Cirkev a svet: Kolumbia

V tridsiatych rokoch 16. storočia sa vylodili Španieli na pobreží Karibského mora, kde vystúpili na pevninu, ktorú pomenovali podľa svojho veliteľa Krištofa Kolumba. Kolumbia, ktorej dnes venujeme našu rubriku, je tretím najľudnatejším štátom Latinskej Ameriky a je prevažne katolíckou krajinou. Leží na severozápade Južnej Ameriky, kde ju zo západu obmýva Tichý oceán a na severe Karibské more Atlantického oceána. Susedí s Venezuelou, Brazíliou, Ekvádorom, Panamou a Peru.


Politická situácia v krajine
 
Kolumbijský karibský región bol pôvodne domovom indiánskych kmeňov, ktorých si násilne podmanili Európania bažiaci po náleziskách zlata v oblasti mesta Bogota. Od roku 1499 do krajiny prúdili španielski moreplavci, aby z nej vytvorili jednu z najdôležitejších kolónií Španielka. V roku 1810 získala Kolumbia nezávislosť, koloniálnej nadvlády sa však zbavili až v roku 1819. Krajina je od roku 1991 po schválení novej ústavy demokratickou prezidentskou republikou. V súčasnosti je prezidentom kolumbijského štátu Alvaro Uribe, ktorý pôsobí v úrade od roku 2002 a vďaka ktorému sa výrazne zlepšilo medzinárodní postavenie krajiny. Politika Uribeho sa zameriava na nekompromisné vojenské riešenie vnútropolitickej situácie a najmä boj proti revolučným ozbrojeným silám a drogovej dílerskej činnosti. Aj napriek tomu Katolícka cirkev jeho činnosť kritizuje, pretože si myslí, že bojovými operáciami rozširuje nenávisť v krajine. Kolumbia je krajinou s politickou pluralitou, vo vláde sú okrem konzervatívnej strany tiež predstavitelia opozičnej liberálnej strany a nezávislí. Úradným jazykom je španielčina.


Cirkev k Kolumbii
  
Podľa sčítania v roku 2006 tvoria katolíci 90 percent zo 44 miliónov obyvateľov, ďalej je to 5 percent protestantov a 2 percentá obyvateľstva sú bez vierovyznania či iných náboženstiev ako islam, budhizmus, judaizmus a hinduizmus. Kolumbia je prevažne kresťanská krajina, ale počas posledných desaťročí prišlo do kolumbijskej oblasti množstvo moslimov, ktorí sa dostali na vysoké miesta politickej scény, kde výrazne ovplyvnili vnútropolitické smerovanie a celkovú kultúru. V Kolumbii sa v posledných rokoch objavili aj desiatky tragických vrážd cirkevných predstaviteľov a kňazov. Apolitická Katolícka cirkev sa výrazne zasadzuje za udržiavanie pokoja v Kolumbii, kde bojuje proti organizovanému zločinu, aj preto mnohí misionári či kňazi prišli o život.
Predsedom Konferencie kolumbijských biskupov je arcibiskup Barranquilly, Mons. Rubén Salazar Gomez. Kolumbijskí biskupi patria do Latinskoamerickej biskupskej rady, ktorú založili v roku 1955. Katolícka cirkev sa v uplynulých mesiacoch vyjadrila k pripravovaným prezidentským voľbám. Biskupi upozorňujú na vládnutie prezidenta Uribeho, ktorý podľa nich ohrozuje demokraciu v krajine. Za riešenie situácie považuje spoločný dialóg medzi kolumbijskou spoločnosťou a vládou, v ktorom je nutné pochopiť, že „pokoj nie je možné dosiahnuť využitím násilia, či nespravodlivosťou“. Katolícka cirkev v Kolumbii vytvorila špeciálnu komisiu, ktorá sa bude týmto problémom zaoberať. Komisia vypracovala plán, týkajúci sa pokoja a zmierenia v krajine.

 
Pozvanie kolumbijských biskupov Benedikta XVI.
  
Pápež Benedikt XVI. ešte ako kardinál Ratzinger navštívil Kolumbiu trikrát. Pred jeho príchodom do Brazílie v máji roku 2007 kolumbijskí biskupi zaslali Svätému Otcovi list, v ktorom ho prosili aj o návštevu Kolumbie. V liste píšu, že sú presvedčení o význame jeho návštevy, pretože „by bola silným impulzom k nastoleniu pokoja v ich krajine.“ Svätý Otec napokon počas 5-dňového pobytu v Brazílii do Kolumbie nezavítal, ale vo svojim príhovore na Generálnom zhromaždení latinskoamerických a karibských biskupov spomenul problémy týkajúce sa celého latinsko-amerického regiónu. Varoval pred pašeráctvom drog, násilím a korupciou, ktoré ohrozujú všetky latinskoamerické štáty. Cieľom Konferencie latinskoamerických biskupov bola snaha o nový impulz misionárskej činnosti Katolíckej cirkvi v regióne, ktorá tu má silné korene.

  
Postoj kolumbijskej katolíckej cirkvi k potratom a eutanázii
  
Každoročným podujatím „Dňom dieťaťa, ktoré sa má narodiť“ sa snažia biskupi Kolumbie upozorniť na dôležitosť a hodnotu ľudského života nenarodeného dieťaťa. Hlavným zámerom je obrana ľudského života u nenarodených detí, pričom medzi základné témy Konferencie biskupov patria témy ako napríklad: Božia ponuka – plný život pre všetkých, Dieťa, ktoré sa má narodiť – volanie po plnosti života, Cirkev – hlas tých, ktorí nemajú hlas, či Brániť práva niektorých neznamená ničiť práva ďalších.

Predseda Konferencie biskupov Kolumbie Mons. Rubén Salazar Gómez sa kriticky vyjadril k návrhu zákona podporujúci vykonávanie eutanázie a asistovanej samovraždy slovami: „„Človek nemá žiadne právo na svoj život, ani na život iných“. Zdôraznil, že „právo na život je základné a všeobecné právo,“ okrem iného pripomenul Chartu ústavy, v ktorej je zakotvená nedotknuteľnosť života. Ako ďalej hovorí, “etická tradícia má v sebe rešpekt k životu a ľudská dôstojnosť sa nezmenšuje v dôsledku choroby, či v prípade demencie. Prianím každého človeka je prirodzená a pokojná smrť.“ Katolíkom pripomenul, že nie všetko, čo je legálne z hľadiska zákona je aj morálne prijateľné. Predseda Konferencie biskupov Kolumbie napokon povedal: „Cirkev je založená na princípoch zrodených z pravdy a osvietených evanjeliom, a preto odmieta eutanáziu.“
 
 
Stretnutie Konferencie biskupov Kolumbie
   
Na nedávnom plenárnom zasadnutí biskupi Kolumbie potvrdili ich trvalý záujem o to, aby „krajina nachádzala cestu, ktorá vedie k zmiereniu a mieru“. Biskupi vysvetľujú, že skúmajú „mnoho skutočností, ktoré sa týkajú Kolumbijčanov s cieľom objasniť všetky negatívne aspekty, ktoré je potrebné prekonať a zároveň nájsť príležitosti na silnejšiu podporu kultúry života“. Biskupi poznamenali, že život stále viac napádajú mnohé hrozby ako napríklad potraty, eutanázia alebo vraždy a rovnako upozornili aj na otroctvo, prostitúciu a zahanbujúce pracovné podmienky mnohých ľudí v krajine.

Biskupi ďalej dodali: „Cítime, že útoky na život rovnako zvyšujú kriminalitu, ozbrojené konflikty, únosy, nútené úteky, drogovú závislosť, obchod s drogami, zhoršujú životné prostredie a zvyšujú korupciu.“ Potom zdôraznili význam 11. článku ústavy, ktorý definuje život „ako nedotknuteľné právo“ do tej miery, ktorá vyslovene zakazuje zavedenie právneho trestu smrti. V stanovisku biskupov podpísanom Mons. Rubénom Salazarom Gómezom, arcibiskupom Barranquilly a predsedom biskupov sa ďalej uvádza, že „život, no najmä ľudský život, nemožno úplne pochopiť, ak si ľudia nie sú vedomí skutočnosti jeho pôvodu, vývoja a jeho konca v Bohu, jedinom Pánovi“. Na druhej strane, podobne ako aj v minulosti dodávajú, že z kresťanského hľadiska, nie je možná budúcnosť jedinca a celej spoločnosti bez úcty k evanjeliu života a teda uznania, že vo Vzkriesenom Kristovi máme prekonávať zlo prostredníctvom dobra. -nk-