Spoločná „Výzva na pokoj“ ukončila kongres „Ľudia a náboženstvá“ v Krakove,
svedectvá lídrov pri návšteve koncentračných táborov
Poľsko (9. septembra, 2009) – „Zišli sme sa tu dnes na pozvanie Komunity
sv. Egídia, pri spoločnej návšteve najväčšieho cintorína
v dejinách ľudstva, na mieste, ktoré bolo kedysi továrňou na
smrť,“ to sú slovárabína Izraela Meira Laua počas tzv. „Púte
pokoja a zmierenia“ v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Púť uzavrela medzinárodný
kongres „Ľudia a náboženstvá“. Pripomeňme, že v koncentračnom tábore sa v utorok
stretli zástupcovia svetových náboženstiev, aby spoločne uvažovali a modlili sa za
pokoj po 70. rokoch od vypuknutia II. svetovej vojny. Počas stretnutia odznelo niekoľko
svedectiev, v ktorých sa opakovali výzvy na mier. Rabín Izraela v úvode pripomenul
situáciu v období, keď bol svet rozdelený na tri časti a uviedol: „Jednu časť tvorili
vrahovia, nacisti a predstavitelia odboja. Na druhej strane boli obete. Tretiu
časť tvoril svet, ktorý mlčal a nepovedal ani slovo. A to je
ten dôvod, prečo sme dnes tu. Aby sme sľúbili sami sebe, našim deťom
a nasledujúcim generáciám, že UŽ NIKDY VIAC.“
Rabín
ďalej vyzval, aby sa nikdy nezabudlo na spomínané udalosti a aby sa takéto hrôzy nikde
na svete a proti nijakému národu už nikdy nezopakovali. Ďalej citoval správu OSN slovami:
„Každý deň, pre hlad - a skutočne iba preto, ani pre
chorobu, ani pre nehody na cestách, ani pre AIDS či rakovinu, ale len
pre hlad -, zomiera každý deň 18-tisíc detí. Zatiaľ čo sme prišli
do Osvienčimu, už na hlad zomreli tisíce detí, novorodencov, nevinných, predovšetkým
v Ázii a v Afrike. To však nevidíme na titulných stránkach novín, ani na žiadnom
televíznom programe. 18-tisíc detí denne!“ Počas stretnutia predniesla príhovor
aj Marguerite Barankitsová, svedkyňa genocídy v Burundi. „Pochádzam z krajiny,
z Burundi, srdca Afriky, kde veľmi potrebujeme tohto ducha! Spoznali
sme sily zla, etnickej a rasovej nenávisti, vojny, ktorá je cestou bez návratu.
Vďaka Komunite sv. Egídia môžem povedať, že sme schopní
prekonať všetko to, čo nás rozdeľuje. Komunita sv. Egídia prešla túto
cestu naprieč Afrikou, kontinentom spustošeným vojnou, chorobami, chudobou, kde Afričania
často žijú v zúfalstve. Priniesla nám ducha Assisi, vietor pokoja, vďaka
ktorému môžeme dýchať zhlboka.“
„Mier rastie v
dialógu ako sieť, ktorá objíma svet a mení tak chaos rôznorodosti na
nádhernú mozaiku,“ – to sú už slová profesora Andreu Riccardiho, zakladateľa spomínanej
Komunity sv. Egídia, ktorý dodal: „Dialóg - pokorne zvykol hovoriť veľký
francúzsky pravoslávny teológ Olivier Clément – je kľúčom k prežitiu
na planéte, vo svete, ktorý zabudol, že vojna nebýva nikdy správnym operatívnym riešením,
ktoré by umožnilo vyhnať zo sveta všetko zlo. Srdcom mieru je dialóg...“.
V závere
medzináboženského stretnutia, ktoré sa bude budúci rok konať v Barcelone, odznela
spoločná Výzva za pokoj: „Vzdávame hold pamiatke Jána Pavla II., syna tejto zeme.
Bol učiteľom dialógu a húževnatým svedkom svätosti pokoja, schopný ponúkaťjeho pohľad v ťažkých časoch: ducha Assisi. Duch a dialóg naznačujú spôsob
ako žiť spoločne v mieri. Ešte jasnejšie sme objavili, že dialóg oslobodzuje
od strachu a rozdielnosti od ostatných. Je to veľkou alternatívou proti
vojne. Neoslabuje identitu nikoho a pomáha odkrývať to najlepšie seba
aj blížneho. Nič nie je stratené s dialógom, dialóg píše lepšie dejiny,
zatiaľ čo konflikty plodia peklo. Dialóg je umením spolunažívania. Dialóg
je ten dar, ktorý chceme venovať 21. storočiu.“ –mf-