Sv. Jozef Damián de Veuster (1840-1889) - misionár malomocných

V nasledujúcich minútach sa vrátime k včerajšej kanonizácii, keď Benedikt XVI. vo Vatikánskej bazilike vyhlásil päť nových svätých. Medzi 50 koncelebrujúcimi kardinálmi a arcibiskupmi boli aj zástupcovia miestnych cirkví piatich kanonizovaných. Prítomný bol arcibiskup Varšavy a tiež arcibiskup francúzskeho Rennes, ďalej dvaja španielski biskupi, jeden z diecézy Vic v Katalánsku, druhý z kastílskej Palencie. Koncelebroval aj arcibiskup belgického Mechelenu-Bruselu, kardinál Godfried Danneels a za zmienku stojí i biskup Honolulu Mons. Clarence Silva. Pretože práve Belgicko a ďaleké Honolulu, prístav na Havajských ostrovoch, nás vedie k jednému z nových svätých, k osobnosti ktorú si chceme všimnúť viac z blízka: svätého Damiána de Veuster.

Kto z nás by sa dnes dobrovoľne vydal medzi malomocných a obetoval im celý život? Kto z nás by bol schopný odísť na opustený ostrov a zasvätiť život ľuďom, ktorých iní odsúdili? Pred takmer dvesto rokmi sa narodil človek s menom Jozef de Veuster. Meno, ku ktorému neskôr pribudlo iné meno: otec Damián. Dnes ho ľahko spoznáme aj bez mena: stačí spomenúť „misionára malomocných“ a všetko je nám jasné. - Kto bol tento muž, kvôli ktorému prišiel v predchádzajúcich dňoch do Ríma okrem biskupa Honolulu aj belgický kráľovský pár?
Život vo viere a rozhodnutie 
Jozef de Veuster sa narodil 3. januára 1840 v meste Tremeloo vo flámskej časti Belgicka. Rodičia Anna Katarína a František de Veuster vštepovali už od malička svojim ôsmim deťom lásku k blížnemu, úctu k Božiemu slovu a hlbokú pokoru. V tomto silnom katolíckom prostredí sa Jozefovi dvaja súrodenci rozhodli pre rehoľný život. Silný duchovný vplyv ovplyvnili aj život mladého Jozefa. Jeho pevná viera, ale aj skromnosť, jednoduchosť a pracovitosť ho akoby predurčili na poslanie, pre ktoré si ho vybral Boh. Keď sa raz Jozef prechádzal so svojím bývalým učiteľom po Antverpách, zapôsobil na neho v antverpskom dóme Rubensov obraz s názvom „Zdvíhanie kríža“ – ukrižovaný Kristus mu pripadal ako živý a Jozef pocítil jeho volanie, túžbu, aby sa vydal na možno podobnú Golgotu.

Vstup do rehole a študijné roky 
Definitívne „áno“ kňazskej službe v ňom dozrelo počas ľudových misií v Braine-le-Compte. Pôvodne však uvažoval o vstupe k trapistom. Napokon sa rozhodol pre vstup do rehole, kde pôsobil aj jeho brat Augustín - Kongregácie Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie. Mal devätnásť rokov, keď 2. februára 1859 prijal rehoľný habit. Za rehoľné meno si zvolil meno Damián. Príprava na kňazstvo trvala niekoľko rokov, po ukončení postulátu nasledovalo osemnásťmesačné obdobie noviciátu. Počas neho si mal Damián osvojiť spiritualitu tzv. „srdciarov“, ako boli ľudovo nazývaní pátri z Kongregácie Najsvätejších Sŕdc. Posledných pár mesiacov tohto obdobia strávil v materskom dome kongregácie v Paríži. Počas tohto obdobia sa intenzívne venoval štúdiu života sv. Františka Xaverského. Tento veľký misionár ho natoľko fascinoval, že sa pred jeho obrazom modlieval a prosil ho o príhovor, aby sa raz aj on mohol stať dobrým misionárom. Po ukončení noviciátu a zložení dočasných sľubov sa z Paríža vrátil do belgického Leuvenu, kde sa venoval štúdiu filozofie a neskôr predpísanému štúdiu teológie. 7. októbra 1860 zložil Damián v Paríži rehoľné sľuby.
Odchod na „ostrov malomocných“ 
Dôležitý životný okamih v Damiánovom živote nastal počas jeho ďalších štúdií. Začiatkom roku 1863 bol za kňaza vysvätený jeho brat a zároveň rehoľný spolubrat Pamfil. Ten mal vyplávať s niekoľkými novými misionármi na Havajské, vtedy nazývané Sandwichove ostrovy. Keďže krátko pred odchodom Pamfil ochorel na týfus, cesta neprichádzala do úvahy. Damián si tak vyžiadal povolenie od najvyššieho predstaveného rehole, aby mohol ísť na misie namiesto svojho brata.
Bolo to 19. marca 1864, keď loď s misionármi priplávala do honolulského prístavu. Spolu s Damiánom prišli aj ďalší dvaja spolubratia, ktorí ešte nemali kňazské svätenie. O dva mesiac ich všetkých troch v honolulskej katedrále vysvätil miestny biskup Lovis Maigret za kňazov. Prvým misijným pôsobiskom pátra Damiána sa stal ostrov Havaj, kde prežil deväť rokov. Po Havaji nasledoval ďalší ostrov: ostrov malomocných – Molokai.
Duchovná služba pátra Damiána medzi malomocnými 
„Som tu, uprostred mojich drahých malomocných. Majú síce odporný výzor, ale majú duše, ktoré svojou drahocennou krvou vykúpil náš Božský Spasiteľ“ – toto sú slová pátra Damiána, ktoré napísal generálnemu predstavenému v auguste 1873 po svojom príchode na ostrov Molokai. Damián prišiel na ostrov dobrovoľne a medzi malomocnými sa považoval za jedného z nich. Napriek všetkej ľudskej slabosti a odporu sa rozhodol zostať natrvalo s nimi. Svojim pôsobením tak zasieval kresťanského ducha tam, kde sa mnohí neodvážili. Damián nebol len misionárom, bol aj lekárom, sudcom, učiteľom, tesárom, či kuchárom. „Pre malomocných bol všetkým“ - toto o ňom napísal anglikánsky duchovný, ktorý s ním niekoľko rokov udržiaval písomný kontakt. Paradoxom je skutočnosť, že práve od protestantov sa mu dostávalo najväčšej pomoci. Na ostrov prichádzali aj osobnosti kultúrneho a politického života, aby mu vzdali úctu. Biskup s provinciálom ho obvinili z toho, že mu ide len o vlastnú prestíž a popularitu. Vtedy ešte netušili, že páter Damián sám trpí malomocenstvom.
Deň za dňom sa staral o chorých a pochovával telá zosnulých. Cintorín, ktorý vybudoval, nazval „záhradou smrti“ pre tých, ktorí podstúpili svoju Kalváriu.

Páter Damián raz povedal: „Urobím aj nemožné, aby som bol šťastný a nadchol tak duše chorých“. Jeho slová sa stali skutočnosťou. Svojou obetavou a horlivou láskou uľahčil život trpiacim ľuďom na ostrove Molokai a rovnako sa mu podarilo zbaviť krajinu hrozivého prívlastku „ostrov neľútostného vyhnanstva“. Zmenil tak pohľad na ľudské utrpenie a jeho život sa stal obrovským majákom na brehu mora všetkým ľuďom, ktorí sú plní zúfalstva a bolesti. Jozef Damián de Veuster – misionár malomocných – zomrel 15. apríla 1889 medzi tými, ktorým obetoval svoj život.

Naše dnešné rozprávanie o misionárovi s veľkým srdcom zakončíme slovami pápeža, ktorý mu prisúdil titul „svätý“. Benedikt XVI. vo včerajšej homílii o ňom povedal:
„Jeho misionárska činnosť, ktorá mu prinášala toľkú radosť, dosahuje svoj vrchol v láske. Nie bez strachu a odporu, rozhodol sa ísť na ostrov Molokai do služby malomocným, ktorí sa tam nachádzali v opustenosti od všetkých. Takto sa vystavil chorobe, ktorou trpeli. Medzi nimi sa cítil doma. Služobník Slova sa takto stal trpiacim služobníkom, malomocným pre malomocných, počas posledných štyroch rokov života. Aby nasledoval Krista, otec Damián nezanechal iba svoju vlasť, ale nasadil do hry aj vlastné zdravie: preto tak, ako hovorí Ježišovo slovo ohlásené v Evanjeliu dnešného dňa, obsiahol večný život“ (por. Mk, 10,30). –mf-