2009-10-04 20:46:17

Benedikt XVI. v homílii: „Afrika ako duchovné pľúca ľudstva“


Vatikán (4. októbra, RV) - Pri dnešnej svätej omši v Bazilike sv. Petra, ktorou sa začalo II. mimoriadne zasadnutie Synody biskupov pre Afriku, sa pápež Benedikt XVI. v homílii prihovoril prítomným týmito slovami:
 
„Pax vobis! - Pokoj vám! – Týmto liturgickým pozdravom sa obraciam k vám všetkým, ktorí ste sa zhromaždili vo Vatikánskej bazilike, kde pred 15 rokmi, 10. apríla 1994, Boží služobník Ján Pavol II. otvoril Prvé osobitné zhromaždenie Biskupskej synody pre Afriku.“

Benedikt XVI. poďakoval Pánovi za zavŕšenú etapu, na ktorú dnes nadviaže nová synoda. Okrem členov synody Svätý Otec medzi hosťami privítal aj expertov a audítorov a osobitne patriarchu Etiópskej pravoslávnej cirkvi Abunu Paolosa a ďalších bratských delegátov z iných cirkví a cirkevných spoločenstiev. Nezabudol ani na spevácky zbor z Konga, ktorý sprevádzal celú slávnosť. Potom pokračoval: „Biblické čítania dnešnej nedele hovoria o manželstve. No ešte viac hovoria o pláne stvorenia, o počiatku, a teda o Bohu. K tomuto sa pripája aj druhé čítanie z Listu Hebrejom, kde sa hovorí: „Ten, čo posväcuje“, teda Ježiš Kristus – «aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi» (Hebr 2,11).

Svätý Otec sa celkove zameral na tri hlavné body: na prvoradé miesto Boha Stvoriteľa a Pána, na otázku manželstva a do tretice venoval svoju pozornosť deťom.

Ako povedal Benedikt XVI., „v Afrike sú prirodzene početné a rozdielne kultúry, no všetky, ako sa zdá, sa zhodujú v tomto bode: Boh je Stvoriteľ a zdroj života. A život, ako dobre vieme, sa robí zjavným na prvom mieste v spojení muža a ženy a v narodení detí. Boží zákon, vpísaný do prirodzenosti je preto silnejší a významnejší než akýkoľvek ľudský zákon, podľa Ježišovho jasného a výstižného výroku: «Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje» (Mk 10,9). Táto perspektíva nie je v prvom rade morálna, ale skôr než na povinnosť sa vzťahuje na bytie, na poriadok vpísaný do stvorenia.“

Ako svoju skúsenosť s Afrikou spomenul okrem pravidelných stretnutí s africkými biskupmi v Ríme aj svoju nedávnu cestu do Kamerunu a Angoly. Situáciu čierneho kontinentu opísal takto:

„Keď sa hovorí o pokladoch Afriky, myšlienky sa hneď uberajú smerom k prírodným zdrojom, na ktoré je bohaté jej teritórium a ktoré sa žiaľ stali a niekedy aj naďalej sú motívom vykorisťovania, konfliktov a korupcie. Avšak Božie slovo nás upriamuje na iné bohatstvo: duchovné a kultúrne, ktoré ľudstvo potrebuje ešte viac než suroviny. Veď – ako by povedal Ježiš - čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil? (Mk 8, 36) Z tohto pohľadu Afrika predstavuje nesmierne duchovné ‚pľúca‘ pre ľudstvo, ktoré sa ocitá v kríze viery a nádeje. No i tieto ‚pľúca‘ môžu ochorieť. A v tejto chvíli na ne útočia minimálne dve nebezpečné ochorenia: predovšetkým je to choroba, ktorá sa už rozšírila v západnom svete, ktorou je praktický materializmus v spojení s relativistickým a nihilistickým myslením.

 
Bez rozoberania genézy týchto duchovných ziel, predsa zostáva neodškriepiteľným to, že tzv. „prvý“ svet svojho času exportoval a exportuje toxický duchovný odpad, ktorý infikuje obyvateľstvo iných kontinentov, a medzi nimi osobitne obyvateľstvo Afriky. V tomto zmysle kolonializmus, ktorý sa skončil na politickej úrovni, nebol nikdy skončený úplne. Ale práve z tohto pohľadu je treba upozorniť na druhý ‚vírus‘, ktorý by mohol zasiahnuť aj Afriku, a to je náboženský fundamentalizmus, premiešaný s politickými a ekonomickými záujmami. Na africkom kontinente sa šíria skupiny, ktoré sa vŕšia na príslušníkoch iných náboženstiev. Konajú to v mene Božom, no podľa logiky, ktorá je v protiklade s božou logikou. Vyučujú a praktizujú nie lásku a rešpektovanie slobody, ale neznášanlivosť a násilie.“
 
Ďalej Benedikt XVI. hovoril o manželstve, pričom zdôraznil jeho osobitný rozmer, ktorý sa zakladá na vnímaní posvätna a vzťahu k Bohu. Vychádzajúc zo slov knihy Genezis (Gn 2,24), Benedikt XVI. poukázal na skutočnosť, že „manželstvo, tak ako ho predkladá Biblia, neexistuje mimo vzťahu k Bohu. Manželský život medzi mužom a ženou a teda život rodiny, ktorý z neho vyplýva, je vpísaný do spoločenstva s Bohom a vo svetle Nového zákona sa stáva ikonou trojičnej Lásky a sviatosťou spojenia Krista s Cirkvou. Do takej miery, v akej Afrika uchováva a rozvíja svoju vieru, dokáže nájsť nesmierne zdroje na rozdávanie v prospech rodiny založenej na manželstve.“

Treťou témou, ku ktorej podnet čerpal Benedikt XVI. z nedeľného evanjelia, bol Ježišov vzťah k deťom (Mk 10,13-15). Ako povedal Svätý Otec, „v scéne, pri ktorej Ježiš prijíma deti a stavia sa proti pohoršenej reakcii samotných apoštolov, ktorý ich chceli od Ježiša oddialiť, vidíme obraz Cirkvi, ktorá v Afrike a na každom inom mieste zeme preukazuje svoje materstvo predovšetkým voči tým najmenším, aj vtedy, keď sa ešte nenarodili. Tak ako Pán Ježiš, Cirkev na nich nehľadí v prvom rade ako na poberateľov sociálneho zabezpečenia, ani nie ako na objekty súcitu (pietizmu) ani ako objekty zneužívania, ale ako osoby v plnom význame, ktoré svojím samotným spôsobom bytia ukazujú priamu cestu, ktorou sa vchádza do Božieho kráľovstva, teda bezvýhradné odovzdanie sa do jeho lásky.“

Benedikt XVI. potom spomenuté tri témy zasadil do kontextu práve začatého II. mimoriadneho zasadnutia Synody biskupov pre Afriku s jej témou „Cirkev v Afrike v službe zmierenia, spravodlivosti a pokoja. – Vy ste soľ zeme, ... vy ste svetlo sveta.“ Synoda sa má podľa jeho slov stať príhodným momentom na nájdenie odpovede na výzvy prichádzajúce ako z vnútra Cirkvi, tak i zvonka.

„Svojimi dielami na poli evanjelizácie a ľudského rozvoja Cirkev istotne môže dať Afrike veľký príspevok pre celú spoločnosť, ktorá žiaľ vo viacerých krajinách zakusuje chudobu, bezprávie, násilie a vojny. Povolaním Cirkvi, ako spoločenstva osôb zmierených s Bohom a medzi sebou, je to, aby bola proroctvom a kvasom zmierenia medzi rozličnými etnickými, jazykovými i náboženskými skupinami, ako vo vnútri jednotlivých krajín, tak i na celom kontinente.“

Svätý Otec na záver vopred poďakoval synodálnym otcom za všetko, čím k synode prispejú počas najbližších troch týždňov a vyzval všetkých veriacich, aby ich pri tomto snažení sprevádzali modlitbou. Začatú synodu zveril do príhovoru dnešného svätca sv. Františka z Assisi, všetkých svätcov a svätíc Afriky a osobitne do ochrany Panny Márie, Matky Cirkvi a patrónky Afriky. –jb-







All the contents on this site are copyrighted ©.