Vatikán (21. augusta, RV) - Cirkev si dnes spomína na sv. Pia X., známeho aj
ako pápeža Eucharistie. Pius X., rodným menom Giuseppe Melchiorre Sarto sa narodil
2. júna 1835 v meste Riese v provincii Treviso na severovýchode Talianska ako druhé
z desiatich detí. Túžbu vydať sa po kňazskej ceste pociťoval už od detstva. Ako 15-ročný
dostal od benátskeho patriarchu Jacopa Monica ponuku pokračovať v štúdiu v padovskom
seminári. V roku 1858 bol vysvätený za kňaza. Dva mesiace nato začal ako kaplán svoje
celoživotné poslanie duchovného pastiera.
Pôsobil ako farár vo viacerých vidieckych
farnostiach, neskôr sa stal biskupským kancelárom. V roku 1884 bol menovaný za mantovského
biskupa. Keď v roku 1892 zomrel benátsky patriarcha kardinál Domenico Agostini, Lev
XIII. určil za jeho nástupcu Mons. Sarta. Najväčšia životná zmena však prišla v roku
1903, keď 20. júna zomrel 93-ročný pápež Lev XIII. Za jeho nasledovníka bol zvolený
kardinál Sarto, ktorý prijal meno Pius X. Heslo nového pápeža znelo: „Instaurare
omnia in Christo” - „Všetko obnoviť v Kristovi!”
Za jeho pontifikátu
sa doviedla do konečných dôsledkov cirkevná reforma, ktorú začal ešte Tridentský koncil
v 16. storočí. Roku 1904 ustanovil komisiu na vypracovanie nového kódexu kánonického
práva. Toto významné dielo bolo dokončené za jeho nástupcu. Ďalej zreorganizoval ústredné
cirkevné úrady, predovšetkým rímske kongregácie. Roku 1909 založil úradný tlačový
orgán Svätej stolice - Acta Apostolicae Sedis. Roku 1911 dokončil reformu kňazského
breviára.
Pre vnútorný život Cirkvi mali mimoriadne veľký význam jeho
rozhodnutia o možnosti častého svätého prijímania a o svätom prijímaní detí. Proti
novodobým vieroučným úchylkám, ktoré sa súhrnne nazývali modernizmus, vydal roku 1907
encykliku „Pascendi“. K významným reformám patrila aj reforma misála a liturgického
spevu. Oživil v Cirkvi Gregoriánsky chorál, zjednodušil latinský cirkevný zákonník,
zlepšil katechizáciu, zvýšil vedeckú úroveň duchovenstva. Celkovo vydal 16 encyklík.
Pius
X. zomrel 20. augusta 1914 vo Vatikáne. Pochovali ho v kryptách pod chrámom sv. Petra,
a to bez balzamovania, ako si to výslovne želal. Pápež Pius XII. vyhlásil tohto verného
Božieho služobníka v júni 1951 za blahoslaveného a v máji 1954 za svätého. –mf-