Kard. Jozef Tomko: Úvod do najnovšej sociálnej encykliky

Nedeľný príhovor kardinála Jozefa Tomka:
 Úvod do encykliky „Caritas in Veritate“

 Dňa 7.júla 2009 pápež Benedikt XVI. uverejnil svoju tretiu encykliku „Caritas in veritate“ („Láska v pravde“), čiže okružný list adresovaný celej Katolíckej cirkvi i všetkým ľuďom dobrej vôle. Ako naznačuje podtitul táto dlhšie očakávaná sociálna encyklika Svätého Otca je o integrálnom rozvoji človeka v láske a pravde. Dokument prichádza v pravý čas, podľa vyjadrenia francúzskeho ministra práce Xavera Darcosa „ako blesk, ktorý roztrháva tmavé chmáry“ ľudskej spoločnosti, keď sa celé ľudstvo ocitlo v ekonomickej a finančnej kríze s ťažkými následkami nezamestnanosti a biedy. Bezohľadný zhon za čím väčším ziskom za každú cenu v podnikaní, vo finančnej oblasti a v obchode nakoniec prepukol, divoký kapitalizmus ukázal svoje veľké slabiny a kríza sa globalizáciou rýchlo rozšírila na celý svet.

V tejto situácii Benedikt XVI. prichádza s novým svetlom, ktoré čerpá z kresťanského zdroja. Originálnym spôsobom predkladá ihneď v začiatočných slovách svoje posolstvo, ktoré považuje za nutné ako základnú orientáciu a inšpiráciu pre ozajstný rozvoj a pokrok ľudstva: „Láska v pravde...je hlavná hnacia sila pravého rozvoja každej ľudskej osoby i celého ľudstva“ (č.1). Taká láska si nutne vyžaduje spravodlivosť ako aj rešpekt pre spoločné dobro. Milovať znamená chcieť účinne dobro pre iného ako jedinca i spoločné dobro pre nás, členov nejakého spoločenstva (rodiny, obce, spolku, atď), ale predovšetkým dávať druhému, čo mu patrí. Láska v pravde sa teda riadi spravodlivosťou a rešpektom pre spoločné dobro. Toto sú dve operatívne meradlá pre zdravú spoločnosť. Takto zameraná láska je dôležitá sila pre integrálny ľudský rozvoj, čiže rozvoj celého človeka i každého človeka.

Benedikt XVI. nadväzuje na línie, ktoré pre celkový rozvoj človeka a moderného sveta pred viac ako štyridsať rokmi vyznačil pápež Pavol VI. v encyklike „Populorum progressio“. Súčasná kríza volá po hlbokej mravnej a kultúrnej obnove. Benedikt XVI. prehlasuje: „Ak rozvoj nie je pre celého človeka a pre každého človeka, tak nie je opravdivý rozvoj“ (č.18). Podľa neho, aby rozvoj a pokrok bol ľudský, láska musí mať v ňom centrálne miesto. Nie hocaká sentimentálna láska, ale „láska v pravde“. Nedostatok bratstva medzi ľuďmi a národmi je príčinou krízy, pri ktorej nám nepomôže ani globalizácia, lebo tá nás robí blízkymi jedného k druhému, ale nás nerobí bratskými.

Inými slovami, rozvoj môže byť integrálny iba vtedy, keď má aj duchovný rozmer, lebo človek je tvor, ktorý sa skladá z tela i duše. Táto jeho zložitá prirodzenosť si priam vyžaduje uplatnenie a zadosťučinenie v každej sfére, teda aj v ekonomickom, sociálnom, politickom a kultúrnom sektore. Súčasná kríza pochádza práve zo zanedbania duchovnej dimenzie človeka na poli hospodárstva, finančného a technického podnikania, ktoré si nárokujú na absolútnu slobodu bez ohľadu na mravné a duchovné hodnoty ľudí a považujú náboženské a kultúrne potreby človeka za akúsi nadbytočnú „nadstavbu“. Benedikt XVI. viackrát poukazuje na veľké nebezpečenstvo preceňovania techniky, ktorá sa považuje za bezuzdnú natoľko, že považuje to, čo sa dá technicky uskutočniť za pravdivé a správne. Technika môže slúžiť na rozvoj človeka iba vtedy, ak rešpektuje jeho zložitú telesno-duchovnú prirodzenosť, čiže etiku, ináč je schopná zabíjať a ničiť človeka.

To isté platí o zisku ako jedinom cieli hospodárstva. Nemožno ubíjať a utláčať ľudí pre zisk jednotlivcov alebo skupín. Tak sa vyvolávajú obrovské sociálne rozdiely: prepych na jednej strane a hlad na druhej. Kríza už núti vlády a zodpovedných ľudí k neodkladným reformám, aby sa vyrovnali rozdiely vo vývoji národov. Skutočnosť dnešnej globalizácie na poli hospodárstva a podnikania uľahčuje možnosť reformy, ale najdôležitejšia je mravná a kultúrna obnova.

Encyklika je obsahovo veľmi bohatá a originálnym spôsobom sa dotýka všetkých moderných problémov ľudstva. Zhrňuje hustú a hlbokú analýzu v konečnom výroku: „Bez Boha človek nevie, kam ísť a nedarí sa mu ani pochopiť, kto vlastne sám je....Najväčšou silou v službách rozvoja je kresťanský humanizmus...Humanizmus, ktorý vylučuje Boha je neľudský humanizmus“(č.78). Možno pre túto šírku a hĺbku už viacerí považujú túto encykliku za mohutný pilier sociálnej náuky Cirkvi popri „Rerum novarum“ Leva XIII., „Populorum progressio“ Pavla VI. a „Centesimus annus“ Jána Pavla II. ako aj za jeden z najhlbších príspevkov pre riešenie krízy.

Kard. Jozef Tomko