspektíve ostane v mysli aj pamätný príhovor pri uzatváraní tretej fázy II. vatikánskeho koncilu, 21. novembra 1964. Počas tohto zasadnutia bola vyhlásená Konštitúcia o Cirkvi Lumen gentium, ktorá, ako hovorí Pavol VI. – «má ako vrchol a zavŕšenie jednu celú kapitolu venovanú Panne Márii». Ako sa vyjadril samotný pápež, išlo tu o širšiu syntézu mariánskeho učenia, aká ešte nebola do tých čias vypracovaná ekumenickým koncilom a cieľom ktorej bolo «ukázať tvár svätej Cirkvi, s ktorou je Mária intímne spojená» (Enchiridion Vaticanum). V tomto kontexte nazval Preblahoslavenú Pannu Máriu „Matkou Cirkvi”. Takto podčiarkol, s ekumenickou citlivosťou, že «zasvätenie sa Márii… je prostriedok, ktorý privádza duše ku Kristovi, a tak ich spája s Otcom v láske Ducha Svätého».

 

Pripomínajúc si slová Pavla VI., aj my sa dnes modlíme: Ó Panna Mária, Matka Cirkvi, tebe odporúčame túto cirkev v Brescii a všetkých obyvateľov tohto regiónu. Pamätaj na všetky svoje deti, prinášaj ich modlitby pred Božiu tvár, zachovaj ich vieru, posilňuj ich dôveru a daj vzrastať ich dobročinnej láske. Ó milostivá a nad všetky pobožná, ó presladká Panna, Matka Božia Mária.“ 

Popoludnie venoval Svätý Otec návšteve miest spojených s osobnosťou Pavla VI.: najprv to bolo Pastoračné centrum Pavla VI., v ktorom sídli medzinárodné študijné a dokumentačné stredisko s názvom Inštitút Pavla VI. Pred 17. hodinou Benedikta XVI. čakala návšteva rodného domu Pavla VI. v neďalekej obci Concesio, kde sa stretol aj s niekoľkými rodinnými príslušníkmi pápeža Montiniho. Následne Svätý Otec inauguroval nové sídlo Inštitútu Pavla VI. za prítomnosti jeho prezidenta Giuseppeho Camadiniho. Benedikt XVI. pri tejto príležitosti odovzdal Medzinárodnú cenu Pavla VI., ktorá bola tento rok udelená redakcii francúzskej patristickej edície „Sources Chrétiennes“. Pápeža ďalej čakala krátka adorácia vo farskom kostole sv. Antona, v ktorom prijal krst aj pápež Montini a nakoniec návrat lietadlom do Ríma.



Dnešná pastoračná návšteva Benedikta XVI. bola v poradí treťou pápežskou návštevou Brescie. Do tohto severotalianskeho mesta už predtým dvakrát zavítal boží služobník Ján Pavol II., a to v roku 1982 a 1998. -jb, jš-