2009-10-13 12:11:15

Brno po prvý raz v histórii privítalo pápeža: „Vaša Svätosť, vitajte doma!“


Česká republika (27. septembra, RV) – Svätý Otec dnes ráno o 8.45 hod. odletel z Prahy do Brna. Brnianska diecéza tak mohla vôbec po prvý krát od svojho zriadenia v roku 1777 privítať nástupcu apoštola Petra. K hlavnému oltáru v areáli letiska v Brne-Tuřanoch sa pápež odviezol v papamobile za nadšeného potlesku prítomných pútnikov mávajúcich vlajkami nielen českými, ale aj slovenskými, poľskými, či rakúskymi. Svätá omša, ktorej predsedal Svätý Otec, sa začala o 10.00 hod.

Česká verzia nápevu katolíckej piesne „Bože, svetov mocný Pane“ v úvode slávnosti umocnila sviatočnú atmosféru, ktorá zostane zapísaná v srdciach českých a moravských veriacich i mnohých hostí z okolitých krajín, ktorých počet podľa odhadov usporiadateľov dosiahol 150 tisíc. Za všetkých pútnikov privítal pápeža v úvode svätej omše biskup Brna Mons. Vojtěch Cikrle, ktorý sa Svätému Otcovi prihovoril aj týmito slovami: „Ako nástupca apoštola Petra prichádzate z Ríma, kde svätí Peter a Pavol a s nimi rad ďalších hlásali Krista a preliali pre neho svoju krv. Naša katedrála je zasvätená dvojici týchto apoštolov – sv. Petrovi a Pavlovi. Vaša Svätosť, vitajte teda doma!“ Mons. Cikrle vyjadril túžbu miestnej cirkvi: „Našou nádejou je Kristus. Ďakujem, že nás prichádzate v tomto vedomí upevniť a povzbudiť!“  
Po uvítacích slovách Mons. Cikrle odovzdal Svätému Otcovi dar diecézy – kópiu strieborného závesného kríža z 9. storočia, ktorý bol objavený v Mikulčiciach. Benedikt XVI. mu naopak venoval ako svoj osobný dar liturgickú súpravu. Svätá omša s  textami 26. nedele v Cezročnom období v zelenej liturgickej farbe následne pokračovala obvyklým spôsobom. Bendikt XVI. začal svoju homíliu v českom jazyku:
 Homília Benedikta XVI.  

„Milí bratři a sestry! «Pojďte ke mně, všichni, kdo se lopotíte a jste obtíženi, a já vás občerstvím» (Mt 11,28). Ježíš zve každého svého učedníka, aby s ním zůstal, aby v něm našel posilu, oporu a útěchu.“

Svätý Otec ďalej pokračoval po taliansky, s prekladom do češtiny

„S týmto pozvaním sa predovšetkým obraciam na naše liturgické zhromaždenie, v ktorom je tu, spolu s Petrovým nástupcom, v myšlienkach zhromaždené celé vaše cirkevné spoločenstvo. Môj pozdrav je určený všetkým spoločne a každému osobitne: na prvom mieste brnianskemu biskupovi - ktorému ďakujem aj za srdečné slová, ktorými sa mi prihovoril na začiatku svätej omše -, pánom kardinálom aj ďalším prítomným biskupom. Pozdravujem kňazov, diakonov, seminaristov, rehoľníkov a rehoľné sestry, katechétov a pastoračných pracovníkov, mládež a mnohé rodiny. Taktiež vítam vážených predstaviteľov verejného života a zástupcov armády, osobitne prezidenta republiky s manželkou, primátora mesta Brno a hajtmana Juhomoravského kraja, regiónu s bohatou históriou, kultúrou, priemyslom a obchodom. Tiež chcem srdečne privítať pútnikov z celej Moravy a diecéz zo Slovenska, Poľska, Rakúska a Nemecka.



Milí priatelia, pre charakter dnešného liturgického zhromaždenia som rád prijal zámer, ktorý vo svojej reči už naznačil váš biskup, zamerať biblické čítania svätej omše k téme nádeje: prijal som ho s myšlienkou ako na obyvateľov tejto milej krajiny, tak i na Európu a ľudstvo celého sveta, ktoré prahne po niečom, o čo by mohlo pevne oprieť svoju budúcnosť. Vo svojej druhej encyklike - Spe Salvi - som zdôraznil, že jediná „istá“ a „spoľahlivá“ nádej (porov. 1) je v Bohu.



Historická skúsenosť ukazuje, k akým absurditám dospeje človek, keď vylúči Boha z horizontu svojich rozhodnutí a svojho konania. Vidíme, že nie je ľahké vytvoriť spoločnosť založenú na dobre, spravodlivosti a bratstve, pretože ľudská bytosť je slobodným tvorom a jeho sloboda zostáva krehkou. Musíme svoju slobodu stále znova a znova zameriavať k dobru. Namáhavé hľadanie „správneho usporiadania poriadku ľudských vecí“ je úlohou pre všetky generácie (porov. tamtiež, 24-25). A preto, milí priatelia, sme tu hlavne preto, aby sme načúvali slovu, ktoré nám ukazuje cestu vedúcu k nádeji. Ba dokonca načúvame Slovu, ktoré jediné nám môže dať pevnú nádej, pretože je Slovom Božím.



V prvom čítaní (Iz 61,1-3a) sa prorok Izaiáš predstavuje ako obdarený poslaním hlásať všetkým zarmúteným a chudobným oslobodenie, útechu a radosť. Tento text prevzal Ježiš a začlenil ho do svojho kázania. Dokonca výslovne povedal, že prorokov prísľub sa vyplnil na ňom (porov. Lk 4,16-21). Plne sa uskutočnil, keď nás Ježiš svojou smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním oslobodil z otroctva sebectva a zla, hriechu a smrti. A toto je posolstvo spásy, starobylé a vždy nové, ktoré Cirkev hlása z pokolenia na pokolenie: Kristus ukrižovaný a vzkriesený, nádej ľudstva!

Toto slovo spásy zaznieva mocne aj dnes, v našom liturgickom zhromaždení. Ježiš sa s láskou obracia na vás, synovia a dcéry tejto požehnanej krajiny, v ktorej už pred viac ako tisíc rokmi bolo zasiate semienko evanjelia. Vaša krajina, rovnako ako aj ostatné štáty, sa nachádza v kultúrnej situácii, ktorá je často radikálnou výzvou pre vieru, a teda aj pre nádej. Ako viera v Boha, tak aj nádej boli totiž v modernej dobe „premiestnené“, boli odsunuté na rovinu čisto iba súkromnú a nadpozemskú, zatiaľ čo v bežnom a verejnom živote sa presadila viera vo vedecký a ekonomický pokrok (porov. Spe Salvi, 17). Všetci vieme, že tento pokrok je dvojznačný: otvára možnosti pre dobro, zároveň má však aj negatívne dôsledky. Technické vynálezy a zlepšenia spoločenských štruktúr sú dôležité a určite potrebné, avšak nestačia na to, aby zaručili morálne blaho spoločnosti (porov. tamtiež, 24). Áno, človek potrebuje byť oslobodený od materiálnej núdze. Oveľa podstatnejšie však je, aby bol zachránený pred zlom, ktoré postihuje ducha. A kto iný ho môže zachrániť, ak nie Boh, ktorý je Láska a zjavil svoju tvár všemohúceho a milosrdného Otca v Ježišovi Kristovi? Našou pevnou nádejou je teda Kristus: v ňom nás Boh miloval až do krajnosti a dal nám život v hojnosti (porov. Jn 10,10), život, po ktorom každý človek, hoci niekedy nevedome, prahne.

 

«Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním». Tieto slová, napísané veľkými písmenami nad vchodom vašej brnianskej katedrály, teraz Ježiš adresuje každému z nás a dodáva: «Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoju dušu» (Mt 11,29-30). Môžeme zostať ľahostajní voči jeho láske? Tu ako aj inde v minulých storočiach mnohí trpeli pre vernosť evanjeliu a nestratili nádej. Mnohí sa obetovali, aby vrátili dôstojnosť človeku a slobodu národom, keď vo veľkorysom priľnutí ku Kristovi našli silu budovať nové ľudstvo. A rovnako tak v súčasnej spoločnosti: Mnohé formy chudoby vznikajú z osamelosti, z nedostatku lásky, z odmietania Boha a z tragédie uzavretosti človeka, ktorý si myslí, že si môže vystačiť sám, alebo naopak, že je iba bezvýznamným a pominuteľným javom. V tomto našom svete, ktorý sa stráca, «ak dôveruje iba ľudským plánom» (porov. Caritas in veritate, 53), jedine Kristus môže byť našou spoľahlivou nádejou. To je zvesť, ktorú sme my kresťania povolaní každodenne hlásať svojim svedectvom.

 

Hlásajte ju, milí kňazi, tým, že zostanete vnútorne zjednotení s Ježišom a budete konať svoju službu s nadšením, s istotou, že nebude mať nedostatok ten, kto mu dôveruje. Buďte Kristovými svedkami vy, milí rehoľníci a rehoľníčky, keď budete radostne a dôsledne uskutočňovať evanjeliové rady, a tým budete ukazovať, aká je naša skutočná vlasť: nebo. A vy, milí laici, mladí aj dospelí, vy, milé rodiny, oprite o vieru v Krista svoje rodinné, pracovné a školské plány, ako aj aktivity v každej oblasti spoločnosti. Ježiš nikdy svojich priateľov neopustí. Uisťuje o svojej pomoci, pretože bez neho nič nemožno urobiť, no zároveň vyžaduje, aby sa každý osobne nasadil a šíril jeho univerzálne posolstvo lásky a pokoja. Nech je vám povzbudením príklad svätých Cyrila a Metoda, hlavných patrónov Moravy, ktorí evanjelizovali slovanské národy, a svätých Petra a Pavla, ktorým je zasvätená vaša katedrála. Pozrite na žiarivé svedectvo svätej Zdislavy, matky, ktorá vynikala skutkami nábožnosti a milosrdenstva; na svätého Jána Sarkandra, kňaza a mučeníka; na svätého Klementa Máriu Hofbauera, kňaza a rehoľníka, narodeného v tejto diecéze a svätorečeného pred sto rokmi, alebo na blahoslavenú Restitutu Kafkovú, rehoľníčku narodenú v Brne a zavraždenú nacistami vo Viedni. Kiež vás sprevádza a ochraňuje Mária, matka Krista Pána, našej nádeje. Amen!“



Na záver slávnosti Bendikt XVI. predniesol zvyčajný nedeľný poludňajší príhovor a pomodlil sa spolu s veriacimi modlitbu Anjel Pána. Po nej sa osobitne v jednotlivých jazykoch prihovoril prítomným Slovákom, Poliakom, Nemcom a Rakúšanom a tiež v českom jazyku pozdravil všetkých, ktorí boli s Brnom na diaľku spojení prostredníctvom médií. Na záver udelil všetkým chorým, trpiacim a opusteným a všetkým ľuďom dobrej vôle apoštolské požehnanie. –jš, mf, jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.