Benedikt XVI. pri vešperách v pražskej katedrále vyzdvihol českých hrdinov viery
Vatikán (26. septembra, RV) - Program prvého dňa apoštolskej návštevy Benedikta
XVI. v Českej republike ukončila slávnosť vešpier v pražskej Katedrále sv. Víta, Václava
a Vojtecha na Hradčanoch. Na spoločnú modlitbu so Svätým Otcom prišli večer o 18.
hod. biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky ako aj seminaristi a členovia laických
hnutí, spolu asi 2400 osôb. Svätého Otca privítali pri takzvanej Zlatej bráne. Benedikt
XVI. sa najprv zastavil v Kaplnke sv. Václava, kde sú vystavené ostatky svätca. Po
uvítacích slovách pražského arcibiskupa nasledovala modlitba Prvých vešpier 26. cezročnej
nedele, v rámci ktorých Svätý Otec predniesol nasledujúci príhovor:
„Milí bratia,
milé sestry, obraciam sa na vás všetkých s pozdravom svätého Pavla, ktorý sme počuli
v krátkom čítaní: „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca!“ V prvom rade sa obraciam
na pána kardinála arcibiskupa, ktorému ďakujem za srdečné slová. Pozdravujem rovnako
ostatných prítomných kardinálov, biskupov, kňazov a diakonov, seminaristov, rehoľníkov
a rehoľníčky, katechétov a pastoračných pracovníkov, mládež a rodiny, cirkevné združenia
a hnutia.
Dnes večer sme sa zhromaždili na mieste vám drahom, ktoré je viditeľným
znamením toho, aká mocná je Božia milosť, ktorá pôsobí v srdciach veriacich. Nádhera
tohto tisícročného chrámu je skutočne živým svedectvom bohatej histórie kresťanskej
viery a tradície vášho ľudu; histórie, ktorá je prežiarená predovšetkým vernosťou
tých, ktorí potvrdili svoje primknutie sa ku Kristovi a k cirkvi mučeníctvom. Mám
na mysli svätého Václava, Vojtecha a Jána Nepomuckého, ktorí sú míľnikmi pri putovaní
vašej cirkvi. Ďalšími príkladmi sú mladý svätý Vít, ktorý radšej podstúpil mučeníctvo,
ako by zradil Krista, potom svätý Prokop a svätá Ľudmila. Myslím na dvoch arcibiskupov
tejto miestnej cirkvi z minulého storočia, kardinálov Josefa Berana a Františka Tomáška,
a na mnoho ďalších biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí odolávali komunistickému
prenasledovaniu s hrdinskou stálosťou, dokonca obetovali i život. Odkiaľ mohli brať
silu títo odvážni Kristovi priatelia, ak nie z evanjelia? Nechali sa uchvátiť Ježišom,
ktorý povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje
ma!“ (Mt 16,24). V ťažkej chvíli vnímali, že sa v ich srdci ozýva jeho ďalšie
slovo: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás“ (Jn 15,20).
Hrdinstvo
svedkov viery nám pripomína, že jedine z osobného poznania a hlbokého spojenia s Kristom
je možné čerpať duchovnú silu pre plné uskutočnenie kresťanského povolania. Len Kristova
láska robí apoštolské pôsobenie účinným, predovšetkým vo chvíľach ťažkostí a skúšok.
Každý pokrstený a každé spoločenstvo sa má vyznačovať láskou ku Kristovi a k bratom.
V Skutkoch apoštolov čítame, že „obec veriacich mala jedno srdce a jednu dušu“ (Sk
4,32). A Tertulián, spisovateľ prvých storočí, píše, že pohania zostávali dotknutí
láskou, ktorá spájala kresťanov medzi sebou (porov. Apologeticum XXXIX). Milí
bratia a sestry, napodobňujte Božského Majstra, ktorý „neprišiel, aby sa dal obsluhovať,
ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45). Láska
nech žiari v každej vašej farnosti a spoločenstve, v rozličných združeniach a hnutiach.
Vaša Cirkev nech je, ako hovorí svätý Pavol, dobre usporiadaným telom, ktorého hlavou
je Kristus a v ňom každý úd koná v súlade s celkom. Lásku ku Kristovi posilňujte modlitbou
a počúvaním jeho slova; sýťte sa ním v Eucharistii a s jeho milosťou buďte tvorcovia
jednoty a pokoja v každom prostredí.
Vaše kresťanské spoločenstvá sa po dlhej
zime komunistickej diktatúry pred dvadsiatimi rokmi opäť začali slobodne vyjadrovať,
keď váš ľud po udalostiach započatých študentskou demonštráciou 17. novembra 1989
znovu získal slobodu. Isto ste si však všimli, že ani dnes nie je ľahké žiť a dosvedčovať
evanjelium. Spoločnosť ešte stále nesie rany spôsobené ateistickou ideológiou a je
často okúzlená modernou mentalitou hedonistického konzumizmu, ktorý vedie k nebezpečnej
kríze ľudských a náboženských hodnôt a všade ju zaplavuje etický a kultúrny relativizmus.
V tomto kontexte je nutné znovu nasadiť všetky prostriedky Cirkvi k posilneniu duchovných
a morálnych hodnôt v živote dnešnej spoločnosti. Viem, že vaše komunity sa angažujú
na mnohých miestach, predovšetkým v oblasti záslužnej činnosti Charity. Vaša
pastoračná snaha sa však musí zamerať obzvlášť na oblasť výchovy nových generácií.
Katolícke školy nech podporujú úctu k človeku; nech venujú pozornosť pastorácii mládeže
i mimo okruhu školy, bez toho, aby sa pritom zanedbávali ostatné kategórie veriacich.
Kristus je pre všetkých! Zo srdca si prajem, aby stále vzrastalo porozumenie s ostatnými
verejnými a súkromnými inštitúciami. Cirkev – a opakovať to je užitočné – pre seba
nežiada privilégiá. Žiada len, aby mohla slobodne pôsobiť v službe všetkým ľuďom,
v duchu evanjelia.
Milovaní bratia a sestry, nech vám Pán udelí to, aby ste
sa stali soľou, ktorá dáva chuť životu, aby ste boli vždy vernými pracovníkmi v Pánovej
vinici. V prvom rade vy, drahí biskupi a kňazi, musíte neúnavne pracovať pre dobro
tých, ktorí sú zverení do vašej starostlivosti. Inšpirujte sa vždy evanjeliovým obrazom
dobrého pastiera, ktorý pozná svoje ovce, volá ich po mene, vedie ich na bezpečné
miesta a je pripravený za ne položiť svoj život (porov. Jn 10,1-19).
Milé
zasvätené osoby, sľubom evanjeliových rád pripomínate prvenstvo, ktoré má Boh mať
v živote každej ľudskej bytosti a bratským životom dosvedčujete aké obohacujúce je
uskutočňovať prikázanie lásky (porov. Jn 13,34). Vernosťou tomuto svojmu povolaniu
pomôžete súčasným mužom a ženám nechať sa uchvátiť Bohom a evanjeliom jeho Syna (porov.
Vita consecrata, 104). A vy, milí seminaristi, ktorí ste v seminároch či formačných
domoch, dbajte na to, aby ste získali solídnu kultúrnu, duchovnú a pastoračnú prípravu.
V tomto Roku kňazov, ktorý som vyhlásil pri príležitosti 150. výročia úmrtia svätého
Arského farára, nech vám je príkladom postava tohto svätého pastiera, celkom oddaného
Bohu a dušiam, ktorý si bol plne vedomý, že práve jeho služba, živená modlitbou, bola
pre neho cestou posväcovania.
Milí bratia a sestry, v tomto roku si s vďačnosťou
pripomíname niekoľko významných výročí: 280 rokov od svätorečenia Jána Nepomuckého,
80 rokov zasväteniu tejto katedrály svätému Vítovi a 20. výročie svätorečenia Anežky
Českej, udalosť, ktorá predznamenala oslobodenie vašej krajiny od ateistického útlaku.
Máte mnoho dôvodov, aby ste pokračovali v napredovaní Cirkvi s radosťou a entuziazmom,
s dôverou v materský príhovor Márie, Božej Matky a všetkých vašich svätých ochrancov.
Amen!“ –ms-