Cirkev vo svete: Madagaskar

Rubriku pripravila Nina Klusová:
  
Madagaskar – „veľký ostrov“ so slávnou históriou
 
Madagaskar, nazývaný aj ako „veľký ostrov“, je krajinou prírodných krás a rozmanitej kultúry. A hoci je súčasťou afrického kontinentu, Madagaskarčania sa za Afričanov nepovažujú. Pôvod dovedna 18 domorodých kmeňov vedie stopy až do Indonézie a svoje prvky v kultúre tam zanechali aj francúzski kolonizátori. Po príchode misionárov sa na ostrove začalo rozmáhať kresťanstvo, ku ktorému sa dnes hlási nezanedbateľná časť obyvateľstva. História Madagaskaru sa tiež spája s menom slávneho Slováka Mórica Beňovského, domorodcami korunovaného za kráľa Madagaskaru.


 Historické pozadie ostrova
Staroveké pramene tvrdia, že prví obyvatelia Madagaskaru sa priplavili na dnešné územie tohto východoafrického ostrova z Indie a Indonézie asi pred 2000 rokmi. Miestni ľudia majú preto dodnes zmiešaný pôvod a ich reč malgaština je príbuzná indonézskemu jazyku. Ako prví Európania Portugalci objavili Madagaskar v roku 1500. V polovici 19. storočia bola krajina organizovaným štátom s vlastnou domorodou vládou, správou, armádou a jazykom. Od roku 1895 ostrov patril medzi významné kolónie Francúzska, nezávislosť získal až 26. júna 1960.

Súčasná situácia na Madagaskare

Madagaskar sa nachádza pri juhovýchodnom pobreží Afriky, pýši sa rozmanitou faunou a flórou, ktorá je výrazne odlišná od africkej pevniny. Krajina je veľmi chudobným štátom, ktorý trpí častými zemetraseniami. Ostrov s približne 20 miliónmi ľudí obývajú predovšetkým domorodí Malgaši, ďalej Indovia, Arabi a tiež potomkovia francúzskych kolonizátorov. Úradným jazykom je tradičná malgaština a francúzština. Život približne 18 domorodých kmeňov je v súčasnosti narúšaný rozmáhajúcim sa turizmom, no ešte i dnes existujú kmene, ktoré žijú roztratené v lesoch izolovane od moderného sveta.


Náboženské zastúpenie a počiatky misií 
Na Madagaskare naďalej prevláda tradičné animistické náboženstvo, ktoré vyznáva viac ako polovica obyvateľov. Druhá polovica sa hlási ku kresťanstvu z toho 26 percent sú katolíci, protestanti tvoria 22 percent a zvyšné dve percentá dosahujú moslimovia, anglikáni, svedkovia Jehovovi a mohamedáni. Prevažná časť kresťanov takmer 90 percent žije v strede ostrova.
Počiatky misií na Madagaskare siahajú do roku 1613, keď spolu s kolonizátormi prišli na ostrov jezuiti, aby vykonávali evanjelizáciu v obchodných strediskách nachádzajúcich sa na pobreží Afriky a v oblasti Indického oceána. Pridali sa aj viacerí francúzski misionári, medzi nimi najmä lazaristi. Významnú úlohu pri evanjelizácii ostrova zohrali rehoľníci z Inštitútu otcov Ducha Svätého, nazývaní aj ako spiritáni. Členovia Spoločnosti Božieho Slova začali misijnú činnosť od konca minulého storočia. Pastoračnú službu v madagaskarskej régii vykonávajú aj dvaja misionári zo Slovenska - Štefan Bebjak a Marcel Martinko. Zvláštnosťou na Madagaskare sú pravidelné púte, ktoré slúžia na posilnenie rodinnej a kmeňovej solidarity. Pri tejto príležitosti sa vysluhuje sviatosť manželstva, uskutočňujú sa prvé sväté prijímania, birmovky a organizujú sa biblické sústredenia. Misionári sa tiež podieľajú na zabezpečovaní vzdelávania a vypomáhajú v zdravotníctve. Saleziáni založili na Madagaskare aj úspešné Rádio Don Bosco.

 Malgašská svätica Viktória Rasoamanarivo

 
Viktória Rasoamanarivo je prvou malgašskou sväticou na Madagaskare. Domorodá princezná bola v čase nepriateľstva voči Katolíckej cirkvi pevnou oporou mladej náboženskej komunity na ostrove. Narodila sa v roku 1848 a podľa starej miestnej tradície ju zverili do starostlivosti strýka, ktorý pôsobil ako generálny veliteľ malgašskej armády. Dostala najlepšiu mravnú výchovu a vyznávala pohanské náboženstvo svojich predkov. Po príchode prvých kresťanských misionárov z jezuitskej rehole a sestier z Kongregácie svätého Jozefa z Cluny prešla na katolícku vieru. Čoskoro prijala krst a meno Viktória. Pre Cirkev nastali ťažké časy najmä, keď za vlády madagarského kráľa Radama II. v krajine vzrastala nevraživosť voči misiám. Otec nútil Viktóriu, aby sa vzdala katolíckej viery a vrátila sa k pohanstvu alebo aspoň prestúpila k anglikánom, ktorých na ostrove tolerovali. Viktóriu nátlak nezlomil, práve naopak pocítila povolanie na zasvätený život. Misionárky jej však radili, aby príklad viery dokazovala rodinným životom. Preto sa čoskoro vydala za vojenského dôstojníka, ale manželstvo nebolo šťastné. Uznávala posvätnosť a nerozlučiteľnosť zväzku a preto zhýralého muža neopustila, trpela až do manželovej smrti. Na jar v roku 1883 sa začalo na Madagaskare ďalšie prenasledovanie katolíkov. Viktória sa neúnavne zastávala Cirkvi využívajúc svoj vplyv na najvyšších miestach. Malgašská vláda napokon roku 1886 povolila misionárom návrat do krajiny. Viktória sa venovala mnohých charitatívnym činnostiam v prospech chorých, väzňov, opustených a malomocných. Zomrela vo veku 46 rokov, za blahoslavenú ju Ján Pavol II. vyhlásil počas svojej návštevy Madagaskaru 29. apríla 1989.

Slovák Móric Beňovský – kráľ Madagaskaru
Slovenský cestovateľ a kolonizátor Móric Beňovský bol prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne. A bol tiež prvým človekom, ktorý navštívil štyri kontinenty – Európu, Afriku, Ameriku, Áziu. Oboplával a preskúmal mnohé územia, vyslúžil si preto medzinárodný rešpekt. Francúzsko ho poverilo vojensko-obchodnou výpravou na Madagaskar. Vo februári 1774 priprával na ostrov ako veliteľ 21 dôstojníkov a s viac ako 200 člennou posádkou. Zjednotil časť ostrova, zblížil sa s náčelníkmi domorodých kmeňov a tí ho na znak vďaky v roku 1776 vyhlásili za kráľa Madagaskaru. Na ostrove si ho dodnes s úctou pripomínajú. -nk-