Veľké ciele v oblasti
médií, otázka života na našej planéte a ekológia, či milión Biblií určených chudobným
rodinám – aj takto žije Cirkev v najväčšej katolíckej krajine na svete a tiež najväčšej
a najľudnatejšej krajine Južnej Ameriky. Známa je aj veľkou chudobou, či výtržnosťami
medzi skupinami drogových dílerov, pri ktorých nedávno zomrelo viac ako 20 ľudí. Nedajú
sa nespomenúť ani nedávne objavy obrovského ropného poľa a mnoho iného – reč je o Brazílii.
Skupiny biskupov z Brazílie už od 18. septembra pravidelne navštevujú Vatikán. Úradnú
návštevu Ad limina apostolorum začali už skôr, prerušilo ju však zasadnutie biskupskej
synody. V týchto dňoch budú stretnutia biskupov v skupinách zasa pokračovať. O ich
plánoch do budúcnosti a aj o Cirkvi v Brazílii budeme hovoriť v týchto minútach. Brazília
má asi 190 miliónov obyvateľov, z toho až 155 miliónov je katolíkov. Na čele Konferencie
biskupov je Mons. Geraldo Lyrio Rocha. Ak chceme spomenúť veľké momenty Cirkvi, tak
asi najväčšou udalosťou bolo V. generálne zasadnutie Konferencie biskupov Latinskej
Ameriky (CELAM) v Aparecíde v máji 2007. Na jeho slávnostnom ukončení sa totiž zúčastnil
aj Benedikt XVI. Svetom vtedy obleteli jeho slová, že „Cirkev je naším domovom“.
Posolstvo Brazílii venoval Svätý Otec aj vo februári tohto roku v rámci každoročnej
kampane za solidárnosť. „Pokoj je ovocím spravodlivosti“ – tak znelo jeho
heslo. Vyzval v ňom na boj so všetkými podobami zla a na praktizovanie kresťanských
hodnôt. Cirkev v Brazílii a ciele do budúcnosti Relativizmus,
praktický ateizmus a mnohé ďalšie výzvy postmodernej doby – to sú podľa Mons. Rochu
najväčšie problémy, ktorým Cirkev v Brazílii čelí. Na druhej strane však vidno veľký
pokrok. Katolíci si teraz silnejšie uvedomujú svoju vieru a viac sa podieľajú na živote
Cirkvi. V tomto zmysle sú veľkou nádejou do budúcnosti cirkevné spoločenstvá, najmä
medzi chudobnými a na perifériách miest. Za veľmi problematickú otázku označil tiež
rodinu a to na všetkých jej úrovniach, najmä v súvislosti s pripravovanými zákonmi,
namierenými proti životu a proti rodine. Ďalšou otázkou je domorodé obyvateľstvo.
V amazonskej oblasti už dokonca funguje Misijná komisia medzi domorodcami a aj Rada
domorodých misionárov. Cirkev podľa Mons. Rochu vždy stála pri domorodom obyvateľstve
a to aj špeciálne zameranou pastoráciou v rešpektovaní ich kultúry a v prinášaní evanjeliových
hodnôt.
Ďalší dôležitý fenomén brazílskej spoločnosti je stále silná prítomnosť
náboženských kultov, napr. „kandomblé“, s prvkami tradičných afrických náboženstiev.
Biskupi však dodávajú, že viac rastie počet obyvateľov bez vierovyznania, ako tých,
ktorí sa prikláňajú k sektám. S tým súvisí aj rozvoj nových náboženských hnutí, rôznych
denominácií pochádzajúcich z USA alebo aj domácich a to najmä na perifériách. Prívržencov
lákajú často víziou veľkého zisku. Cirkev trpí aj nedostatkom kňazov, na jedného pripadá
20 až 30-tisíc veriacich. S nedostatkom kňazov súvisí náboženská nevedomosť. Zbožnosť
sa prejavuje často len navonok, prejavy sú zamerané skôr na akýsi vonkajší efekt.
Cirkev je napriek ťažkostiam a problémom nablízku ľuďom a ich každodenným problémom
a je súčasťou ich života. O Brazílii sme sa rozprávali s Raimundom Limom, z Brazílskej
redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Porozprával nám o situácii v spoločnosti aj v Cirkvi.
Brazília je jednou z najbohatších krajín sveta, vlastní desatinu celkovej svetovej
ekonomiky, ale na druhej strane je jednou z krajín sveta, kde sa najmenej rešpektujú
práva z hľadiska spravodlivého prerozdelenia tohto bohatstva. Obyvateľov v biede je
stále asi 40 miliónov. Podľa Raimunda v uplynulom období 15 rokov urobila Brazília
veľké kroky vpred a to najmä čo sa týka rozvoja vzdelávania. Mnohé oblasti však stále
zaostávajú. Na konci roku 2005 splatila Brazília dokonca zahraničný dlh, čo bolo pred
15 rokmi úplne nemysliteľné. V súčasnosti sa tak stala atraktívnou pre zahraničných
investorov a javí sa ako veľmi nádejná z hľadiska energetiky, najmä pri tvorbe vlastných
tradičných zdrojov – ropy. Má jej dostatok pre vlastnú potrebu a zdá sa, že bude aj
jej budúcim vývozcom. Pred niečo vyše rokom boli objavené veľké ropné polia pozdĺž
brazílskeho pobrežia. Toto by mohlo Brazíliu posunúť zo 16. na 8. priečku na svete
v produkcii ropy. Dajme však slovo Raimundovi, ktoré sme sa opýtali aj na to, ako
prežívajú Brazílčania svoju vieru. Veľmi odlišne od Európy?
„Predovšetkým
by som povedal, že brazílsky národ je veľmi nábožný. Je tu však aj otázka synkretizmu,
keďže Brazília sa formovala v mnohoetnickej kultúre viacerých rás –
sú tu Afričania, africkí potomkovia, teda afro-brazílčania, ktorí
majú veľmi silný vplyv na brazílsku kultúru. Potom je tu vplyv domorodcov,
teda indiánov a všetky tieto elementy sú prítomné v našej kultúre a aj v náboženstve.
Teda čo sa týka prežívania katolíckej viery, je tu istý rozdiel oproti Európe,
najmä pre odlišné cítenie, inú históriu a inú kultúru. Ale napriek tejto odlišnosti
existuje istá jednota vo vyjadrení katolíckosti v Cirkvi. Aby som uviedol nejaký príklad,
tak je veľmi zaujímavé, ako prežívajú Veľkonočné trojdnie. Veľmi
intenzívne prežívajú umučenie spolu s Ježišom, ktorý zomiera, aby daroval
život, za spásu ľudstva. Brazílčania to prežívajú s obrovskou vierou. Na
veľký piatok idú tisícky a tisícky veriacich do kostolov, na procesie a to
v každej diecéze. Ale už na Veľkonočnú nedeľu nie je taká
veľká účasť, viac teda prežívajú utrpenie a tu sa pre nich akoby Veľká
nockončí. V Európe naopak – podľa mojej skúsenosti –
je Veľký piatok akoby normálny deň a naopak v nedeľu je účasť obrovská,
je to veľký sviatok, oslava Veľkej noci.“ V súčasnosti sa v Brazílii veľa
hovorí o vzťahu medzi Cirkvou a štátom, ktorý možno považovať za priaznivý – ako to
spomenuli aj biskupi počas ich návštevy Vatikánu – a to pokiaľ ide spoločné ciele,
ťažšie je to pri konkrétnej realizácii.
Brazília podpísala v novembri minulého
roku zmluvu so Svätou stolicou, ktorá upravuje právne vzťahy Cirkvi v krajine a garantuje
plný rozvoj jej apoštolského a pastoračného poslania. Kňazom a všetkým pastoračným
pracovníkom zabezpečí slobodný prístup do zdravotníckych zariadení, väzníc, škôl či
na všetky ďalšie miesta, na ktoré môže Cirkev prinášať svoje posolstvo. Zabezpečiť
by tiež mala rovnoprávne postavenie Cirkvi v cirkevných či charitatívnych inštitúciách,
v školstve a pod. Zmluva obsahuje aj otázky zamerané na evanjelizáciu, poslanie Cirkvi
či vzťah k spoločnosti a štátu. Okrem iného bude môcť biskup zaručiť vstup misionárom
do krajiny. Ďalším z bodov zmluvy je aj úprava katolíckej výchovy na školách. Na pleciach
biskupov je teraz zavádzať tieto body do praxe. Cirkev má v súčasnosti päť modelov
náboženskej výchovy, tie však bude potrebné zosúladiť. Jednou z ťažkostí pre Cirkev
je aj pokles financovania evanjelizačných projektov zo zahraničia a tak je potrebné
hľadať iné zdroje. Veľké úsilie sa v Brazílii venuje podpore rozvoja čiernej populácie,
teda domorodcov, ktorí sú považovaní za potomkov otrokov. Brazília je totiž v počte
obyvateľov čiernej pleti na druhej priečke vo svete. Ochotu v tomto smere prejavil
aj prezident krajiny Luiz Inacio Lula da Silva a tamojšia Konferencia biskupov chce
tomuto cieľu prispôsobiť pastoráciu. Ekológia
Ekológia a život
na planéte je ďalšou veľkou výzvou pre biskupov. Amazonský dažďový prales je obrovskou
zásobárňou prírodného bohatstva. Práve ten a spolu s ním aj početné pôvodné indiánske
kmene ohrozuje ťažba ropy a zemného plynu v západnej Amazónii. V uplynulých desiatich
rokoch sa v Brazílii priemerne ročne zničil prales na ploche 19-tisíc štvorcových
kilometrov. Brazílska vláda chce preto do roku 2017 zredukovať devastovanie pralesa
až o 72 percent. Ekologickými dopadmi pri ťažbe ropy na morskom dne sa biskupi zaoberajú
v takzvanej Kampani bratskej pomoci – rok 2011 označili za rok „Života na planéte“.
Pastorácia v médiách Nie je tomu tak dávno, čo v auguste tohto
roku svetom obleteli správy o brazílskej televízii, ktorá si mala pre vyššiu sledovanosť
a odstránenie konkurencie objednať sériu vrážd – informovala o tom britská stanica
BBC. Pastorácii v médiách sa chce venovať aj Cirkev a zintenzívniť mediálny apoštolát
v Brazílii. Aj keď má 14 televíznych kanálov, z ktorých štyri sú celonárodné a 10
je regionálnych, chýba im vzájomná koordinácia a efektívna spolupráca. Rozličné projekty
- často finančne náročné - by sa tak mali skoordinovať a priniesť nové programy –
najmä čo sa týka výchovy a vzdelávania. Televíznu stanicu „TV Aparecída“ majú napríklad
v správe Redemptoristi, ďalšie sú v rukách charizmatických hnutí. Majú katolíckeho
ducha a spolupracujú s konferenciou biskupov, aj keď sú samostatné. Jedna zo staníc
sa dokonca zameriava na vzdelávanie v pralesových oblastiach, čo biskupi veľmi oceňujú.
Čo sa týka rozhlasových staníc, biskupi už niekoľko rokov úspešne organizujú každoročne
stretnutia ich riaditeľov.
Aj v súvislosti so závermi generálnej konferencie
v Aparecíde chcú brazílski biskupi rozbehnúť biblickú kampaň – v krajine budú distribuovať
milión Biblií pre chudobné rodiny. –sg-