Vatikán oslavuje Medzinárodný rok astronómie

Vatikán (30. októbra, RV) – Vatikán so svojou hvezdárňou si dnes a zajtra osobitným spôsobom pripomínajú Medzinárodný rok astronómie. V Pápežskej akadémii vied sa pri tejto príležitosti koná prednáška predsedu Americkej astronomickej spoločnosti, Prof. Johna Huchru z Harvardu, na tému „Od Galilea po Hubbla: Astronómia v 21. storočí.“ Hlavným bodom programu osláv však bola dnešná audiencia u Benedikta XVI., ktorý sa prihovoril skupine renomovaných astronómov z viacerých krajín. Prítomní boli aj dobrodinci z Nadácie vatikánskeho observatória, ktorá podporuje jeho činnosť v USA.

V príhovore k účastníkom stretnutia Benedikt XVI. povedal: „Táto oslava 400. výročia prvých pozorovaní oblohy teleskopom, ktoré uskutočnil Galileo Galilei, nás pozýva uvažovať nad obrovským pokrokom vedeckého poznania v tejto modernej dobe a opäť tak týmto osobitným spôsobom upriamiť náš zrak na oblohu, v duchu obdivu, uvažovania a v oddanom hľadaní pravdy, kdekoľvek by sa táto mohla nachádzať.

 

Vaše stretnutie sa uskutočňuje práve v čase inaugurácie nového vybavenia Vatikánskeho observatória v Castel Gandolfe. Ako viete, jeho história sa úzko spája s osobou Galilea, ako aj s kontroverziami, ktoré sprevádzali jeho výskum a s pokusom Cirkvi dospieť k správnemu a konštruktívnemu chápaniu vzťahu medzi vedou a náboženstvom. Využívam túto príležitosť, aby som poďakoval nielen za dôsledné skúmanie, ktoré ozrejmilo presný historický kontext odsúdenia Galilea, ale tiež za úsilie všetkých tých, ktorí sa angažujú v pokračujúcom dialógu a uvažovaní o komplementárnosti viery a rozumu, slúžiacich k celkového pochopenia človeka a jeho miesta vo vesmíre.” 

Svätý Otec vyjadril vďaku personálu hvezdárne ako aj priateľom a dobrodincom jej nadácie za ich osobný prínos. Zodpovednosť za budúcnosť ľudstva, za úctu k prírode a svetu vôkol nás si podľa jeho slov vyžaduje na jednej strane dôslednosť pri pozorovaní, kritický úsudok, trpezlivosť a disciplínu, ktoré sú základom moderných vedeckých metód, no „veľkí vedci doby objavov nám zároveň pripomínajú, že skutočné poznanie vždy smeruje k múdrosti a skôr ako by sa snažilo obmedzovať pohľad mysle, pozýva nás, aby sme pozdvihli náš zrak k vyššej duchovnej sfére.

 

Benedikt XVI. ďalej objasnil plný význam ľudského poznania v jeho vzťahu k múdrosti: „Poznanie je treba chápať a hľadať ho v celej jeho oslobodzujúcej šírke. Môže sa istotne obmedziť aj na výpočet a experiment, ale ak túži stať sa múdrosťou, schopnou usmerňovať človeka z pohľadu jeho prvotných počiatkov a jeho posledných cieľov, musí byť oddané hľadaniu tej konečnej pravdy, ktorá aj keď je mimo nášho úplného chápania, jednako je kľúčom k nášmu skutočnému šťastiu a slobode (porov. Jn 8,32), mierou našej pravej ľudskosti a kritériom správneho vzťahu s fyzickým svetom a s našimi bratmi a sestrami vo veľkej ľudskej rodine.“ 

„Moderná kozmológia nám ukázala,“ - povedal ďalej Benedikt XVI. – „že ani my, ani zem, na ktorej stojíme nie je stredobodom nášho vesmíru, skladajúceho sa z biliónov galaxií“. Poukázal pritom zároveň na veľkosť človeka, tak ako ju s úžasom vyjadril Žalmista v 8. žalme: „Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?“  

Na záver vyjadril Svätý Otec svoje očakávania: „Verím, že údiv a nadšenie – považované za ovocie tohto Medzinárodného roku astronómie – presiahnu od uvažovania o zázrakoch stvorenia k úvahám o Stvoriteľovi a tej láske, ktorá je podstatou jeho stvorenia, láske, ktorá – povedané slovami Danteho Alighieriho – «hýbe slnkom a inými hviezdami» (Paradiso XXXIII, 145). Zjavenie nám hovorí, že Slovo prostredníctvom ktorého boli všetky veci stvorené, prišlo v plnosti času, aby prebývalo medzi nami. V Kristovi, novom Adamovi uznávame skutočný stredobod vesmíru a celej histórie a v ňom, vtelenom Logose, vidíme najvyššiu mieru našej veľkosti ako ľudských bytostí, obdarených rozumom a povolaných k večnosti.“


V bohatom programe stretnutia, ktoré organizujú Vatikánsky governatorát spoločne s Vatikánskym observatóriom, je aj návšteva Veternej veže, postavenej vo Vatikánskych záhradách v roku 1582, v čase Gregoriánskej reformy kalendára ako prvé sídlo Vatikánskeho observatória. Na programe je ďalej návšteva Vatikánskeho tajného archívu, Sixtínskej kaplnky či výstavy s názvom „Astrum 2009“ vo Vatikánskych múzeách. Na zajtra je naplánovaná návšteva nového sídla Vatikánskej hvezdárne v Castel Gandolfe, ktoré pápež inauguroval celkom nedávno, 16. septembra. –sg, jb-