Pásmo k 150. výročiu úmrtia J. M. Vianneya

„Nie všetci môžeme dávať veľké dary chudobným, stať sa rehoľníkmi, utiahnuť sa do kláštora či na púšť, ale všetci môžeme milovať dobrého Boha z hĺbky svojho srdca“ – aj toto sú slová farára z Arsu, teda Jána Mária Vianneya, ktorému Svätý Otec zasvätil celý Kňazský rok. V dnešnej rubrike Očami viery, vedy a kultúry sa budeme venovať práve jemu v súvislosti s dnešným 150. výročím jeho úmrtia, ktoré si Cirkev pripomína.
Patrón farárov, spovedníkov a všetkých kňazov – Ján Mária Vianney sa narodil 8. mája 1786 v Dardilly, v obci vzdialenej asi osem kilometrov severovýchodne od Lyonu vo Francúzsku. Od malička bol spolu s piatim súrodencami vychovávaný k veľkej úcte k Pánu Bohu. Napriek protináboženskému duchu revolúcie, ktorá vypukla, keď mal tri roky, dostal Ján v rodine dobrú náboženskú výchovu. Celá rodina sa utiekala k Bohu, potajomky chodila na sväté omše a mnoho krát v dome ukrývala aj kňazov.
Ján sa ako osemnásťročný zveril otcovi s túžbou slúžiť veriacim ako kňaz. Z finančných dôvodov to však nebolo možné. V roku 1809 musel narukovať. Počas vojny ochorel a dva roky býval v malej dedinke v horách, kde učil deti. Podľa štátu bol však dezertérom a musel sa ukrývať. Až v roku 1811 udelili amnestiu všetkým zbehom z vojska, a tak sa mohol vrátiť domov. Mal dvadsaťšesť rokov, keď začal študovať filozofiu vo Verrieres. Na jeseň v roku 1813 nastúpil do seminára Lyons, no v štúdiu sa mu veľmi nedarilo. Po ťažkých rokoch skúšok bol nakoniec 12. augusta 1815 vysvätený za kňaza. Začal pôsobiť ako kaplán v dedinke Écully.
V roku 1818 vymenovali Jána za správcu obce Ars-Dombe vzdialenej asi 30 kilometrov od Lyonu. Jána tam údajne poslali so slovami: „Je to malá obec a niet v nej veľkej lásky k Bohu, vy ju tam zasejte!“ Dedina Ars mala iba 230 obyvateľov a bola povestná svojou bezbožnosťou. Kostol bol opustený, medzi ľuďmi chýbala úcta, prekvitali nočné zábavy, hriešne tance a opilstvo. Prvé roky pôsobenia na tomto mieste boli nesmierne ťažké. Ján navštevoval svojich farníkov, najmä chudobných a pre každého mal milé slovo. Nie všetci však mali pre neho pochopenie. Na biskupský úrad preto písali zlomyseľné listy a ponosovali sa naňho. Arcibiskup však situáciu poznal a Jána plne podporoval. Osem rokov tvrdo bojoval so zlozvykom kliatia v dedine. Dvadsaťpäť rokov mu trvalo, kým sa mu podarilo odstrániť hriešne tance. Po čase sa začal kostol napĺňať. Ľudia prestali pracovať v nedeľu. Ján v dedine založil Dom prozreteľnosti pre dievčatá a siroty zo svojej farnosti. Použil na to svoje dedičstvo. 
Od roku 1820 začal Ján kázať aj v okolitých farnostiach. Keď v roku 1832 vypukla vo Francúzsku cholera, ľudia začali hľadať útechu u farára v Arse. Ľudia nielen z Francúzska chodievali do Arsu, aby mohli vidieť tohto kňaza, vyspovedať sa u neho, dostať radu a to bol aj začiatok pútí. Odhaduje sa, že ročne navštívilo Ars asi stotisíc ľudí. Ján Mária Vianney dokázal čítať vo svedomí mnohých ľudí a tridsať rokov strávil denne šestnásť až dvadsať hodín v spovednici.

Keď 29. júla 1859 Ján Mária Vianney spovedal a vykladal katechizmus náhle mu prišlo zle. Po návrate na faru ním lomcovala horúčka. Dal si zavolať svojho spovedníka farára z Jassansu. Potom už viac nehovoril, len mlčky požehnával tých, ktorí za ním prišli, aby ho videli. Umierajúceho navštívil aj biskup. Vo štvrtok 4. augusta 1859 vo veku sedemdesiatich troch rokov farár z Arsu zomrel. Podľa jeho želania bol pochovaný v Arse v lodi farského kostola. Jeho telo sa zachovalo neporušené a dnes je vystavené v novej bazilike v Arse. Ján Mária Vianney bol za svätého vyhlásený Piom X. 31. mája 1925. –mf-