Rubriku pre gréckokatolíkov
pripravil Mons. Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi
V
našich vysielaniach na vlnách Vatikánskeho rozhlasu sa už viac ako 20 rokov prihovárame
slovenským gréckokatolíkom – a samozrejme, že aj ostatným poslucháčom našich vysielaní.
Niekedy by sa však v tejto súvislosti mohla vynoriť zdanlivo akademická otázka: koho
máme na mysli ak hovoríme o slovenských gréckokatolíkoch? V zásade takto nazývame
katolíkov, ktorí žijú na Slovensku a sú veriacimi Prešovskej archieparchie, Košickej
eparchie a Bratislavskej eparchie. Ich dnešné cirkevnoprávne usporiadanie v metropolitnej
cirkvi sui iuris má svoje širšie historické korene, ktoré je potrebné poznať,
aby sme sa ich problematikou mohli zaoberať aj kompetentne. V našich vysielaniach
sa na pomenovanie tejto časti Božieho ľudu niekedy používajú aj iné synonymné označenia,
ako napr. katolíci byzantského obradu, gréckokatolíci, gréckokatolícka cirkev atď.
Ide napospol o termíny, ktoré majú svoje historické zdôvodnenie a ktorú sa v hovorovej
reči bežne používajú. V odbornej literatúre sa niekedy hovorí o Slovenskej cirkev
sui iuris. Tento posledne uvedený technicko-identifikačný termín sa už síce
dnes asi nikomu nezdá nejako zvláštny, avšak ešte pred nedávnym časom by možno bol
chápaný ako nepochopiteľný, nepresný, alebo prinajmenšom nie celkom jasný. V skutočnosti
by sme totiž ešte aj dnes mohli ku každému termínu priradiť otáznik. Môžeme oprávnene
označiť našu cirkev za cirkev "slovenskú"? Čo znamená toto označenie? V roku 1944
sa v pápežskej ročenke Annuario Pontificio objavila po prvý raz kapitola I
riti nella Chiesa – obrady v cirkvi. Kapitola sa delí na dve časti. Najprv
sa opisuje päť hlavných obradov (od roku 1993 sa už označujú ako obradové tradície)
a potom nasleduje druhá časť nazvaná Prospetto della gerarchia cattolica di riti
orientali, ktorá prináša zoznam jednotlivých cirkví, podľa etnického určenia.
Prešovské biskupstvo bolo až do roku 1961 zaradené pod označenie Ruteni. Termín
"ruténsky", "Ruténi", obsahuje niekoľko ťažkosti v používaní a môže byť nejasný. V
minulosti, predovšetkým v stredoveku, sa tento termín používal s nasledujúcimi významami: 1.
Rusín, čiže Rus v zmysle etnickom a územnom; od XI. storočia boli nazývaní
termínom Ruténi východní Slovania, od XII. storočia predovšetkým obyvatelia
Haliče (západná Ukrajina), neskoršie občania Poľsko - litovského kráľovstva vo východných
častiach, predkovia dnešných Ukrajincov a Bielorusov, a v Uhorskom kráľovstve obyvatelia
súčasnej Zakarpatskej Ukrajiny. 2. Ako označenie členov pohraničnej hliadky v starom
Uhorskom kráľovstve od XII. do XVII. storočia, pričom pôvod termínu je z XI. storočia. 3.
Označenie osôb byzantského obradu (pravoslávnych alebo katolíkov) bez určenia ich
etnicko - národnostnej príslušnosti. 4. Spoločný názov pre kolonizátorov nových
území v hornatých oblastiach zakladajúc na valašskom práve, na východnom a strednom
Slovensku, počas XVI. a XVII. storočia. V cirkevnej administratíve boli týmto
širokým a polyvalentným termínom označovaní všetci slovanskí gréckokatolíci bývalého
Poľsko-litovského kráľovstva a Rakúsko-Uhorska, ako aj emigranti z týchto oblastí,
ktorí emigrovali do Západnej Európy, do USA i Kanady. Tento stav trval až do roku
1961. V roku 1962 sa z Annuario Pontificio vytratil termín Ruteni a nahradil
ho výraz Ucraini. Súviselo to s tým, že v modernom národno-uvedomovacom procese
sa väčšina veriacich odvodzujúcich svoj cirkevno-historický pôvod od Brest-litovkej
únie začala stotožňovať s modernou ukrajinskou národnosťou. Samozrejme, že takéto
paušálne premenovanie sa nestretlo s pochopením u veriacich tých cirkevno-právnych
jednotiek, ktoré po etnickej stránke nepatria k ukrajinskému národu. Preto v roku
1963 sa pôvodná kategória Ruteni rozdelila. Biskupstvá Mukčevské a Prešovské,
ako aj Miškovecká apoštolská administratúra, kotré dovtedy figurovali pod názvom Ruteni
sa od roku 1963 ocitli v troch odlišných kategóriách. Pod názvom Ruteni ostali
veriaci mukačevskej eparchie, veriaci Miškoveckej administratúry boli označení ako
Ungheresi - Maďari a veriaci prešovskej eparchie dostali označenie Slovacchi
- Slováci. V istom zmysle je zaujímavé, že etnické označenie prešovskej eparchie sa
zmenilo práve v čase, keď bola táto eparchia prakticky zničená a postavená mimo zákon. Nepovažujeme
za potrebné vstupovať do diskusií o tom, či dnešní gréckokatolíci na Slovensku sú
naozaj „čistokrvní“ Slováci, alebo poslovenčení Rusíni, či poslovenčení Ukrajinci.
Je historicky neodškriepiteľným faktom, že už dávno pred Užhorodskou úniou vedenie
mukačevskej eparchie si bolo vedomé etnicky zmiešaného zloženia svojich veriacich.Nie náhodou biskup Sergej - sám bol rumunskej národnosti - 24. novembra 1604
napísal, že v mukačevskej eparchii sú prítomní ruténski, valašskí, slovenskí a srbskí
kňazi a mnísi. Postupné národné prebudenie slovanského etnika na východnom Slovensku
sa nutne muselo odraziť aj v rámci Cirkvi. V čase keď došlo k použitiu moderného etnického
označenia pre veriacich Prešovskej eparchie, ba vlastne už dlhé desaťročia predtým
sa štatistická väčšina veriacich hlásila k slovenskej národnosti. Po tejto stránke
je označenie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku ako cirkev "slovenská" štatisticky
opodstatnené a logické. Na druhej strane je ale potrebné naliehavo zdôrazniť,
že táto cirkev nie je cirkvou nacionálnou na spôsob iných východných cirkví, ba práve
naopak. Väčšina slovenského národa sa hlási k latinskej cirkvi a jej duchovnému dedičstvu.
Slovenská gréckokatolícka cirkev zahŕňa všetkých veriacich katolíkov byzantského
obradu na Slovensku, bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť. Táto rôznorodosť sa prejavuje
v používaní rozličných liturgických jazykov (slovenčina, cirkevná slovienčina, rusínčina,
maďarčina), ale aj v tom, že pre národnostné menšiny akou je maďarská je zriadený
osobitný dekanát a pre rusínsku menšinu bol nedávno menovaný osobitný syncellus. Bez
toho, aby sme sa bránili používaniu termínu Slovenská cirkev sui iuris nie
je možno nevyhnutné nástojiť na prívlastku "slovenská", ako skôr na zdôraznení jej
cirkevnej svojprávnosti. Tradičný, terminus technicus termín "gréckokatolík",
či "gréckokatolíci" spĺňa dostatočne dobre úlohu identifikačného spojiva všetkých
veriacich a súčasne je aj spojivom s duchovnosťou, históriou a liturgiou iných východných
katolíckych cirkví, ktoré sa s týmto termínom tiež dokážu stotožniť. Prekonanie etnického
ohraničovania a definovania cirkevnej príslušnosti na základe príslušnosti k tomu,
či onomu etniku je mimoriadne pozitívnym prvkom a podmienkou prežitia i rozvoja tejto
cirkvi v globalizujúcom sa svete. Tento rozmer je jedným z najvýraznejších špecifík
Slovenskej grékokatolíckej cirkvi, pre ktorú by možno bolo najvhodnejšie označenie
"Gréckokatolícka cirkev Slovenska", ktoré vyjadruje jej liturgicko-rituálne zaradenie,
historický kontext väzby na iné cirkvi i súčasné teritoriálne ohraničenie.