Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Moskovský patriarcha na Ukrajine
Vážení poslucháči!
Na prelome júla a augusta navštívil Ukrajinu moskovský patriarcha Kiril. Návšteva
hlavy pravoslávnej cirkvi zapadá do starobylých zvykov po zvolení nového patriarchu,
podľa ktorých treba postupne navštíviť všetky sesterské cirkvi. Najskôr navštívil
patriarchu v Istanbule, teraz prišla na rad Ukrajina.
Návšteva u susedov však
nebola ľahká a mala aj svoj politický podtext. Moskovský patriarcha zavítal do krajiny,
kde je pravoslávie už od roku 1992 rozdelené na tri časti. Je síce pravdou, že najväčšiu
časť pravoslávnych kontroluje moskovský patriarchát, nemalá časť veriacich zostáva
aj v tzv. autokefálnej cirkvi. K moskovskému patriarchátu patrí viac ako 11 tisíc
farností, pod kyjevský patriarchát ich je viac ako štyritisíc. Ďalších, asi 1200 patrí
ku ukrajinskej autokefálnej cirkvi. Navyše zástupca ruského pravoslávia je nemalou
časťou ukrajinskej spoločnosti vnímaný ako šíriteľ ruských mocenských záujmov. Patriarcha
Kiril deklaroval, že jeho návšteva má len pastoračný charakter. Na druhej strane je
zrejmé, že politici z Kremľa s veľkým znepokojením sledujú vývoj tejto bývalej sovietskej
republiky. Ak by lídri oranžovej revolúcie nebojovali medzi sebou, Ukrajina by sa
definitívne zaradila medzi prozápadné krajiny. Neprestávajúce vnútorné konflikty medzi
proruským Janukovičom a prozápadným prezidentom Juščenkom prikláňajú misky váh raz
na jednu, raz na druhú stranu. Ukrajina už niekoľko krát deklarovala snahu vstúpiť
do Severoatlantickej aliancie. Pred rokom sa v známom osetskom konflikte postavila
na stranu Gruzínska. A všetci máme v živej pamäti jej spor s Ruskom o dodávky plynu,
ktorého sme sa aj my stali rukojemníkmi. Toto všetko spolu s blížiacimi sa parlamentnými
voľbami na Ukrajine tvorí kontext návštevy moskovského patriarchu.
Prítomnosť
hlavy pravoslávnej cirkvi rozčesla ukrajinskú spoločnosť. Je pravdou, že na stretnutiach
ho vítali tisíce veriacich. Na strane druhej však za bránami chrámov skandovali aj
demonštranti a štátna moc z obavy o jeho bezpečnosť cestu do niektorých odštiepeneckých
regiónov radšej upravila. Ľudia, ktorí nesúhlasili s jeho návštevou, odetí v žlto
– modrých farbách držali v rukách transparenty s nápismi „Slúžime Bohu, nie Kremľu.“
Pritom patriarcha Kiril bez ohľadu na pohnuté vzťahy medzi Rusmi a Ukrajincami či
úlohu moskovského patriarchátu pri upevňovaní moci pánov Kremľa má viac osobnostných
predpokladov na vytvorenie atmosféry dialógu ako jeho predchodca. Kirilova skúsenosť
zo zahraničnej misie a kultivovaný prejav sú napriek výčitkám z kolaborácie so sovietskymi tajnými
službami prísľubom k potrebnej zmene. Kým jeho predchodca patriarcha Alexej stretnutie
s pápežom odmietal, Kirilove kontakty s predstaviteľmi Svätej Stolice môžu znamenať
nový začiatok. Cestu moskovského patriarchu na Ukrajinu nevítali všetci rovnako.
Kým pravoslávna cirkev podriadená Moskve na čele s metropolitom Vladimírom sa pripravovala
na jeho príchod, cirkev kyjevského patriarchátu na čele s Filaretom spolu s malou
autokefálnou cirkvou vzniesla na jeho adresu kritiku. Filaret doslova povedal: „Nadišiel
čas uvedomiť si, že Ukrajina nie je Rusko a uznať naše právo vybudovať nezávislú budúcnosť.“
Treba
oceniť, že moskovský patriarcha vyslal na Ukrajine niekoľko dôležitých signálov, že
si Ukrajincov váži a stojí o jednotu s nimi. On sám zhodnotil situáciu ako nie až
takú strašnú. V Kyjeve sa prvý raz uskutočnil svätý koncil Moskovského patriarchátu.
Patriarcha takto len zdôraznil, že vplyvu na Ukrajine, ktorú opísal ako pravoslávny
Jeruzalem, sa nevzdá. Kiril prvý raz navštívil miesto krstu kniežaťa sv. Vladimíra.
Zároveň odslúžil svätú liturgiu vo všetkých troch ukrajinských lavrách: Kyjevsko –
Pečerskej, Svätopolskej a Počajevskej, kde ho vítali tisíce veriacich. Patriarcha
pri návšteve kláštora v Svjatogorsku povedal: „Kde je rozdelenie, tam sa prelieva
krv, plytvá sa energiou, jednota sa stráca a rozdelenie vytlačuje integritu; tam,
kde na povrch vystupuje schopnosť jednotlivca dosahovať vlastné ciele, stráca sa dôstojnosť
ľudu, lebo ľud, ktorý je rozdelený v tých najpodstatnejších a posvätných veciach,
nie je schopný zjednotiť sa za pomoci sloganov a politických programov.“
Vážení
poslucháči! Návšteva moskovského patriarchu na Ukrajine mala určite okrem pastoračného
aj svoje politické posolstvo. Je to v poriadku, lebo náboženstvo sa snaží vstúpiť
do všetkých oblastí ľudského života. Kiril sa určite nemýli, keď hovorí o význame
jednoty a usiluje sa o jej obnovenie. Na strane druhej možno rozumieť aj pozícii tých
Ukrajincov, ktorí v jeho prítomnosti videli najmä upevňovanie ruského vplyvu. Ich
vlastné dejiny nabádajú k opatrnosti. Obe strany si však môžu všimnúť jedno: patriarchovo
úsilie povzbudzovať veriacich a šíriť evanjelium. Ak výsledkom Kirilovej návštevy
bude viac duchovnosti, bude to prvá etapa na ceste ku jednote, o ktorej hovoril moskovský
patriarcha na každom kroku.