Od apoštolskej cesty Svätého Otca v Afrike ubehli štyri mesiace
Vatikán (20. júla, RV) – Cirkev v Afrike v službe zmierenia, spravodlivosti
a pokoja - „Vy ste soľ zeme...vy ste svetlo sveta“ (Mt 5, 13-14)“ – taká je téma
II. mimoriadneho zasadnutia Synody biskupov pre Afriku, ktoré bude vo Vatikáne v dňoch
4. až 25. októbra tohto roku. V súvislosti s touto očakávanou udalosťou si v týchto
dňoch Svätá stolica pripomína štyri mesiace od apoštolskej cesty Svätého Otca do Afriky,
keď hlava Katolíckej cirkvi navštívila Kamerun a Angolu v dňoch 17. až 23. marca.
Svätý Otec si v príhovore počas generálnej audiencie na Námestí sv. Petra vo Vatikáne
v stredu 1. apríla spomenul na túto cestu a za jednu z najvýznamnejších chvíľ označil
práve tú, keď odovzdal africkým biskupom pracovný dokument Instrumentum laboris na
II. zasadnutie synody pre Afriku. Bolo to 19. marca počas Eucharistickej slávnosti
na počesť sv. Jozefa. Svätý Otec si na túto udalosť zaspomínal takto: “Udialo
sa to v zbore Božieho ľudu, „s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov
sláviacich sviatky“ – ako hovorí Žalm (42,5), ktorý sa tak stal našou konkrétnou skúsenosťou.
Synodálne zhromaždenie bude v Ríme, ale v istom zmysle sa už začalo v srdci afrického
kontinentu, v srdci kresťanskej rodiny, ktorá tam žije, trpí a dúfa. Preto pokladám
za šťastlivé, že publikácia prípravného dokumentu pre Synodu pripadla práve na sviatok
sv. Jozefa, vzor viery a nádeje, akým bol aj prvý patriarcha Abrahám. Viera v Boha,
ktorý je nablízku, ktorý nám v Ježišovi ukázal svoju láskyplnú tvár, je zárukou
dôveryhodnej nádeje pre Afriku a pre celý svet, zárukou budúcnosti zmierenia, spravodlivosti
a mieru. Po liturgickom zhromaždení a slávnostnej prezentácii pracovného
dokumentu som sa mohol na apoštolskej nunciatúre v Yaoundé pozhovárať s členmi
Zvláštnej Rady synody biskupov pre Afriku a zažiť s nimi okamihy intenzívneho spoločenstva:
spolu sme sa zamýšľali nad históriou Afriky v teologickej a pastoračnej perspektíve.
Bolo to skoro ako prvé zasadanie synody: bratská debata medzi rozličnými episkopátmi
a Pápežom o perspektívach Synody o zmierení a pokoji v Afrike. Kresťanstvo skutočne
– a to bolo možné vidieť – zapustilo od počiatku hlboké korene v africkej zemi, ako
to dokazujú početní mučeníci a svätci, pastieri, učitelia a katechéti, ktorí rozkvitli
najskôr na severe a potom, v nasledujúcich epochách, na celom zvyšku kontinentu: spomeňme
si na Cypriána, Augustína a jeho matku Moniku, na Atanáza; potom na ugandských mučeníkov,
Giuseppinu Bakhitu a mnohých ďalších. V súčasnej dobe, kedy sa Afrika snaží konsolidovať
svoju politickú nezávislosť a vytvoriť národné identity v globalizovanom kontexte,
Cirkev sprevádza Afričanov pripomínajúc im odkaz Druhého Vatikánskeho koncilu aplikovaný
prostredníctvom prvého a teraz aj druhého zvláštneho synodálneho zhromaždenia. Uprostred
žiaľ početných a dramatických konfliktov, ktoré ešte postihujú rozličné oblasti kontinentu,
Cirkev vie, že musí byť znakom a nástrojom jednoty a zmierenia, aby celá Afrika mohla
spolu vytvárať budúcnosť založenú na spravodlivosti, solidarite a mieri, uskutočňujúc
náuku evanjelia.” –mf-