Cirkev a svet: Oslavy milénia maďarskej diecézy Pécs

Vinárska tradícia, rímske hrobky, židovská synagóga, kopulovité mešity – aj to sú charakteristiky mesta Pécs na juhu Maďarska, v takzvanej Baraňskej župe. Slovenský historický názov mesta je Päťkostolie a Rimania ho nazývali „Sopianae“. Dnes toto mesto obýva viac ako 150 tisíc obyvateľov a v roku 2010 bude jedným z troch európskych miest kultúry.

V uplynulých dňoch bola v diecéze Pécs mimoriadna cirkevná udalosť – dovŕšila tisíc rokov od svojho vzniku. Na veľkej slávnosti milénia nechýbal ani pápežský vyslanec, ktorým bol viedenský arcibiskup kardinál Christoph Schönborn.

História mesta

Mesto Pécs založili Rimania už v 2. storočí a o dve storočia neskôr už bolo sídlom provincie. Obľúbeným cieľom turistov je aj vďaka jeho skvostným pamiatkam - rané kresťanstvo pripomína Starokresťanské mauzóleum na Námestí sv. Štefana, bazilika na Námestí dómu, vôbec najcennejšia zo stredovekého umenia Maďarska. K pamiatkam z obdobia baroka patrí kláštor františkánov, ďalej kostol Všetkých svätých či kláštor karmelitánok. Kaplnka Milosrdnej Panny z Havashegyu zasa pripomína morovú epidémiu z roku 1691. Pripomeňme tiež, že uhorský kráľ Ľudovít tu v roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitu a najväčší rozkvet zaznamenalo stredoveké Päťkostolie v druhej polovici 15. storočia. Mnohé pamiatky zanechali po sebe aj Turci – po období ich 150 - ročnej nadvlády.
 
História diecézy Pécs
 
Za vznik diecézy Pécs sa v roku 1009 zaslúžil uhorský kráľ Štefan, na Petrovom stolci bol vtedy pápež Sergius IV. Bolo to v takzvanej druhej fáze vzniku biskupstiev a bola vyčlenená z územia veľkej Vesprémskej diecézy. Bolo to tiež obdobie novej podoby uhorskej cirkevnej organizácie. Biskupským sídlom bol však Pécs už od čias Konštantína Veľkého ako jedno z najvýznamnejších miest Panónie.

Slávnosť vzniku diecézy – ako to vyplýva z historických prameňov – bola v kaštieli Györ 23. augusta 1009, prítomný bol aj pápežský vyslanec - biskup Azo z Ostie. Pri tej príležitosti vymedzili hranice diecézy a vymenovali prvého biskupa, Boniperta, po ktorom nasledoval biskup Maurus v rokoch 1036 až 1075 – pre nás známa postava, najmä preto, že pochádzal z Nitry alebo jej okolia a jeho rodným jazykom bola slovenčina. Bol tiež autorom známeho diela o postavách z prelomu prvého tisícročia - Legendy o pustovníkoch Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi.

V roku 1367 dal pápež Urban V. povolenie zriadiť tu prvú maďarskú univerzitu. Od roku 1543 až do roku 1686 bolo mesto podriadené tureckej nadvláde a podstúpilo neúprosný proces islamizácie. Od roku 1686 sa územie vrátilo kresťanom pri evanjelizovaní mnohých prisťahovalcov z katolíckych oblastí strednej Európy. V polovici 19. storočia bola obnovená Katedrála sv. Petra, jeden z najkrajších neorománskych chrámov v strednej Európe. Rok milénia sa v diecéze tiež spája s ďalším významným ocenením - mesto bude v roku 2010 jedným z troch európskych hlavných miest kultúry - spolu s Essenom v Nemecku a Istanbulom v Turecku.
 
Benedikt XVI. k oslavám milénia v diecéze Pécs

 
Trinásteho augusta zaslal pápež Benedikt XVI. list arcibiskupovi Viedne kardinálovi Christophovi Schönbornovi, ktorým ho poveril ako svojho nástupcu zúčastniť sa na oslavách v diecéze. V liste spomenul, že s diecézou sú spätí aj Nemci a rovnako Chorváti, keďže hraničí s týmito krajinami. Oslavy označil tiež ako príležitosť k „tomu, aby veriaci ukázali obnovenú vieru a osobitne lásku k Cirkvi a k evanjeliu. Je to“ – ako dodal - „tiež udalosť, ktorá poukazuje, nakoľko je evanjelium zakorenené v dejinách celej Európy“
Tieto slová vychádzajú z jeho želania – ktoré sa nesie celým jeho pontifikátom - aby bola Európa sama sebou. Pravidelne totiž vyzýva národy Európy, aby nezabúdali na svoje kresťanské korene, na „neoceniteľné dedičstvo, prameň hodnôt, ktoré aj dnes predstavujú pevný základ pre budovanie zjednotenej Európy.

Vráťme sa však opäť k včerajším oslavám, ktoré vyvrcholili slávnostnou svätou omšou predpoludním na Námestí sv. Štefana. Viedenský arcibiskup v súvislosti s oslavami diecézy povedal pre Vatikánsky rozhlas:

„Tisíc rokov diecézy je vždy veľká chvíľa v dejinách tejto diecézy, ako aj v dejinách krajiny, v ktorej sa nachádza a osobitne pre Maďarsko, pre túto diecézu, založenú sv. kráľom Štefanom. Má veľký mimoriadny význam nie len pre krajinu, ale pre celú Európu, pre pokresťančenie Európy“.

V homílii pri nedeľnej slávnosti sa kardinál zameral na slová zo záveru Evanjelia podľa Matúša, keď Ježiš posiela učeníkov ohlasovať všetkým národom. O evanjelizovaní hovoril ako o novej výzve, takzvanej 4. fáze evanjelizácie.

„Pred tisíc rokmi, počas vlády sv. Štefana, bola 2. evanjelizácia Maďarska, prvá bola už uskutočnená Rimanmi v prvých storočiach kresťanstva, potom, po inváziách sa kresťanská viera takmer vytratila. S kráľom sv. Štefanom sa viera vrátila, bola to veľká druhá evanjelizácia Maďarska a dnes, po tisíc rokoch keď sme - po tvrdých rokoch komunizmu, po páde komunizmu a páde ideológii, ale aj v období veľkého odkresťančenia v celej Európe ako novej výzvy – dá sa hovoriť o 3. evanjelizácii, alebo snáď o štvrtej po tureckom období, keď sa na 160 rokov kresťanská viera takmer úplne vytratila zo zeme a Pécs, iste môžeme povedať 4. evanjelizáciou je táto výzva dnešnej doby.“

Mottom jubilea bol úryvok z Listu Rimanom „Ak je svätý koreň, potom aj ratolesti“ (Rim 11, 16). V tejto súvislosti odpovedal arcibiskup Viedne aj na otázku, či je možné tieto slová sv. Pavla aktualizovať v dnešnej sekularizovanej spoločnosti v Maďarsku:

„Iste, ale keď hovoríme o koreňoch, nemôžeme zabudnúť, že prameň viery je stále prítomný prostredníctvom krstu, svätcov, ktorí žili v tejto krajine, ako aj prostredníctvom života viery, modlitby, skutkov obety, sebadarovania sa mnohých veriacich. Títo sú často skrytí v pokore každodenného života, hoci udržiavajú pri živote korene, ten prameň, ktorým žije kresťanská viera dnes. Teda nie je to len o úlohe ohlasovania evanjelia, ale aj o úlohe znovu objavenia živej prítomnosti prameňa evanjelia medzi nami.“

Katolícka cirkev v Maďarsku

Pripomeňme si ešte kontext, v akom sa Katolícka cirkev v Maďarsku nachádza. V krajine sa asi 60 % obyvateľov z vyše 10 miliónov hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. 25 % je protestantov, 0, 2 % židov a 10 % príslušníkov iných náboženstiev. Cirkevne je Maďarsko rozdelené do štyroch metropolitných arcidiecéz a desiatich diecéz.

V súvislosti so situáciou Cirkvi v Maďarsku si pripomeňme slová Benedikta XVI. maďarským biskupom, keď boli pred rokom na úradnej návšteve Ad limina apostolorum vo Vatikáne. Dotkol sa vtedy mnohých výziev, ktorým tam Katolícka cirkev čelí:

“Sú tu symptómy značného zníženia počtu manželstiev a nárastu „skorých“ rozvodov. Stále viac je takzvaných “spolužití de facto”. Právom ste kritizovali verejné uznanie homosexuálnych zväzkov, pretože sú v rozpore nielen s učením Cirkvi, ale aj so samotnou maďarskou ústavou. Takáto situácia, spojená s nedostatkom podpory pre mnohočlenné rodiny, priniesla drastický pokles počtu narodených detí, spojený s praktizovaním potratov. Prirodzene, kríza rodiny predstavuje nesmiernu výzvu pre Cirkev. Spochybňuje sa manželská vernosť a všeobecnejšie - hodnoty, na ktorých je založená spoločnosť. Hneď po rodine sa tieto ťažkosti týkajú najviac mladých. V mestách sú priťahovaní novými formami zábavy a v dedinách sú často ponechaní na seba samých. Oceňujem mnohé iniciatívy, ktoré Cirkev podporuje, hoci aj s obmedzenými prostriedkami, aby podchytila svet mladých cez formácie a priateľstva, ktoré posilňujú ich zodpovednosť.”

Svätý Otec spomenul vo svojich slovách aj Slovensko keď ocenil vzťahy s biskupskými konferenciami okolitých krajín, v ktorých žije maďarská menšina: “Zo srdca súhlasím s touto líniou konania, živenou úprimným evanjeliovým duchom a zároveň múdrym úsilím o harmonické spolužitie. Napätie nie je ľahké prekonať, ale cesta, na ktorú sa dala Cirkev, je správna a sľubná. Uisťujem vás o svojej podpore voči tejto a všetkým ďalším pastoračným iniciatívam, zvlášť v tejto chvíli myslím na “Rok Svätého písma”, ktorý ste vyhlásili na rok 2008, v súlade s blížiacou sa biskupskou synodou. Aj pre vás to je vynikajúca príležitosť pre prehĺbenie už teraz dobrých vzťahov s kresťanskými bratmi z iných denominácií.” Na čele tamojšej Konferencie biskupov stojí arcibiskup Budapešti-Ostrihomu kardinál Péter Erdö. –sg-