2009-07-25 14:47:12

Homília Svätého Otca počas včerajšej Slávnosti vešpier


Taliansko (25. júla, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa včera večer prihovoril veriacim v homílii počas Slávnosti vešpier v katedrále v Aoste – hlavnom meste severozápadnej talianskej oblasti Valle d´Aosta.

Zameral sa v nej na modlitbu, v ktorej je úryvok z Listu Rimanom, ktorý odznel a ktorý je takto interpretovaný a premenený do modlitby. Skladá sa z dvoch častí – úvodu a samotnej modlitby – tú tvoria dve otázky. Svätý Otec spomenul, že v úvode sa hovorí o konkrétnom “ty”, ku ktorému sa prihovárame a to preto, aby sme mohli väčšou silou klopať na Božie srdce a pokračoval:
Bože: máme priniesť znovu na tento náš svet Božie kráľovstvo, aby ho spoznali a aby tu bolo prítomné. Ale Bože, ako ho máme spoznať? Pri návštevách Ad Limina hovorím vždy s biskupmi, najmä africkými, ale aj ázijskými či biskupmi Latinskej Ameriky kde sú ešte stále prítomné tradičné náboženstvá práve o týchto náboženstvách. Je v nich veľa detailov, dosť odlišných – prirodzene -, ale je tam aj veľa spoločných vecí. Všetci vedia, že Boh je len jeden, že Boh má aj ako slovo jednotné číslo, lebo bohovia nie sú Boh, vedia teda, že je tu Boh, ten Boh. Ale zároveň sa zdá, že tento Boh tu nie je, že je vzdialený, nezdá sa, že vstupuje do nášho každodenného života, ukrýva sa, nepoznáme jeho tvár. A tak sa náboženstvo z veľkej časti zameriava na veci, na sily, ktoré sú akoby bližšie, na duchov a pod. Keďže samotný Boh je príliš vzdialený, spája sa teda s týmito “blízkymi” silami. Skutok evanjelizácie spočíva práve v tom, že vzdialený Boh sa približuje, že Boh nie je vzdialený, ale že je blízko, že to “nepoznané – spoznané” sa teraz skutočne dáva spoznať, ukazuje svoju tvár, odhaľuje sa, závoj z tváre mizne a ukazuje skutočne svoju tvár.” 
Boh je teda blízky, spoznávame ho – pokračoval Svätý Otec – a vstupuje do nášho sveta. Nepotrebujeme teda viac iné sily, pretože on je skutočnou mocou, on je Všemohúcim. Potom hovoril Benedikt XVI. o svetovom koncepte v tejto súvislosti, o dnešnom ponímaní sily a moci, o veľkých spoločnostiach, ktoré v ekonomike disponujú kapitálom, aby ovplyvnili svet obchodu. Spomenul tiež vojenskú moc, ktorá môže iných ohrozovať a tiež známu Stalinovu otázku “Koľko divízií má pápež?”, ktorá tiež charakterizuje – ako dodal – chápanie sily. Potom zdôraznil, že skutočná sila je v milosrdenstve, v ktorom nám ju ukazuje Boh. Boh trpel a vo svojom Synovi trpí s nami. A toto je úplný vrchol jeho sily, že je schopný trpieť s nami. Takto nám ukazuje božskú moc. Ďalej hovoril Benedikt XVI. o tom, prečo je nevyhnutné utrpenie pre spásu sveta. Boh musí vstúpiť do tohto sveta a odporovať oceánu nespravodlivosti ešte väčším oceánom dobra a lásky – dodal a pokračoval:

“A je to kríž, ktorý je od tej chvíle - proti oceánu zla – nekonečnou riekou a stále väčšou, na všetky nespravodlivosti sveta, riekou dobroty, pravdy a lásky. Tak Boh odpúšťa – tým, že premieňa svet a vstupujúc do nášho sveta, aby tu bola skutočne sila, rieka dobra väčšia ako všetko zlo, aké len môže jestvovať. Boh nás pozýva, aby sme sa postavili na stranu Boha, aby sme vyšli z oceánu zla, nenávisti, násilia, egoizmu a aby sme sa zjednotili, vstúpili do rieky jeho lásky. Práve toto je obsahom prvej časti modlitby, ktorá nasleduje: “Daj, nech sa tvoja Cirkev ponúka tebe ako živá a svätá obeta”. Táto otázka nasmerovaná Bohu, smeruje aj k nám samotným. Je to naznačené v Liste Rimanom, keď Pavol hovorí: my sami sa musíme stať živou obetou. My sami, celým našim životom, vrátiť náš svet Bohu a premeniť tak svet. A nech liturgia nie je niečím, čo je mimo sveta, ale nech samotný svet sa stane živou hostiou, liturgiou. Modlime sa k Pánovi, aby nám pomáhal, aby sme boli kňazmi v tomto zmysle – pomocou pri premenení sveta, v uctievaní Boha, začínajúc od seba samých. Nech náš život hovorí o Bohu, nech náš život je skutočnou liturgiou, ohlasovaním Boha, dverami, v ktorých sa Boh vzdialený stane blízkym a nech sme skutočne my sami darom pre Boha”. –sg-







All the contents on this site are copyrighted ©.