Benedikt XVI. predsedal Celonárodnej slávnosti sv. Václava v Starej Boleslavi
Česká republika (28. septembra, RV) – Benedikt XVI. v záverečný deň svojej
apoštolskej cesty predsedal Celonárodnej slávnosti sv. Václava v Starej Boleslavi.
Do mestečka, ktoré sa nachádza 25 km severovýchodne od Prahy, prišiel pápež automobilom.
Najprv navštívil Baziliku sv. Václava v historickom centre mesta, postavenú na mieste
mučeníckej smrti sv. Václava. V krypte pod bazilikou si uctil pozostatky svätca.
Príchod
Svätého Otca do areálu slávnosti na otvorenom priestranstve neďaleko mesta sa niesol
v atmosfére mládežníckych spevov, medzi ktorými znela aj hymna Svetových dní mládeže
zo Sydney. Medzi pútnikmi, ktorých počet sa odhaduje na 45-tisíc, bola osobitne zastúpená
mládež. Približne desaťtisíc mladých počas predchádzajúceho dňa putovalo na toto miesto
a strávilo tu noc v duchovnej príprave.
Český prímas, kardinál Miloslav Vlk
privítal Benedikta XVI. v mene Cirkvi i celej českej verejnosti, ktorá v tento deň
slávi štátny sviatok. „Skutečnost, že přicházíte s námi a s celým
národem oslavit tento den, chápeme jako projev úcty k duchovnímu odkazu našich
dějin.“ – to sú slová kardinála, ktorý okrem toho tiež pripomenul, že okrem
svätováclavskej tradície je Stará Boleslav aj mariánskym pútnickým miestom v spojitosti
s obrazom nazývaným „Paládium země české“, ktorý podľa legendy darovala sv. Václavovi
jeho babička sv. Ľudmila, ktorá ho zas dostala do daru pri svojom krste od sv. Metoda.
Pražský arcibiskup venoval Svätému Otcovi ako dar súpravu z brúseného českého krištáľu.
Po
liturgických čítaniach v prvej časti liturgie sa Benedikt XVI. prihovoril prítomným
veriacim v homílii, ktorej prvé slová povedal po česky. Homília
Benedikta XVI.
„Páni kardinálové, ctihodní bratři v biskupské a kněžské
službě, drazí bratři a sestry, milí mladí přátelé, s velikou radostí se s vámi setkávám
dnes ráno, kdy se chýlí ke konci má apoštolská cesta v milované České republice.“
Ďalej
Svätý Otec pokračoval po taliansky:
„Všetkých srdečne zdravím, predovšetkým
pána kardinála arcibiskupa, ktorému som vďačný za slová, ktoré mi predniesol vo vašom
mene na začiatku tejto eucharistickej slávnosti. Svoj pozdrav adresujem aj ďalším
kardinálom, biskupom, kňazom a zasväteným osobám, predstaviteľom laických hnutí a
združení, a najmä mládeži. Vítam pána prezidenta republiky, ktorému srdečne blahoželám
k jeho meninám; blahoželanie posielam všetkým, ktorí nosia meno Václav, a celému českému
ľudu v deň jeho štátneho sviatku.
Dnes ráno nás pri oltári zjednocuje slávna
spomienka na mučeníka svätého Václava, ktorého relikvie som si pred svätou omšou uctil
v jemu zasvätenej bazilike. Svojou krvou skropil vašu zem. Jeho orlica, ktorú ste
vybrali ako znak mojej návštevy tu - pred chvíľou to pripomenul váš kardinál arcibiskup
- je historickým symbolom vznešeného českého národa. Tento veľký svätec, ktorého radi
nazývate „večným“ kniežaťom Čechov, nás pozýva, aby sme vytrvalo a verne nasledovali
Krista, povzbudzuje nás, aby sme boli svätí. On sám je vzorom svätosti pre všetkých,
obzvlášť pre tých, ktorí riadia osudy spoločnosti a národa. Ale pýtame sa: je v dnešnej
dobe svätosť ešte aktuálna? Alebo je to skôr niečo, čo je málo príťažlivé a nedôležité?
Nehľadajú sa dnes viac úspech a ľudská sláva? Avšak ako dlho trvá a akú cenu má pozemský
úspech?
Minulé storočie - a vaša krajina bola toho svedkom - videlo padnúť
nemálo mocnárov, o ktorých sa zdalo, že dosiahli takmer nedosiahnuteľné výšky. A odrazu
ich moc zmizla. Tí ktorí popierajú Boha a v dôsledku toho im chýba úctu k človeku,
majú zdanlivo jednoduchý život a dosahujú materiálny úspech. Stačí však nahliadnuť
pod povrch a zistíme, že títo ľudia sú nešťastní a nespokojní. Iba ten, kto v srdci
uchováva posvätnú „bázeň Božiu“, má dôveru aj v človeka a dokáže venovať svoj život
vytváraniu spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta. Dnes sú potrební ľudia „veriaci“
a „vierohodní“, pripravení rozšíriť do každej oblasti spoločnosti tie kresťanské princípy
a ideály, ktorými sa inšpiruje ich konanie. Toto je svätosť, univerzálne povolanie
všetkých pokrstených, ktoré ich vedie k plneniu svojich povinnosti, verne a s odvahou,
aby nepozerali na vlastný sebecký záujem, ale na spoločné dobro, a hľadali v každom
okamihu Božiu vôľu.
V evanjeliu sme k tomu úplne jasne počuli: «Veď čo osoží
- hovorí Ježiš - človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!»
(Mt 16,26). Pán nás tak povzbudzuje, aby sme si uvedomili, že skutočnú hodnotu
ľudskej existencie nemožno merať len pozemskými statkami a pominuteľnými záujmami.
Nie sú to hmotné veci, ktoré by uspokojili nesmiernu túžbu ukrytú v srdci každého
človeka po nájdení zmyslu vlastného života a po šťastí. Preto Ježiš neváha predložiť
svojim učeníkom „úzku“ cestu svätosti: «Ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.»
(v. 25). A dnes ráno nám jasne opakuje: «Kto chce ísť za mnou, nech zaprie
sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.» (v. 24). Je to zaiste tvrdá reč
a je ťažké ju prijať a uskutočniť. Svedectvo svätcov a svätíc nám však dokazuje, že
je to možné, ak sa človek zverí Kristovi a spoľahne sa na neho. Príklad svätých povzbudzuje
každého, kto si hovorí kresťan, aby bol dôveryhodný, teda žil v súlade s princípmi
viery, ktorú vyznáva. Naozaj nestačí pôsobiť zdaním dobrého a čestného človeka; treba
ním skutočne byť. A dobrý a čestný je ten, kto nezakrýva Božie svetlo sebou samým,
nevyvyšuje seba, ale necháva skrze seba presvitať Boha.
To je aj poučenie zo
života svätého Václava, ktorý mal odvahu dať prednosť nebeskému kráľovstvu pred kúzlom
pozemskej moci. Jeho pohľad sa nikdy neodlúčil od Ježiša Krista, ktorý za nás trpel,
a dal nám tak príklad, aby sme išli v jeho stopách, ako píše svätý Peter v druhom
čítaní, ktoré sme pred chvíľou počuli. Ako Pánov poslušný učeník, mladé knieža Václav
zostal verný učeniu evanjelia, ktoré mu vštepila jeho svätá babička, mučeníčka Ľudmila.
Preto ešte predtým, než sa pustil do budovania pokojného spolužitia vo svojej vlasti
a so susednými krajinami, postaral sa, aby upevnil kresťanskú vieru. Preto povolával
kňazov a staval kostoly. V prvej staroslovanskej „legende“ čítame, že „posluhoval
Božím služobníkom, vyzdobil mnoho kostolov“ a že „dobre robil všetkým chudobným: nahých
odieval, hladných kŕmil, pocestných prijímal podľa slov evanjelia, nezniesol, aby
niekto krivdil vdovám, mal rád všetkých ľudí, chudobných i bohatých“. Od Pána sa naučil
byť „milosrdný a milostivý“ (Responzóriový žalm) a preniknutý duchom evanjelia
dokázal odpustiť aj bratovi, ktorý sa ho usiloval pripraviť o život. Právom ho preto
vzývate ako „dediča“ vášho národa a vo vám dobre známej piesni ho prosíte, aby mu
nedal zahynúť. Václav zomrel ako mučeník pre Krista. Je zaujímavé si
všimnúť, že Boleslav sa síce bratovraždou zmocnil pražského trónu, ale koruna, ktorú
si potom kládli na hlavu jeho následníci, neniesla Boleslavovo meno. Nesie naopak
meno svätého Václava, na svedectvo, že „trón kráľa, ktorý súdi chudobných spravodlivo,
bude upevnený naveky“ (porov. Liturgia hodín tohoto dňa). To možno hodnotiť
ako zázračný zásah Boha, ktorý neopúšťa svojich verných: „Nevinný porazený zvíťazil
nad krutým nepriateľom rovnako ako Kristus na kríži“ (porov. Legenda o svätom Václavovi),
a krv mučeníka nevolala po nenávisti a pomste, ale po odpustení a mieri.
Drahí
bratia a sestry, v tejto Eucharistii poďakujme spoločne Pánovi, že vašej vlasti a
cirkvi dal tohto svätého panovníka. Zároveň sa modlime, aby sme ako on aj my rozhodným
krokom putovali ku svätosti. Je to samozrejme ťažké, pretože viera je stále vystavovaná
mnohým skúškam; keď sa však necháme priťahovať Bohom, ktorý je Pravda, bude náš krok
pevný, pretože poznáme silu jeho lásky. Kiež túto milosť získame na príhovor svätého
Václava a ďalších svätých ochrancov Českých zemí. Nech nás ochraňuje a vždy nám pomáha
Panna Mária, Kráľovná mieru a Matka lásky. Amen!“ Červené liturgické farby slávnosti
ladili s červeno-bielou symbolikou svätováclavskej tradície, ktorú reprezentuje aj
symbol Svätováclavskej orlice. Hlavnými koncelebrantmi Svätého Otca boli kardináli
Miloslav Vlk a Tarcisio Bertone. Na konci svätej omše Benedikta XVI. pozdravila mladá
dvojica ako zástupcovia mládeže celej miestnej cirkvi v Českej republike. Odovzdali
mu album fotografií, ktoré zachytávajú život a aktivity mládežníckych spoločenstiev.
Ďalší dar českej mládeže Svätému Otcovi predstavoval výťažok finančnej zbierky pre
mládež v Afrike.
Z posolstva mládeži
Benedikt XVI. po
prijatí darov adresoval mládeži osobitné posolstvo. V tomto ich povzbudil, aby pri
napĺňaní svojej túžby po šťastí boli zodpovední a vnímaví na povolanie od Boha, ktoré
cítia vo svojom srdci, či už do manželstva, alebo do služby v kňazstve či rehoľnom
zasvätení. Pripomenul im cestu hladania sv. Augustína, ktorému priniesolo do srdca
uspokojenie až stretnutie s Ježišom, ktorý dal jeho hľadaniu ozajstnú odpoveď.
„Nádej!
Toto slovo, ku ktorému sa často vraciam, sa dobre spája s mladosťou. Vy, milí mladí,
ste nádejou Cirkvi!“ - aj týmito slovami Benedikt XVI. povzbudil mladých. V súvislosti
s Kňazským rokom tiež poukázal na potrebu duchovných povolaní, bohatých počtom i
svätosťou. Spomenul tiež svoje silné zážitky z minuloročných Svetových dní mládeže
v Sydney a pozval mladých, aby v hojnom počte putovali v roku 2011 do Madridu. Do
Starej Boleslavi prišli aj mladí zo Slovenska. Benedikt XVI. ich v závere pozdravil:
„Zo srdca vítam pútnikov zo Slovenska, osobitne mladých. Milí mladí, bratia a sestry,
ďakujem sa vašu účasť na dnešnom slávení. Nezabúdajte: Božia láska je vašou silou!
Ochotne žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
Podobne
sa prihovoril aj mladým z Poľska, Rakúska a Nemecka v ich jazykoch. Slávnosť i pápežovo
posolstvo mladým prenášali české verejnoprávne i cirkevné médiá. Zo Starej Boleslavi
sa Bendikt XVI. so sprievodom vrátil do Prahy, aby sa pri obede v Arcibiskupskom paláci
stretol s biskupským zborom Českej republiky. –jš, jb-