Rubrika "Cirkev a svet": Ukrajina

00:05:33:19 „Zem, ktorá leží na kraji“ – to je pôvodný význam pomenovania štátu, ktorý leží v pohraničí Európy a pri prahu Ázie. Reč je o Ukrajine, ktorej dnes venujeme rubriku Cirkev a svet. Pripomeňme, že táto krajina plná paradoxov bola v minulosti dôležitou križovatkou hraničných ciest, dnes však zápasí o medzinárodné uznanie a vymanenie sa spod vplyvu Ruska. Národ, ktorý pred piatimi rokmi v oranžovej revolúcii vyjadril túžbu smerovať k Európskej únii, už v roku 2007 prežíval rozpad prozápadnej vlády Viktora Juščenka. A napriek obrovským prírodným zdrojom krajina zápasí so zlou ekonomickou situáciou, nezamestnanosťou a nízkou životnou úrovňou. Vo vlasti našich východných susedov dominuje niekoľko cirkví, medzi nimi predovšetkým pravoslávie, v rámci ktorého je najsilnejšie zastúpený moskovský patriarchát.

Historické atribúty krajiny
Pradávny historický význam Ukrajiny dosvedčujú už staroveké antické dokumenty, ktoré zaznamenávajú prítomnosť gréckych kolónií v oblasti rieky Dneper. Túto pravlasť Slovanov, ktorá bola nepretržite osídlená už od doby kamennej, navštívil v 5. storočí pred naším letopočtom slávny grécky historik Herodotos. Unikátnymi pamiatkami starobylej kultúry v ukrajinských stepiach sú dodnes kamenné sochy známe ako Skýtske baby. V historických prameňoch sa tiež uvádza, že niektoré ukrajinské rieky boli spojnicou Vikingov s Byzanciou. Počas migračného procesu v 4. až 6. storočí krajinou putovali kočovní Huni, ktorí spustili takzvané sťahovania národov v Európe. V ukrajinských stepiach sa zrodila aj ríša Bulharov, neskôr tajomná ríša Chazarov a napokon región obsadili prvé slovanské kmene. V 9. storočí zakladá významný normanský rod Rurikovcov rozsiahlu ríšu Kyjevská Rus s centrom Kyjev. K najvýznamnejším vládcom Kyjevskej Rusi patril predovšetkým Vladimír I., ktorý v roku 988 prijal kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo štátu. Ríša pretrvala až do polovice 12. storočia, keď sa rozpadla na viacero samostatných kniežatstiev. V nasledujúcich storočiach sa historické osudy západných a východných oblastí dnešnej Ukrajiny vyvíjali odlišne.
 
Politická situácia v krajine
Ukrajina je jednou z republík, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Leží vo východnej Európe a susedí okrem Slovenska s Maďarskom, Poľskom, Moldavskom, Rumunskom, Ruskom a Bieloruskom a cez more s Gruzínskom, Tureckom a Bulharskom, južnú hranicu tvorí Čierne more. Viac ako 20 percent obyvateľstva tvoria Rusi žijúci najmä na východe krajiny, kde je v niektorých regiónoch častejšie používaná ruština ako úradný jazyk ukrajinčina. Východ je tak na rozdiel od západnej časti kultúrnopoliticky orientovaný na Rusko. Ukrajina je parlamentnou demokraciou s poloprezidentským systémom. Vyústením prvej politickej krízy v roku 2004 bola takzvaná Oranžová revolúcia, keď po prvom kole prezidentských volieb vyhlásili za víťaza prorusky orientovaného Viktora Janukovyča. Výsledkom revolúcie bolo opätovná voľba prezidenta, ktorú vyhral opozičný kandidát Viktor Juščenko. Vnútorné spory prozápadnej vlády a blokovanie zákonov zo strany opozície vyústili do predčasných parlamentných volieb v roku 2007. Politické spory a zlá ekonomická situácia v krajine naďalej znemožňuje Ukrajine vstup Európskej únie.
 
Cirkev na Ukrajine
Ukrajina má 46 miliónov obyvateľov, za veriacich sa označuje okolo 60 percent Ukrajincov, pričom nábožensky založený je skôr západ, v priemyselných oblastiach však prevláda ateizmus. Po páde protináboženského režimu Sovietskeho zväzu v krajine opätovne vystavali množstvo kostolov. V súčasnosti je najrozšírenejším náboženstvom kresťanstvo, ktoré je orientované predovšetkým východne. V krajine existujú dve pravoslávne cirkvi - ukrajinská a ruská s približne 35 miliónmi veriacich. Ukrajinská pravoslávna cirkev je podriadená moskovskému patriarchátu na čele s moskovským patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi metropolitom Kirillom. Dodajme, že v roku 1921 sa istá časť pravoslávnej cirkvi na Ukrajine osamostatnila a vznikla autokefálna cirkev kyjevského patriarchátu. Samostatná ukrajinská pravoslávna cirkev ožila po vzniku Ukrajiny a sprevádzalo ju náboženské napätie, doposiaľ ju východní patriarchovia neuznali. Ani počet katolíkov, ktorí na Ukrajine tvoria menšinu, nie je zanedbateľný. Títo patria poväčšine k byzantskému obradu. Gréckokatolícka cirkev tu má v súčasnosti okolo 5 miliónov veriacich, zatiaľ čo rímskych katolíkov je jeden milión. Medzi náboženskými menšinami na Ukrajine sú ďalej protestanti, židia a moslimovia.


Postavenie Katolíckej cirkvi na Ukrajine  
Katolícka cirkev na Ukrajine má za sebou dlhú históriu s temným obdobím prenasledovania počas komunistického režimu. Podľa obradu sa člení na dve vetvy -východnú Katolícku cirkev byzantského obradu a západnú Katolícku cirkev latinského obradu. Ukrajinská grécko-katolícka cirkev je najväčšou východnou Katolíckou cirkvou na svete a je nositeľkou tradície byzantského východného rítu, ktorý je uznaný Svätou Stolicou. Najsilnejšiu pozíciu má táto cirkev v Haliči na západe Ukrajiny. Súčasnou hlavou ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi je kardinál Ľubomír Husar, ktorý je vrchným arcibiskupom Kyjeva a Haliče. Apoštolským administrátorom samostatnej gréckokatolíckej mukačevskej eparchie je Slovák Milan Šášik, ktorého do funkcie vymenoval Ján Pavol II. v roku 2003. Katolícka cirkev latinského obradu obnovila svoju hierarchickú štruktúru v roku 1991, keď pápež Ján Pavol II. vymenoval päť biskupov latinského obradu, tento dátum je tiež akýmsi znovuzrodením cirkvi po dlhom období prázdna. -nk-