Cirkev a svet: Úloha Katolíckej cirkvi pri riešení globálnych problémov

Vážení poslucháči! Keď sa nedávno americký prezident Barack Obama stretol so Svätým Otcom v apoštolskom paláci v Ríme, všetci to brali ako samozrejmosť. Nielen preto, že Katolícka cirkev v Spojených štátoch je najväčším organizovaným náboženským spoločenstvom. Politici vidia v pápežovi tak hlavu Katolíckej cirkvi, ako aj uznávaného medzinárodného lídra. Katolícku cirkev vo svete navonok zastupuje štát Svätá Stolica. Cirkev tak získava jedinečnú príležitosť aktívne vstupovať do svetového diania a zúčastňovať sa významných stretnutí zástupcov mnohých štátov.

Katolícka cirkev je prítomná vo všetkých krajinách sveta, má vlastné štruktúry a teda aj dostatok informácií. Svätý Otec patrí k najlepšie informovaným svetovým lídrom, čo z neho robí v politike dôležitého hráča. Vatikánska diplomacia má už roky vynikajúcu povesť. Vyslancami pápeža sú klerici, čo je vo väčšine prípadov výhoda. Druhá strana má tak pred sebou nielen pripraveného uhladeného diplomata, ale zároveň náboženského predstaviteľa, ktorého poslaním je privádzať ľudí k Bohu. Vatikánska diplomacia už neraz zohrala významnú úlohu pri riešení konfliktov vo všetkých kútoch sveta. Politici i svetová verejnosť oceňujú zmierlivý tón, láskavosť a vždy dobrú vôľu dohodnúť sa. Svätého Otca v každej krajine zastupuje apoštolský nuncius. Komunikuje so zástupcami politického a verejného života. Zohráva kľúčovú úlohu pri nomináciách biskupov. Zároveň tlmočí verejnej moci stanoviská Svätej Stolice takým spôsobom, aby ak sa už nestretnú so súhlasom, boli aspoň prijaté s porozumením.

Témy, ktorými sa zaoberajú diplomati, vždy závisia od aktuálnej spoločenskej situácie. Cirkev sa všade vo svete usiluje o zachovávanie ľudských práv a dôstojnosti človeka, no predovšetkým o zachovávanie náboženskej slobody. V súčasnosti pri stretnutiach Svätého Otca so svetovými lídrami rezonuje najmä hľadanie mierového riešenia na Blízkom Východe, situácia kresťanov v Iraku, chudoba vo svete, medzináboženský dialóg, bioetické témy, svetová finančná kríza, ochrana životného prostredia či jadrové odzbrojenie. Tieto oblasti ponúkajú široký priestor na diskusiu všetkým zúčastneným stranám, nielen kresťanom. Keďže neraz pre svoju delikátnosť vyvolávajú konflikty, je pri hľadaní spoločného riešenia veľmi dôležité pozorne načúvať a predkladať vlastné argumenty so všetkou jemnosťou a úprimnosťou. Otvorenie akejkoľvek otázky vo verejnej diskusii má svoje výhody. Dáva všetkým možnosť vyjadriť sa a argumentovať. Je to najistejší spôsob, ako sa vyhnúť pokušeniu k zákulisnému konaniu, ktoré ničí vzájomnú dôveru.

Svätá Stolica sa už veľmi dlho angažuje v otázkach jadrového odzbrojenia. Skončenie studenej vojny dávalo nádej, že preteky v zbrojení sa definitívne skončia. Dnes však sme v období formovania nových globálnych lídrov, ktorí sa stále viac hlásia o slovo. Sem môžeme zaradiť Čínu, Indiu, ale aj Brazíliu a Japonsko. Na jednej strane treba uznať, že masívne zbrojenie má zmysel, ak odradí druhú stranu od prípadného útoku. Presne to sa svojho času podarilo americkému prezidentovi Ronaldovi Reaganovi. Investoval obrovské peniaze do zbrojenia a projektu tzv. hviezdnych vojen, za čo ho mnohí kritizovali. Avšak tento krok napomohol k pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Zničená sovietska ekonomika postavená na centrálne riadenom hospodárstve nevládala držať krok, preto po nástupe Michaila Gorbačova došlo k dohode o likvidácii časti jadrových rakiet. V tomto zmysle aj dnes nemožno jednoznačne tvrdiť, že zbrojenie je nezmyselné. Ak nás výdavky na zbrane dokážu uchrániť od globálneho konfliktu, splnia svoj účel.

Ak Svätý Otec prostredníctvom svojich zástupov na rôznych svetových fórach vyzýva k odzbrojeniu, žiada od všetkých strán predovšetkým ochotu zmieriť sa a odpustiť si. Bez premeny srdca by jednostranné odzbrojenie bolo nanajvýš známkou slabosti. Odzbrojenie zostane pre pápeža prioritou aj z ďalšieho dôvodu. Výroba zbraní totiž najmä v rozvojových krajinách odčerpáva verejné zdroje, ktoré by sa mali využiť pri dobudovaní infraštruktúry, na rozvoj školstva, zdravotníctva či tretieho sektoru. Túžba po pomste a násilí je aj preto hlboko nemorálna, lebo spúšťa lavínu ďalších opatrení, ktoré ochudobňujú celé národy.

Mier na Blízkom Východe či situácia kresťanov v Iraku sú témami, ktoré rezonujú už dávno. V prípade izraelsko – palestínskeho konfliktu pápež využíva všetky možnosti na vytvorenie atmosféry zmierenia. Po vzájomnom uznaní Svätej Stolice a Izraela a podpise základnej medzištátnej zmluvy majú Katolícka cirkev s vatikánskou diplomaciou väčšie možnosti angažovať sa v mierovom blízkovýchodnom procese. Nedávna návšteva Benedikta XVI. v Jordánsku a Izraeli len zvýraznila túžbu Cirkvi vrátiť mier na posvätné miesta troch svetových náboženstiev.

Angažovanie sa Katolíckej cirkvi vo svete je za súčasného pápeža zreteľné najmä v dvoch oblastiach: ochrana životného prostredia a bioetické otázky. Snaha o dialóg so svetom má svoje mantinely, ktoré sú dané náukou viery a mravov. Aj keď sa teda usilujeme všetkým porozumieť, nemôžeme a nesmieme sa vzdať vlastného presvedčenia; a v zásadných otázkach ochrany života od počatia po prirodzenú smrť nesmieme ako veriaci ľudia ani len v náznakoch vyvolávať zdanie, že sa dokážeme dohodnúť alebo že tieto chúlostivé otázky pri rokovaniach nie sú pre nás až tak dôležité. Z týchto dôvodov pápež žiada všetkých katolíkov, aby aj vo verejnom živote boli konzistentní s vierou, ku ktorej sa hlásia. Bioetické otázky sú preto jedny z prvých, ktoré pápeža pri medzinárodných rokovaniach so svetovými lídrami zaujímajú.

Novinkou v prípade Svätého Otca je angažovanosť pri ochrane životného prostredia. Niežeby táto téma v sociálnej náuke Cirkvi chýbala. Veď Cirkev vždy učila, že stvorenie bolo dané človeku ako dar, ktorý má využívať, nie zneužívať. Tento krát však pápež častejšie zdôrazňuje úlohu človeka pri zachovaní života na zemi. Zlé zaobchádzanie s prírodou dáva do priameho súvisu s morálnym úpadkom, ktorý sa prejavuje v konzumnej mentalite.

Vážení poslucháči! Katolícka cirkev je prítomná všade vo svete. Vďaka tomu si Svätý Otec dokáže vytvoriť reálny obraz o problémoch, ktoré ľudí trápia. Tak ako v minulých storočiach, aj dnes pápež zasahuje tam, kde je najviac potrebné zastať sa nevinných, utláčaných a chudobných. Svätý Otec ako Kristov námestník môže byť pre nás všetkých príkladom. Je to výzva nepchať hlavu do piesku, ale angažovať sa tam, kde žijeme. Ak nebudeme ľahostajní k nespravodlivosti, utrpeniu a porušovaniu náboženskej slobody, budeme svedkami Kristovho evanjelia.


Anton Ziolkovský