Hnutie Comunione e Liberazione a jeho XXX. míting v Rimini

Rubriku pripravila Mária Fábryová
 
„Aká je prvá charakteristika viery v Krista? Prvou charakteristikou je to, že ide o udalosť. Stretnutie je udalosťou. Prvou charakteristikou kresťanskej viery je to, že vychádza z udalosti, a táto má podobu stretnutia“ – toto sú už slová dona Luigiho Giussaniho, teológa a kňaza milánskej diecézy, no predovšetkým zakladateľa katolíckeho hnutia Comunione e Liberazione.

Pôvod hnutia siaha do roku 1954 a neodmysliteľne sa spája s Luigim Giussanim. Ten počas toho istého roku zanechal vyučovanie na Teologickej fakulte vo Venegone a začal vyučovať na katolíckom gymnáziu Berchet v Miláne. Mladí si ho veľmi obľúbili a vytvorili okolo neho menšiu skupinku študentov, ktorá sa však postupne zväčšovala a rozširovala aj do iných škôl. Mladí začali toto svoje spoločenstvo nazývať „Študentská mládež“.
Rok 1968, ktorý zasiahol aj Taliansko svojím nepokojným ovzduším mal dopad aj na hnutie, to sa však po čase obnovilo a začalo pôsobiť pod dnešným názvom, teda Comunione e Liberazione (Spoločenstvo a oslobodenie). Oficiálne cirkevné kruhy spočiatku hnutiu nadšeného kňaza nedôverovali. Obrat nastal voľbou pápeža Jána Pavla II. Karola Wojtyłu. V roku 1982 Pápežská rada pre laikov hnutie oficiálne schválila a Ján Pavol II. ho neskôr nazval „integrálnou súčasťou sľubnej jari, ktorú v Cirkvi prebudil Duch Svätý“. Podľa Svätého Otca pomohlo Katolíckej cirkvi najmä v Taliansku odpovedať na protirečivé ideológie, na relativizmus, skepticizmus či až nihilizmus, ktoré mladé generácie do istej miery pripravili o túžby a nádeje.

Hnutie si kladie niekoľko cieľov, jedným zo základných je povzbudzovanie a vzdelávanie ku kresťanskej dospelosti a rovnako aj vzájomná spolupráca pri plnení poslania Cirkvi vo všetkých sférach spoločenského života. Cieľom života v hnutí je ponúknuť prítomnosť Krista ako jedinú správnu odpoveď na najhlbšie túžby ľudského života v každom momente histórie. Týždenná katechéza, nazývaná aj „škola komunity“ je základným spôsobom formovania priaznivcov spoločenstva. Hnutie sa však usiluje rozvíjať aj svoju výchovnú, kultúrnu a spoločenskú rolu v súčasnom svete globalizácie.

Míting za priateľstvo medzi národmi, ktorý v roku 1980 po prvý raz hnutie usporiadalo v Rimini, je dnes už stabilnou tradíciou. Každoročne sa ho počas leta zúčastňujú desaťtisíce ľudí a vystupujú na ňom známe osobnosti z náboženského, politického, ekonomického života, ale aj predstavitelia umenia a športu, nielen z Európy, ale z celého sveta. Tohtoročné najväčšie talianske katolícke stretnutie na Rimini bolo už tridsiate v poradí, konalo sa v dňoch od 23. do 29. augusta a jeho hlavnou témou bola myšlienka „Poznanie je vždy udalosť“. Míting dnes dosahuje skutočne gigantické rozmery. Odhaduje sa, že počas siedmich dní prešlo pavilónmi približne 800 tisíc osôb. Organizačne ho pripravovalo asi 4-tisíc dobrovoľníkov. Míting sa začal v nedeľu 23. augusta svätou omšou, ktorú celebroval Mons. Francesco Lambiasi, biskup Rimini. Po nej nasledovali prednášky a diskusie na viaceré aktuálne témy, ako napríklad: „Ekonomická kríza“, „Práca – príležitosť alebo trest?“, „AIDS - kultúrny problém“ či „Energia budúcnosti, budúcnosť v energii“. Prítomní sa však zamerali aj na niekoľko krajín, hovorilo sa najmä o Číne, Afrike, Latinskej Amerike.
Okrem prednášok čakal prítomných zaujímavý kultúrny program: výstavy, koncerty, a rovnako aj športový program, kde si účastníci mohli zmerať svoje sily v bedmintone, futbale a rugby.

Míting v Rimini vyvolal rozsiahly mediálny ohlas, verejnoprávne či súkromné televízie a rozhlas, ako aj hlavné talianske denníky denne sledovali jeho priebeh. Stretnutie sa však týkalo aj ľudí, oddelených zemepisnou vzdialenosťou, ale aj tých, ktorých vzťah k viere nesie známky odlišnosti. Marcello Lippi, tréner talianskeho národného futbalového mužstva sa počas stretnutia vyjadril, že síce nie je veriacim, ale prekvapuje ho a závidí veriacim, ktorí nachádzajú toľkú silu v spoločenstve s inými.

Intelektuáli, politici, vrátane štyroch prezidentov z Afriky, takmer všetci ministri talianskej vlády, bankári, prírodovedci, traja laureáti Nobelovej ceny, ľudia zo sveta kultúry a umenia – taká bola účasť na mítingu. V piatok 28. augusta vystúpil s prejavom aj bývalý britský premiér Tony Blair, ktorý len pred dvoma rokmi konvertoval na katolícku vieru, čo spomenul aj počas príhovoru: „Ako viete, som tiež novým členom Katolíckej cirkvi... ďakujem vám, že ste ma tak vrelo privítali. Od kedy som sa začal pripravovať ‚byť katolíkom‛, cítil som akoby som sa vracal domov a to je teraz tam, kde je aj moje srdce, kde viem, že patrím“. Bývalý premiér okrem iných krajín spomenul aj situáciu v Číne, ktorú navštívil len nedávno, pričom sa dotkol problémov katolíkov v krajine. K téme súčasného rozvoja vo svete citoval Svätého Otca, keď povedal: „Globalizácia z nás robí susedov, ale to automaticky neznamená, že z nás robí aj bratov“. Potom dodal: „Nebezpečenstvo je jasné: snaha o pôžitok sa stáva sama sebe koncom. Je tu však viera, že nás môže zastaviť nádej, môže nám ukázať správny zmysel povinnosti voči iným, zodpovednosť za svet okolo nás, môže nás viesť, ako to Svätý Otec nazýva – Láskou v pravde.“
 
Na stretnutí bola aj bývalá veľvyslankyňa USA pri Svätej stolici Mary Ann Glendonová, či taliansky lekár – kardiológ Enzo Janacci, ktorý hovoril o svojej vlastnej ceste od agnosticizmu k viere a prirovnal ju k situácii zamilovanosti, ktorá dáva vidieť všetko v úplne inom svetle. Prof. Edward Green z Harvardskej univerzity dal za pravdu Svätému Otcovi vo veci boja proti AIDS. Poukázal na to, že prezervatív nie je - z viacerých dôvodov - v Afrike účinným preventívnym prostriedkom. Francúzsky filozof Remi Brague z parížskej Sorbony zase zdôraznil, že viera nemá v úmysle vysvetľovať, ako vzniklo stvorenie, ponecháva slobodu vedeckému bádaniu, ale tvrdí, že každé bytie má zmysel. Preto je podľa neho viera rovnako ako sloboda základom racionality.

Mons. Luigi Giussani kedysi povedal, že jeho cieľom nikdy nebolo založenie hnutia: „Nielenže som nikdy nemal v úmysle „vytvoriť“ niečo také, ale domnievam sa, že duch hnutia, ktorého som mal pred sebou od jeho zrodu, mi našepkával o naliehavosti hlásania potreby vrátiť sa k základným aspektom kresťanstva tak, ako to bolo v počiatkoch.“

Mons. Giussani vyučoval na Katolíckej univerzite v Miláne do roku 1990. Z jeho hnutia vzišlo aj združenie veriacich Memores Domini, ktorého členovia sa stávajú misionármi v rôznych profesiách. Bol poradcom Kongregácie pre klérus a Pápežskej rady pre laikov, od roku 1993 viedol edičnú radu kresťanskej duchovnej literatúry. Zomrel 22. februára 2005 v Miláne. Jeho nástupcom vo vedení hnutia sa stal španielsky kňaz Julián Carron a hnutie dnes pôsobí v 75 krajinách sveta. –mf-