Benedikt XVI. v homílii: „Afrika ako duchovné pľúca ľudstva“
Vatikán (4. októbra, RV) - Pri dnešnej svätej omši v Bazilike sv. Petra, ktorou
sa začalo II. mimoriadne zasadnutie Synody biskupov pre Afriku, sa pápež Benedikt
XVI. v homílii prihovoril prítomným týmito slovami: „Pax vobis!
- Pokoj vám! – Týmto liturgickým pozdravom sa obraciam k vám všetkým, ktorí ste sa
zhromaždili vo Vatikánskej bazilike, kde pred 15 rokmi, 10. apríla 1994, Boží služobník
Ján Pavol II. otvoril Prvé osobitné zhromaždenie Biskupskej synody pre Afriku.“
Benedikt XVI. poďakoval Pánovi za zavŕšenú etapu, na ktorú dnes nadviaže nová
synoda. Okrem členov synody Svätý Otec medzi hosťami privítal aj expertov a audítorov
a osobitne patriarchu Etiópskej pravoslávnej cirkvi Abunu Paolosa a ďalších bratských
delegátov z iných cirkví a cirkevných spoločenstiev. Nezabudol ani na spevácky zbor
z Konga, ktorý sprevádzal celú slávnosť. Potom pokračoval: „Biblické čítania
dnešnej nedele hovoria o manželstve. No ešte viac hovoria o pláne stvorenia,
o počiatku, a teda o Bohu. K tomuto sa pripája aj druhé čítanie z Listu Hebrejom,
kde sa hovorí: „Ten, čo posväcuje“, teda Ježiš Kristus – «aj
tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí
volať ich bratmi» (Hebr 2,11).
Svätý Otec sa celkove zameral na
tri hlavné body: na prvoradé miesto Boha Stvoriteľa a Pána, na otázku manželstva a do
tretice venoval svoju pozornosť deťom.
Ako povedal Benedikt XVI., „v Afrike
sú prirodzene početné a rozdielne kultúry, no všetky, ako sa zdá, sa zhodujú
v tomto bode: Boh je Stvoriteľ a zdroj života. A život, ako dobre vieme, sa robí zjavným
na prvom mieste v spojení muža a ženy a v narodení detí. Boží zákon, vpísaný do
prirodzenosti je preto silnejší a významnejší než akýkoľvek ľudský zákon, podľa
Ježišovho jasného a výstižného výroku: «Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje»
(Mk 10,9). Táto perspektíva nie je v prvom rade morálna, ale skôr než
na povinnosť sa vzťahuje na bytie, na poriadok vpísaný do stvorenia.“
Ako svoju skúsenosť s Afrikou spomenul okrem pravidelných stretnutí s africkými
biskupmi v Ríme aj svoju nedávnu cestu do Kamerunu a Angoly. Situáciu čierneho kontinentu
opísal takto:
„Keď sa hovorí o pokladoch Afriky, myšlienky sa hneď uberajú
smerom k prírodným zdrojom, na ktoré je bohaté jej teritórium a ktoré sa žiaľ stali
a niekedy aj naďalej súmotívom vykorisťovania, konfliktov a korupcie.
Avšak Božie slovo nás upriamuje na iné bohatstvo: duchovné a kultúrne, ktoré
ľudstvo potrebuje ešte viac než suroviny.Veď – ako by povedal
Ježiš - čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?(Mk 8, 36)Z tohto pohľadu Afrika predstavuje nesmierne
duchovné ‚pľúca‘ pre ľudstvo, ktoré sa ocitá v kríze viery a nádeje. No i tieto ‚pľúca‘
môžu ochorieť. A v tejto chvíli na ne útočia minimálne dve nebezpečné ochorenia: predovšetkým
je to choroba, ktorá sa už rozšírila v západnom svete, ktorou je praktický
materializmus v spojení s relativistickým a nihilistickým myslením.
Bez
rozoberania genézy týchto duchovných ziel, predsa zostáva neodškriepiteľným
to, že tzv. „prvý“ svet svojho času exportoval a exportuje toxický duchovný odpad,
ktorý infikuje obyvateľstvo iných kontinentov, a medzi nimi osobitne obyvateľstvo
Afriky. V tomto zmysle kolonializmus, ktorý sa skončil na politickej
úrovni, nebol nikdy skončený úplne. Ale práve z tohto pohľadu je treba
upozorniť na druhý ‚vírus‘, ktorý by mohol zasiahnuť aj Afriku, a to je náboženský
fundamentalizmus, premiešaný s politickými a ekonomickými záujmami. Na africkom
kontinente sa šíria skupiny, ktoré sa vŕšia na príslušníkoch iných náboženstiev.
Konajú to v mene Božom, no podľa logiky, ktorá je v protiklade s božou logikou.
Vyučujú a praktizujú nie lásku a rešpektovanie slobody, ale neznášanlivosť a násilie.“ Ďalej Benedikt XVI. hovoril o manželstve, pričom
zdôraznil jeho osobitný rozmer, ktorý sa zakladá na vnímaní posvätna a vzťahu k Bohu.
Vychádzajúc zo slov knihy Genezis (Gn 2,24), Benedikt XVI. poukázal na skutočnosť,
že „manželstvo, tak ako ho predkladá Biblia, neexistuje mimo vzťahu k Bohu. Manželský
život medzi mužom a ženou a teda život rodiny, ktorý z neho vyplýva, je vpísaný do
spoločenstva s Bohom a vo svetle Nového zákona sa stáva ikonou trojičnej Lásky a sviatosťou
spojenia Krista s Cirkvou. Do takej miery, v akej Afrika uchováva a rozvíja
svoju vieru, dokáže nájsť nesmierne zdroje na rozdávanie v prospech rodiny
založenej na manželstve.“
Treťou témou, ku ktorej podnet čerpal Benedikt
XVI. z nedeľného evanjelia, bol Ježišov vzťah k deťom (Mk 10,13-15). Ako povedal Svätý
Otec, „v scéne, pri ktorej Ježiš prijíma deti a stavia sa proti pohoršenej reakcii
samotných apoštolov, ktorý ich chceli od Ježiša oddialiť, vidíme obraz
Cirkvi, ktorá v Afrike a na každom inom mieste zeme preukazuje svoje materstvo
predovšetkým voči tým najmenším, aj vtedy, keď sa ešte nenarodili. Tak ako
Pán Ježiš, Cirkev na nich nehľadí v prvom rade ako na poberateľov
sociálneho zabezpečenia, ani nie ako na objekty súcitu (pietizmu) ani ako objekty
zneužívania, ale ako osoby v plnom význame, ktoré svojím samotným spôsobom
bytia ukazujú priamu cestu, ktorou sa vchádza do Božieho kráľovstva, teda bezvýhradné
odovzdanie sa do jeho lásky.“
Benedikt XVI. potom spomenuté tri témy zasadil
do kontextu práve začatého II. mimoriadneho zasadnutia Synody biskupov pre Afriku
s jej témou „Cirkev v Afrike v službe zmierenia, spravodlivosti a pokoja. – Vy
ste soľ zeme, ... vy ste svetlo sveta.“ Synoda sa má podľa jeho slov stať
príhodným momentom na nájdenie odpovede na výzvy prichádzajúce ako z vnútra Cirkvi,
tak i zvonka.
„Svojimi dielami na poli evanjelizácie a ľudského
rozvoja Cirkev istotne môže dať Afrike veľký príspevok pre celú spoločnosť,
ktorá žiaľ vo viacerých krajinách zakusuje chudobu, bezprávie, násilie a vojny. Povolaním
Cirkvi, ako spoločenstva osôb zmierených s Bohom a medzi
sebou, je to, aby bola proroctvom a kvasom zmierenia medzi rozličnými etnickými,
jazykovými i náboženskými skupinami, ako vo vnútri jednotlivých krajín, tak i na celom
kontinente.“
Svätý Otec na záver vopred poďakoval synodálnym otcom za
všetko, čím k synode prispejú počas najbližších troch týždňov a vyzval všetkých veriacich,
aby ich pri tomto snažení sprevádzali modlitbou. Začatú synodu zveril do príhovoru
dnešného svätca sv. Františka z Assisi, všetkých svätcov a svätíc Afriky a osobitne
do ochrany Panny Márie, Matky Cirkvi a patrónky Afriky. –jb-