Zamyslenie na 18. nedeľu v Cezročnom období

Milí poslucháči!
Liturgia nastávajúcej nedele nám prináša pokračovanie Ježišovej reči o Eucharistii a z evanjelia sa dozvedáme, že Kristus sám sa nazýva „chlebom života“; kto prichádza k nemu, nikdy nebude hladovať, a kto verí v neho, nikdy nebude žízniť. Ježiš to hovorí ako reakciu na výčitku Židov, ktorí prišli za ním, len aby sa najedli. On mi však ponúka oveľa viac – nielen naplnenie žalúdka, ale ponúka im seba samého, v Eucharistii, vo svätom prijímaní.
Hovoriac o Eucharistii, ako o večnom pokrme života, mi prichádza na myseľ skutočnosť, že veľakrát zabúdame na jednu dôležitú tému, a to Eucharistia ako sviatosť jednoty. A práve pri tejto téme môžeme hovoriť o dvoch rozmeroch: zjednotenie veriacich s Bohom a zjednotenie veriacich navzájom medzi sebou.
Tému zjednotenia veriacich s Bohom nám krásne vyjadrujú slová Tretej eucharistickej modlitby: „Všetkých, ktorí sa živíme telom a krvou tvojho Syna, naplň Duchom Svätým, aby sme boli v Kristovi jedno telo a jeden duch.“ V Eucharistii sa zjednocujeme s Bohom; Eucharistia sa tak stáva sviatosťou jednoty Cirkvi. Jednota Cirkvi je tiež aj jednotou spoločenstva: tí, ktorí sú účastní na Eucharistii sú jedno. Veď takto sa to modlíme v Druhej eucharistickej modlitbe: „Pokorne ťa prosíme, nech nás všetkých, ktorí máme účasť na Kristovom tele a krvi združí v jedno Duch Svätý.“ Už svätý apoštol Pavol píše do Korintu tieto slová: „Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (1 Kor 10, 17). Kresťania žijú rovnakým životom ako Kristus a on je v nich prítomný; takže môžeme povedať, že veriaci majú účasť na Kristovi. Práve pre tento motív, keďže vytvárajú jednotu, vytvárajú jedno telo, ktorým je telo Krista. V liturgii Eucharistie sa realizuje jednota, pretože máme účasť na jednom chlebe, ktorý sa stáva Kristovým telom. Chlieb je prijímanie tela, a teda tí, ktorí prijímajú nalámaný chlieb, sa stávajú telom Krista. Rozlámaný chlieb je jediný, a teda tí, čo ho prijímajú, sú jediným telom. Takže Eucharistia je sviatosťou jednoty: jednoty Cirkvi, teda Kristovho tela.
Boli to práve mnohí cirkevní otcovia, ktorí hovorili o Eucharistii ako o sviatosti jednoty. Chcem v tejto chvíli spomenúť sv. Cypriána, ktorý priraďuje tému jednoty rovno ku kalichu a hovorí, že keď sa v ňom zmieša voda s vínom, tieto dve veci, ktoré predstavujú ľud a Krista, sa spájajú a stávajú sa duchovnou a nebeskou sviatosťou. Podobne to platí aj pre eucharistický chlieb: ako mnohé zrná spojené dohromady vytvárajú iba jeden chlieb, tak aj v Kristovi, ktorý je nebeským chlebom, je iba jedno telo. Teda, kalich a eucharistický chlieb nám poukazujú na jednotu Cirkvi. A ako je jeden kalich a jeden chlieb, tak sa stáva jedno aj komunita, ktorá má na ňom účasť.
Milí poslucháči! Eucharistický chlieb, ktorý prijímame pri každom slávení svätej omše, má z nás vytvárať jednu rodinu, jedno zhromaždenie, jedno Kristovo telo. Ako je teda možné, že máme účasť na Eucharistii, hoci sa nedokážeme veľakrát rozprávať s našimi blížnymi? Aj v nich je predsa prítomný Kristus. Aj s nimi tvoríme jedno telo. A tak nech nás Eucharistia všetkých spája, aby sme mohli aj v našich blížnych, bratoch či sestrách, vidieť Krista, priateľa a zjednocovateľa všetkých ľudí.

Ján Dubina