Privítanie Benedikta XVI. po pristátí na pražskom letisku

Česká republika (26. septembra, RV) – Lietadlo s Benediktom XVI pristálo na pražskom letisku Stará Ruzyně o 11.30. Krátko po tom vystúpili na palubu apoštolský nuncius a vedúci protokolu, aby pozdravili ako prví Svätého Otca. Pápež následne zostúpil na plochu letiska, kde ho s darmi privítala trojica detí – podarovali mu chlieb, soľ a hrudku zeme. Potom Hlavu Katolíckej cirkvi privítal prezident Václav Klaus s manželkou, ďalej pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk a predseda Českej biskupskej konferencie Mons. Jan Graubner. Prítomní boli zástupcovia českého politického života, českí biskupi a veriaci. Po ceremónii pred nastúpenou čestnou jednotkou a po tom, ako odzneli štátne hymny, sa ujal slova český prezident.

Václav Klaus privítal pápeža v mene svojom i celej českej verejnosti. Okrem iného povedal: „Svätý Otec, vieme, že poznáte našu krajinu. Rovnako ste aj vy známy českému ľudu, ktorý až do dnešného dňa sledoval vaše slávnosti, prejavy, knihy a články a v českom jazyku aj vašu poslednú encykliku Caritas in veritate, ktorá tu bola publikovaná iba niekoľko dní pred vašim príletom.“ Vo svojom príhovore vyzdvihol symbolický význam tejto návštevy pri príležitosti 20. výročia prinavrátenia slobody obyvateľom a všetkým cirkvám v krajine. Po jeho slovách sa prítomným prihovoril Svätý Otec. Začiatok príhovoru predniesol po česky:  
“Pane presidente, milí páni kardinálové a bratři biskupové, Vaše Excelence, dámy a pánové! Mám velikou radost, že mohu dnes být v České republice, a jsem hluboce vděčný vám všem za srdečné přivítání.“

Potom Benedikt XVI. pokračoval v anglickom jazyku:

„Ďakujem pánovi prezidentovi Václavovi Klausovi za jeho pozvanie navštíviť túto krajinu a za jeho milé slová. Som poctený prítomnosťou predstaviteľov občianskeho a politického života a pozdravujem ich a tiež všetok ľud Českej republiky. A keďže som tu predovšetkým na návšteve katolíckych spoločenstiev Čiech a Moravy, srdečne a bratsky zdravím pána kardinála Vlka, pražského arcibiskupa, Mons. Jana Graubnera, olomouckého arcibiskupa a predsedu Českej biskupskej konferencie a rovnako všetkých prítomných biskupov a veriacich.

Veľmi ma oslovilo gesto mladého páru, ktorý mi priniesol dary typické pre kultúru tohto národa spolu s hrudou vašej rodnej zeme. Uvedomujem si, ako hlboko je česká kultúra preniknutá kresťanstvom, keďže, ako je známe, chlieb a soľ majú osobitný význam v symbolike Nového zákona.

Ak celá európska kultúra bola do hĺbky formovaná kresťanským dedičstvom, osobitne to platí pre české krajiny, kde vďaka misionárskemu pôsobeniu svätých Cyrila a Metoda v 9. storočí dostal starosloviensky jazyk prvú písomnú podobu. Títo apoštoli slovanských národov a zakladatelia ich kultúr sú právom uctievaní ako patróni Európy. Významný je tiež fakt, že títo dvaja veľkí svätci byzantskej tradície sa tu stretli s misionármi, pochádzajúcimi z latinského Západu. Toto územie ležiace v srdci európskeho kontinentu bolo počas dejín križovatkou medzi severom a juhom, východom a západom, miestom stretania rozličných národov, tradícií a kultúr. Nedá sa poprieť, že to, čo kedysi spôsobovalo napätia, sa po čase ukázalo ako plodné stretnutie. Odtiaľ pramení významná úloha, ktorú české krajiny zohrali v intelektuálnych, kultúrnych a náboženských dejinách Európy: niekedy ako bojisko, častejšie však ako most.

V nasledujúcich mesiacoch si pripomenieme 20. výročie „Nežnej revolúcie“, ktorá šťastne a pokojným spôsobom ukončila mimoriadne ťažké obdobie tejto krajiny, obdobie, v ktorom bola myšlienková a kultúrna výmena prísne kontrolovaná. Pripájam sa k vám a vašim susedom pri vzdávaní vďaky za vaše oslobodenie od týchto utláčajúcich režimov. Ak pád Berlínskeho múru bol prelomom vo svetových dejinách, tým viac to platí v prípade krajín strednej a východnej Európy, keďže tak mohli zaujať miesto, ktoré im právom patrí ako zvrchovaným aktérom v spoločenstve národov.

Nemožno však podceňovať následky štyridsaťročného politického útlaku. Osobitnou tragédiou pre túto krajinu bol bezohľadný pokus vtedajšej vlády umlčať hlas Cirkvi. V priebehu vašich dejín, od čias sv. Václava, sv. Ľudmily a sv. Vojtecha až po sv. Jána Nepomuckého tu boli odvážni mučeníci, ktorých vernosť Kristovi znela jasnejšie a výrečnejšie než hlas ich vrahov.

Tento rok si pripomíname 40. výročie smrti Božieho služobníka kardinála Josefa Berana, pražského arcibiskupa. Chcel by som mu vzdať úctu, ako aj jeho nástupcovi kardinálovi Františkovi Tomáškovi, ktorého som mal tú česť osobne poznať za ich neohrozené kresťanské svedectvo zoči-voči prenasledovaniu. Oni, ako aj ďalší nespočetní odvážni kňazi, rehoľníci a laici, muži a ženy udržiavali v tejto krajine živý plameň viery. Teraz, keď sa obnovila náboženská sloboda, vyzývam všetkých obyvateľov republiky, aby nanovo objavili kresťanské tradície, ktoré formovali ich kultúru. Povzbudzujem tiež kresťanské spoločenstvo, aby jeho hlas naďalej bolo počuť, keď celý národ čelí výzvam nového milénia. „Bez Boha človek nevie kam má ísť a nedokáže ani pochopiť kým je“ (Caritas in veritate, 78). Pravda evanjelia je pre zdravú spoločnosť nevyhnutne potrebná, keďže nás otvára pre nádej a robí nás schopnými objaviť našu neodňateľnú dôstojnosť Božích detí.

Pán prezident, poznám vaše želanie, aby náboženstvo zohrávalo významnejšiu úlohu v záležitostiach tejto krajiny. Prezidentská vlajka, ktorá veje nad Pražským hradom ohlasuje motto „Pravda vítězí“. Je mojím úprimným prianím, aby svetlo pravdy naďalej viedlo tento národ, tak požehnaný v priebehu jeho dejín svedectvami veľkých svätcov a mučeníkov. V tejto epoche vedy je poučné pripomenúť si príklad Johanna Gregora Mendela, augustiniánskeho opáta z Moravy, ktorého priekopnícke výskumy položili základy modernej genetiky. Jemu iste nebolo určené napomenutie jeho patróna, sv. Augustína, ktorý sa sťažoval, že mnohí „viac inklinovali k obdivovaniu faktov miesto toho, aby hľadali ich príčiny“ (Epistula 120, 5; porov. Ján Pavol II.: Oslava pamiatky opáta Gregora Mendela pri príležitosti 100. výročia jeho smrti, 10. marca 1984, 2). Skutočnému pokroku ľudstva najviac prospieva práve taký súlad medzi múdrosťou viery a intuíciou rozumu. Kiež by sa český ľud mohol vždy tešiť z plodov tohto šťastného spojenia.“

Záverečné slová predniesol Svätý Otec opäť po česky:

 
„Zbývá mi jen zopakovat díky vám všem, a říci, že jsem se opravdu dlouho těšil na tyto dny mezi vámi v České republice, kterou hrdě nazýváte „země česká, domov můj“. Srdečné díky.“ –sg, jb -