Biskupská synoda dnes aj o posilňovaní rodín v Afrike
Vatikán (6. októbra, RV) – Utrpenie, ale aj nádej cirkvi v Etiópii – tieto
témy dominovali dnes predpoludním na zasadnutí biskupskej synody pre Afriku – počas
jej 3. kongregácie. S príhovorom dnes začal patriarcha Etiópskej pravoslávnej cirkvi
Abuna Paulos. Patriarcha vo svojom príhovore spomenul pohromy Afriky, poznačenej vykorisťovaním,
pandémiami a biedou. Poukázal na fakt, že kontinent predstavuje zdroj mnohých prírodných
bohatstiev, ktoré prispievajú k rozvoju ďalších krajín sveta. Potom vyzval k ochrane
detí: „Akým spôsobom máme žalovať civilné vojny, v ktorých bojujú detskí vojaci?“
– pozdvihol svoj hlas patriarcha a vyzval na jednotu, aby sa všetci kresťanskí lídri
zjednotili v úsilí v prospech Afriky.
Po ňom sa ujal slova Svätý Otec. V úvode
spomenul, že prítomnosť patriarchu na synode je „svedectvom starobylosti a tradície
Cirkvi v Afrike, keďže už od apoštolských čias boli medzi mnohými ľuďmi,
ktorí túžili po Kristovom posolstve spásy aj tí, ktorí pochádzali z Etiópie“ (porov.
Sk 8,26-40). Potom sa obrátil priamo na patriarchu Paulosa: „Vaša
Svätosť tak pripomína, že hlásanie evanjelia nemožno oddeľovať od záujmu budovať
takú spoločnosť, ktorá je v súlade s Božou vôľou a ktorá chráni dôstojnosť
a nevinnosť detí. V Kristovi spoznávame, že zmierenie je možné, spravodlivosť
môže prevážiť a pokoj môže byť trvalý! Toto je posolstvo
nádeje, ktoré sme povolaní hlásať. Toto je sľub, ktorý ľudia v Afrike dávno túžia
vidieť naplnený práve v tejto dobe.“
Potom Benedikt
XVI. vyzval k modlitbe: „Modlime sa teda, aby naša Cirkev mohla viac čerpať
z jednoty, ktorá je darom Ducha Svätého a niesť spoločné svedectvo nádeje, ktoré prináša
evanjelium. Pokračujme v práci na integrálnom rozvoji všetkých národov
Afriky, v posilňovaní rodín, ktoré sú silou africkej spoločnosti, vo
vzdelávaní mladých, ktorí sú budúcnosťou Afriky, aby prispievali k budovaniu
spoločnosti čestnej, súdržnej a solidárnej.“
Spomedzi ďalších tém,
ktoré odzneli v synodálnej aule spomeňme ešte význam Cirkvi v Afrike v oblasti výchovy,
o čom svedčí 56-tisíc škôl, ktoré navštevuje 19 miliónov žiakov a potom 23 katolíckych
univerzít. Dôležitou témou je aj dialóg s islamom – v tomto zmysle vyzdvihli príklad
zo severnej Afriky, oblasti s moslimskou väčšinou, v ktorej sa kresťania napriek tomu
tešia z istej slobody. Kritické myšlienky zazneli na margo islamského extrémizmu a Cirkvi,
ktorá je povolaná spolupracovať v spoločnosti. V tomto duchu zaznela výzva, aby blížiaca
sa synoda pre Blízky východ v roku 2010 prihliadala aj na diecézy v severnej Afrike. V témach
spomenuli aj mnohých mučeníkov, ktorí padli v Afrike ako aj nádej, že cesta k demokracii
mnohých krajín nebude prechodom z jednej „ťažkej diktatúry“ do ďalších „ľahších“ diktatúr.
Ešte spomeňme, že včera popoludní počas 2. generálnej kongregácie hovorili
synodálni otcovia o vzťahoch medzi Afrikou a ďalšími kontinentmi pričom sa zhodli
na tom, že čierny kontinent sa môže stať príkladom hlbokej a dynamickej viery, mladého
a ochotného kresťanstva a medzináboženského dialógu.
Odznelo päť príhovorov
vo forme správy, ktoré predniesli zástupcovia federácií biskupských koferencií jednotlivých
kontinetov: arcibiskup Assis z brazílskej Aparecídy, arcibikup Gregory z americkej
Atlanty, arcibiskup Quevedo z Filipín, biskup Ingham z Austrálie a arcibiskup Erdő
z Maďarska. Na záver predniesol zástupca Afrického kontinentu, arcibiskup Laurent
Pasinya z konžskej Kinshasy správu o cirkvi v Afrike, ktorá sa opierala o záverečný
dokument z predošlej synody pre Afriku. Tento dokument s názvom Ecclesia in Africa
podpísal Ján Pavol II. v roku 1995 a v Afrike sa mu dostalo entuziastického prijatia.
Dokument sa v mnohých diecézach stal podnetom pri úvahách o spoločenstve cirkvi ako
Božej rodine ako aj pri vytváraní pastoračných plánov.
Ešte jedna informácia,
týkajúca sa účasti delegátov na zasadnutiach. Stáva sa, že sa niektorí delegáti ospravedlnia
z rozličných dôvodov. Na včerajšom zhromaždení chýbal jeden z členov synody, kard.
Michel Christian Cartatéguy z Nigeru. Vzhľadom na vyostrenú politickú situáciu medzi
vládou a opozíciou v jeho krajine uprednostnil plnenie úlohy mediátora na sprostredkovanie
zmierenia v nigerskom Niamey v spolupráci s imámom mešity a tamojším sultánom. Ako
biskup diecézy s 18-tisíc katolíckymi veriacimi totiž môže zavážiť svojou morálnu
autoritou. Keď generálny sekretár synody, Mons. Eterović o tom informoval zhromaždenie,
vyzdvihol túto jeho angažovanosť za pokoj.
V podvečerných hodinách dnes pokračovala
synoda svojím v poradí 4. zasadnutím. -sg,mf,jb-