P. Milan Bubák: Nasledovaním svätých nasledovať Krista

P. Milan Bubák SVD sa vo 4. pokračovaní svojho cyklu Spiritualita súčasného človeka venuje otázke ľudskej svätosti, ktorá predstavuje seba-aktualizáciu človeka.



Nasledovaním svätých nasledovať Krista 

Dnes slávime slávnosť všetkých svätých. Bude preto dobré pouvažovať, prečo tento sviatok slávime. Je to sviatok, ktorý nás upriamuje hlavne na dve veci: 1) na modlitbu k svätým a 2) na nasledovanie svätých.



Modlitba k svätým vyplýva z presvedčenia, že svätí sa nachádzajú v prítomnosti Boha a preto ich príhovor za nás je silný. My, ktorí žijeme ešte na zemi tvoríme so svätými v nebi spoločenstvo. Vyplýva to z učenia cirkvi o spoločenstve svätých, do ktorého patria tri skupiny: cirkev putujúca, to sme my, cirkev oslávená, to sú svätí v nebi, a cirkev trpiaca, to sú ľudia v očistci. Medzi týmito troma skupinami jestvuje vzájomná komunikácia. My živí, napríklad, môžeme komunikovať s našimi blízkymi v očistci, alebo svätými v nebi. K svätým sa nemodlíme tak ako k Bohu. Ich prosíme iba o príhovor u Boha. Veď kto iný má u Boha väčšie možnosti, ako ten, kto sa nachádza v jeho prítomnosti? Táto náuka a táto prax má pre nás katolíkov svoju logiku a radi ju praktizujeme od nepamäti.



No dnešný sviatok nás upriamuje aj na iný dôvod: na tzv. seba-aktualizáciu. Seba-aktualizácia je cieľom ľudského života. Pri tomto výroku sa možno niektorí znalci spirituality chytia za hlavu. Totiž tradícia katolíckej spirituality od nepamäti definuje cieľ a zmysel ľudského života takto: „Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takýmto spôsobom si spasil dušu.“



Táto definícia, ktorá mimochodom pochádza od sv. Ignáca z Loyoly, je samozrejme neodškriepiteľná. No či chvála, úcta a služba Bohu, nie sú našou najplnšou seba-aktualizáciou? Profánny svet chápe seba-aktualizáciu inak, napríklad ako dosiahnutie významnej kariéry alebo maximálny rozvoj svojich darov či nahromadenie si veľkého bohatstva. Pre nás kresťanov je však seba-aktualizácia totožná s úplným odovzdaním sa do služby Bohu. Veď či môže byť pre kresťana čosi šľachetnejšieho, ako toto?

V tomto svetle je možné chápať aj to, čo o seba-aktualizácii píše psychológ Abrahám Maslow, ktorý hoci nebol priamo veriacim, seba-aktualizáciu chápal omnoho hlbšie, než ju chápe profánny svet. Hovorí: „Ak hľadáš odpoveď na otázku do akej výšky je človek schopný vyrásť, najlepšie bude, keď si vyberieš ľudí, ktorí sú neobyčajne vysokého vzrastu, a práve ich budeš študovať. Ak chceš získať odpoveď na otázku, ako rýchlo je človek schopný bežať, potom ti nebude na nič, keď budeš skúmať „priemernú vzorku“ ľudskej populácie. Omnoho lepšou cestou bude vybrať si olympijského víťaza a skúmať jeho. Ak chceme spoznať možnosti, ktoré má človek v oblasti svojho duchovného rastu, rastu v hodnotovom rebríčku a vo svojom morálnom vývoji, potom najlepšou cestou k tomu bude, keď sa sústredíme na tých najmorálnejších, najetickejších a najsvätejších jedincov spomedzi nás.“



Maslow tu chce povedať, že všetci máme v sebe potenciál stať sa ľuďmi až prekvapujúcej mravnej sily, schopností a úrovne. Tento potenciál do nás vložil náš autor, náš stvoriteľ, Boh. Záleží iba na nás, čo s ním spravíme. Tento proces sa v jazyku psychológie nazýva seba-aktualizácia, v jazyku duchovnom svätosť. To, čoho až je človek schopný nám na sebe ukazujú svätci. Niektorých Cirkev kanonizovala, niektorých ešte nie. Preto je dobré pri snahe o našu seba-aktualizáciu, alebo lepšie svätosť, týchto svätcov študovať a nasledovať.



Aby nám bolo jasné: my nenasledujeme svätých, nasledujeme Ježiša Krista. On jediný je naším vzorom a cieľom našej duchovnej cesty. No vo svätých je Kristus tak povediac premenený na drobné. Sme totiž rôzne povahy, pochádzame z rôznych pomerov, z rôznych tradícií, sme rôzneho vzdelania a založenia. Zdedili sme rôzne danosti. Preto je veľkou pomôckou nájsť si svätca, ktorý je nám povahou a okolnosťami podobný a na ňom potom študovať, ako on nasledoval Krista, ako sa on vyvíjal, ako sa on boril s problémami, ktoré máme aj my, a ako ich nakoniec prekonal.



Máme napríklad sv. Petra, ktorý bol od prirodzenosti povrchný a prelietavý. A predsa sa stal pevnou skalou, ako mu to predpovedal Ježiš. Máme svätých bratov Jakuba a Jána, ktorých Ježiš pre ich prchkosť nazval Boanerges, synmi hromu, a predsa sa vypracovali, hlavne sv. Ján, na ľudí lásky a nehy. Máme sv. Augustína, ktorý bol bludárom a mravným spustlíkom, a predsa sa stal najväčším teológom cirkvi a vzorom mravnej sily. Máme sv. Františka, ktorý bol dezorientovaným mladíkom, zameraným na márnivosti a nepodstatnosti života, a predsa sa stal slobodným dieťaťom Božím. Máme sv. Ignáca, ktorý sa z násilného vojaka stal bojovníkom za Krista a učiteľom duchovného života. Máme bl. Pier Giorgia Frassatiho, športovca a náruživého turistu, ktorý bol apoštolom radosti a veselosti. Máme sluhu Božieho Matta Talbota, ktorý sa dostal zo silného alkoholizmu a stal sa apoštolom striedmosti. Máme sluhu Božieho Jána Pavla II., ktorý sa okrem iného trápil s ťažkou chorobou a predsa ju dokázal začleniť do svojej duchovnej cesty.



A máme iných, ešte nevyhlásených za svätých: Oscara Romera, ktorý sa z vystrašeného jedinca stal mužom odvahy, Dorothy Day, komunistku, popletenú nielen ideologicky ale aj mravne (mala milencov a potraty), ktorá sa neskôr obrátila a založila Katolícke robotnícke hnutie. Zoznam by mohol byť nekonečný. Dnešný sviatok nás povzbudzuje nájsť si toho svojho svätého, ktorý nám je povahou i okolnosťami blízky, študovať jeho život a nasledovaním jeho nasledovať Krista. Keď vieme, ako s tým, s čím zápasíme my zápasili iní, je to veľká pomoc.



Ktorý svätý Ti je blízky? Spoznáš to ľahko: keď čítaš životopis nejakého svätca, s ktorým máš čosi podobného niečo sa v tebe pohne, zasiahne ťa to. To je znak, že v tebe prebudil spiaci potenciál, alebo spiacu túžbu po tom, aby si dosiahol to isté, čo on. Vystav sa teda vplyvu svätých! Študuj ich životy! A hľadaj si toho svojho! Ver mi: tento svätec bude pre teba nielen učiteľom na ceste v tvojej seba-aktualizácii, ktorou je totálna láska, úcta a služba Bohu, ale i tvojím pomocníkom.
Milan Bubák, SVD

Rím, 1. 11. 2009