Rím si pripomenul 70. výročie smrti Alojza M. Chmeľa

Taliansko (2. novembra, RV) – V kostole Gesù e Maria na Via del Corso v Ríme, kde spočívajú telesné pozostatky rehoľníka Alojza Máriu Chmeľa, sa v sobotu konala slávnostná spomienka na 70. výročie smrti tohto kandidáta blahorečenia. Slávnosti sa zúčastnil veľvyslanec SR pri Svätej stolici Jozef Dravecký s manželkou, veľvyslanec SR v Taliansku Stanislav Vallo, viacerí zástupcovia diplomatického zboru pri Svätej stolici, ďalej slovenskí veriaci žijúci v Ríme a tiež členovia komunity bosých augustiniánov. Slávnosť sa začala slávením eucharistie a pokračovala otvorením fotografickej výstavy Pavla Demeša s názvom „Pavol z Tarzu”.



Kardinál Jozef Tomko, ktorý predsedal liturgii, zameral svoju homíliu na lásku ako základnú črtu svätosti a ústredný moment augustiniánskej charizmy. Podľa jeho slov totiž falošne vnímame svätosť, ak ju stotožňujeme v prvom rade s ukladaním si obmedzení a odriekania. „Svätí sú opravdiví mužovia a ženy, z mäsa a kostí. Sú to ľudia z tohto nášho sveta. Sú šťastní vo svojom vnútri. Môžu trpieť a napriek tomu byť šťastní. Môžu plakať, a aj tak sú šťastní. Sú šťastní, pretože objavili tajomstvo svätosti. A toto tajomstvo nespočíva v ľudskej zásluhe - tajomstvo svätosti spočíva v poznaní, že Boh nás miluje.“



Kardinál krátko spomenul život Božieho služobníka, ktorého posledný úsek života sa odohrával v Ríme, aj na miestach, kde sa teraz uchováva jeho telo. Spirituality lásky, ktorou žil mladý Alojz Mária Chmeľ, priblížil slovami sv. Augustína: „Naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v Tebe“. Mladý Alojz Mária Chmeľ prežíval túto lásku vystavený bolesti, trpiac rakovinou štítnej žľazy, ktorej podľahol vo veku necelých 26 rokov.

Kazateľ, ktorý sa prihováral v taliančine, pretože celá slávnosť mala medzinárodný charakter, poukázal tiež na fakt, že spomienka na mladého Alojza nemá len pietny význam: „My sa dnes modlíme za jeho blahorečenie, modlíme sa za to aj pri tejto sv. omši, ale prosme predovšetkým o to, aby Pán otvoril oči nám samým a zjavil nám jeho lásku. Každý deň je nám treba opakovať kratučkú invokáciu, krátku myšlienku: Verím, že Ty ma miluješ! Milí priatelia, ide o to postaviť sa pred Pána a hľadiac na neho povedať s presvedčením: Pane, Otče, ja viem, že ma miluješ. Je to myšlienka, ktorá môže zmeniť náš život…“



Koncelebrovali generálny prior bosých augustiniánov P. Luigi Pingelli a dominikán P. Konštanc Miroslav Adam. Na slávnosti bol prítomný aj postulátor kauzy blahorečenia P. Gabriele Ferlisi OAD, ktorý vyjadril radosť zo zintenzívňujúcej sa spolupráce pri procese blahorečenia medzi rehoľou bosých augustiniánov a slovenskou katolíckou komunitou. Veriacim tiež odporúčal pamätať v modlitbe na úmysel, aby zdarne pokročil proces blahorečenia, napríklad krátkym nábožným zvolaním, ktoré často opakoval brat Alojz, keď sa modlieval pred krížom: „Ježiš, buď môj!“ Medzi dvoma desiatkami koncelebrujúcich kňazov bol aj Dr. Jozef Rajčák, nemocničný kaplán v Bracciane neďaleko Ríma, ktorý je členom beatifikačnej komisie a dlhodobo sa stará o miesto telesných pozostatkov A. Chmeľa v kostole Gesù e Maria.



Na záver sa prítomným prihovoril veľvyslanec SR pri Svätej stolici Jozef Dravecký, ktorý pripomenul živý záujem slovenskej komunity o toto miesto, ktorá sa ešte donedávna schádzala na pravidelných nedeľných bohoslužbách práve tu, v kostole Gesù e Maria na Via del Corso 45, neďaleko námestia Piazza del Popolo.

Po skončení svätej omše bola v priľahlých priestoroch výstavnej siene otvorená fotografická výstava „Pavol z Tarzu“.



Andrej Chmeľ sa narodil v roku 1913 v Spišskej Starej Vsi. Ako 22 ročný odchádza do Rehole bosých augustiniánov a prijíma meno brat Alojz Mária od Ukrižovaného Ježiša. Po noviciáte v kláštore Santa Maria Nuova v Tivoli pri Ríme, na Vianoce 1936 skladá sľuby poslušnosti, chudoby, čistoty a štvrtý sľub poníženosti, no už o 2 roky ako 25 ročný bohoslovec musí pre vážnu chorobu zanechať štúdiá. 16. augusta 1939 vo veku nedožitých 26 rokov brat Alojz odišiel do večnosti. Vynikal cnostným životom, vernosťou Božej vôli, trpezlivým znášaním utrpenia, ktoré obetoval za pápeža Pia XII. Jeho posledné slová boli: „Do Tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha!“ –jb-