00:05:33:19 „Zem, ktorá leží na kraji“ – to je pôvodný
význam pomenovania štátu, ktorý leží v pohraničí Európy a pri prahu Ázie. Reč je o
Ukrajine, ktorej dnes venujeme rubriku Cirkev a svet. Pripomeňme, že táto krajina
plná paradoxov bola v minulosti dôležitou križovatkou hraničných ciest, dnes však
zápasí o medzinárodné uznanie a vymanenie sa spod vplyvu Ruska. Národ, ktorý pred
piatimi rokmi v oranžovej revolúcii vyjadril túžbu smerovať k Európskej únii, už v roku
2007 prežíval rozpad prozápadnej vlády Viktora Juščenka. A napriek obrovským prírodným
zdrojom krajina zápasí so zlou ekonomickou situáciou, nezamestnanosťou a nízkou životnou
úrovňou. Vo vlasti našich východných susedov dominuje niekoľko cirkví, medzi nimi
predovšetkým pravoslávie, v rámci ktorého je najsilnejšie zastúpený moskovský patriarchát.
Historické atribúty krajiny Pradávny historický význam
Ukrajiny dosvedčujú už staroveké antické dokumenty, ktoré zaznamenávajú prítomnosť
gréckych kolónií v oblasti rieky Dneper. Túto pravlasť Slovanov, ktorá bola nepretržite
osídlená už od doby kamennej, navštívil v 5. storočí pred naším letopočtom slávny
grécky historik Herodotos. Unikátnymi pamiatkami starobylej kultúry v ukrajinských
stepiach sú dodnes kamenné sochy známe ako Skýtske baby. V historických prameňoch
sa tiež uvádza, že niektoré ukrajinské rieky boli spojnicou Vikingov s Byzanciou.
Počas migračného procesu v 4. až 6. storočí krajinou putovali kočovní Huni, ktorí
spustili takzvané sťahovania národov v Európe. V ukrajinských stepiach sa zrodila
aj ríša Bulharov, neskôr tajomná ríša Chazarov a napokon región obsadili prvé slovanské
kmene. V 9. storočí zakladá významný normanský rod Rurikovcov rozsiahlu ríšu Kyjevská
Rus s centrom Kyjev. K najvýznamnejším vládcom Kyjevskej Rusi patril predovšetkým
Vladimír I., ktorý v roku 988 prijal kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo štátu.
Ríša pretrvala až do polovice 12. storočia, keď sa rozpadla na viacero samostatných
kniežatstiev. V nasledujúcich storočiach sa historické osudy západných a východných
oblastí dnešnej Ukrajiny vyvíjali odlišne.
Politická situácia v krajine Ukrajina
je jednou z republík, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Leží
vo východnej Európe a susedí okrem Slovenska s Maďarskom, Poľskom, Moldavskom, Rumunskom,
Ruskom a Bieloruskom a cez more s Gruzínskom, Tureckom a Bulharskom, južnú hranicu
tvorí Čierne more. Viac ako 20 percent obyvateľstva tvoria Rusi žijúci najmä na východe
krajiny, kde je v niektorých regiónoch častejšie používaná ruština ako úradný jazyk
ukrajinčina. Východ je tak na rozdiel od západnej časti kultúrnopoliticky orientovaný
na Rusko. Ukrajina je parlamentnou demokraciou s poloprezidentským systémom. Vyústením
prvej politickej krízy v roku 2004 bola takzvaná Oranžová revolúcia, keď po prvom
kole prezidentských volieb vyhlásili za víťaza prorusky orientovaného Viktora Janukovyča.
Výsledkom revolúcie bolo opätovná voľba prezidenta, ktorú vyhral opozičný kandidát
Viktor Juščenko. Vnútorné spory prozápadnej vlády a blokovanie zákonov zo strany opozície
vyústili do predčasných parlamentných volieb v roku 2007. Politické spory a zlá ekonomická
situácia v krajine naďalej znemožňuje Ukrajine vstup Európskej únie.
Cirkev
na Ukrajine Ukrajina má 46 miliónov obyvateľov, za veriacich sa označuje
okolo 60 percent Ukrajincov, pričom nábožensky založený je skôr západ, v priemyselných
oblastiach však prevláda ateizmus. Po páde protináboženského režimu Sovietskeho zväzu
v krajine opätovne vystavali množstvo kostolov. V súčasnosti je najrozšírenejším náboženstvom
kresťanstvo, ktoré je orientované predovšetkým východne. V krajine existujú dve pravoslávne
cirkvi - ukrajinská a ruská s približne 35 miliónmi veriacich. Ukrajinská pravoslávna
cirkev je podriadená moskovskému patriarchátu na čele s moskovským patriarchom ruskej
pravoslávnej cirkvi metropolitom Kirillom. Dodajme, že v roku 1921 sa istá časť pravoslávnej
cirkvi na Ukrajine osamostatnila a vznikla autokefálna cirkev kyjevského patriarchátu.
Samostatná ukrajinská pravoslávna cirkev ožila po vzniku Ukrajiny a sprevádzalo ju
náboženské napätie, doposiaľ ju východní patriarchovia neuznali. Ani počet katolíkov,
ktorí na Ukrajine tvoria menšinu, nie je zanedbateľný. Títo patria poväčšine k byzantskému
obradu. Gréckokatolícka cirkev tu má v súčasnosti okolo 5 miliónov veriacich, zatiaľ
čo rímskych katolíkov je jeden milión. Medzi náboženskými menšinami na Ukrajine sú
ďalej protestanti, židia a moslimovia.
Postavenie Katolíckej cirkvi
na Ukrajine Katolícka cirkev na Ukrajine má za sebou dlhú históriu
s temným obdobím prenasledovania počas komunistického režimu. Podľa obradu sa člení
na dve vetvy -východnú Katolícku cirkev byzantského obradu a západnú Katolícku cirkev
latinského obradu. Ukrajinská grécko-katolícka cirkev je najväčšou východnou Katolíckou
cirkvou na svete a je nositeľkou tradície byzantského východného rítu, ktorý je uznaný
Svätou Stolicou. Najsilnejšiu pozíciu má táto cirkev v Haliči na západe Ukrajiny.
Súčasnou hlavou ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi je kardinál Ľubomír Husar, ktorý
je vrchným arcibiskupom Kyjeva a Haliče. Apoštolským administrátorom samostatnej gréckokatolíckej
mukačevskej eparchie je Slovák Milan Šášik, ktorého do funkcie vymenoval Ján Pavol
II. v roku 2003. Katolícka cirkev latinského obradu obnovila svoju hierarchickú štruktúru
v roku 1991, keď pápež Ján Pavol II. vymenoval päť biskupov latinského obradu, tento
dátum je tiež akýmsi znovuzrodením cirkvi po dlhom období prázdna. -nk-