Benedikt XVI. s predstaviteľmi východných katolíckych cirkví
Vatikán (19. septembra, RV) – Benedikt XVI. chce podniknúť cestu na kresťanský
Východ. Povedal to dnes na stretnutí s patriarchami a vyššími arcibiskupmi Východu
v jeho letnom sídle v Castel Gandolfe. V príhovore k členom delegácie sa Benedikt
XVI. poďakoval Bohu „za toto stretnutie, ktoré pomáha posilňovať spoločné
putá s Apoštolskou stolicou a dáva tiež priestor cirkvám, ktoré slúžia s takým mimoriadnym
sebazaprením“. Svätý Otec ďalej pripomenul stretnutie s predstaviteľmi východných
katolíckych cirkví z apríla 2005 v Bazilike sv. Petra, na začiatku jeho pontifikátu.
Už vtedy – ako povedal - chcel podniknúť púť do srdca kresťanského Východu: púť, ktorá
je dnes poznačená ďalšou významnou etapou a ktorú má ešte vždy v úmysle uskutočniť.
Potom povedal: „Čo sa mňa týka, za najdôležitejšiu povinnosť považujem
podporovanie tej synodálnosti, ktorá je tak drahá východnej ekleziológii a ktorú vyzdvihol
aj II. vatikánsky koncil. Vážnosť, s ktorou koncilové zasadnutie hovorí
o vašich cirkvách v Dekréte Orientalium Ecclesiarum, a ktorú môj ctený predchodca
Ján Pavol II. zdôraznil najmä v Apoštolskej exortácii Orientale Lumen o svätej liturgii,
rovnako zdieľam aj ja, spolu so želaním, aby východné katolícke cirkvi
„prekvitali“ s obnovenou apoštolskou horlivosťou pri napĺňaní
im zvereného poslania... podporovať jednotu všetkých kresťanov, najmä
východných, podľa dekrétu o ekumenizme“ (OE,1). Ekumenická oblasť
je často spojená s medzináboženskou. V týchto dvoch sférach potrebuje celá
Cirkev zakúsiť spolunažívanie, ku ktorému vaše cirkvi dospeli už od
prvého kresťanského milénia.“
Benedikt XVI. oznámil zvolanie mimoriadneho
zasadnutia Biskupskej synody pre Blízky východ, ktoré bude od 10. do 24. októbra 2010.
Téma synody znie: Katolícka cirkev na Blízkom východe: spoločenstvo a svedectvo
- „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu” (Sk 4, 32). Pápež pripojil
želanie, aby v tejto oblasti zavládol pokoj.
Medzi hlavnými témami o ktorých
hovorili účastníci stretnutia bol problém migrácie. Tento sa zvlášť akútne týka východných
cirkví na Blízkom východe, ale tiež v Európe alebo v Indii. Oblasť Blízkeho východu
predstavuje hlavný problém, ide tu o samotnú existenciu tamojších katolíckych komunít.
V delegácii
východných cirkví sa stretnutia zúčastnili: za maronitov kardinál Nasrallah Boutros
Sfeir, patriarcha Antiochie, za ukrajinskú gréckokatolícku cirkev kardinál Lubomyr
Husar, vyšší arcibiskup Kyjeva a Haliče, za sýrsko-malabarskú cirkev kardinál Varkey
Vithayathil, CSsR, vyšší arcibiskup Ernakulam-Angamaly, za chaldejských katolíkov
kardinál Emmanuel III. Delly, patriarcha Babylonie, za arménskych katolíkov Nerses
Bédros XIX., patriarcha Cilície, za sýrskych katolíkov Ignace Youssif III. Younane,
patriarcha Antiochie, za grécko-melchitskú cirkev Grégoire III. Laham, patriarcha
Antiochie, za koptskú katolícku cirkev alexandrijský patriarcha Antonios Naguib.
za rumunskú gréckokatolícku cirkev Lucian Mureşan, vyšší arcibiskup Făgăraşu a
Alby Iulie, za sýrsko-malankarskú cirkev Baselios Moran Mor Cleemis Thottunkal,
vyšší arcibiskup Trivandrumu a za Jeruzalemský latinský patriarchát jeho pratriarcha
Fouad Twal.
Zo strany Svätej stolice boli prítomní: štátny sekretár kard.
Tarcisio Bertone, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kard. Leonardo Sandri, sekretár
kongregácie arcibiskup Cyril Vasiľ SJ a ďalší predstavitelia.
Stretnutie zakončil
spoločný obed so Svätým Otcom v priestoroch pápežského paláca v Castel Gandolfe. –sg-