Zamyslenie na 16. nedeľu v Cezročnom období: Duchovná služba a odpočinok

Nemám čas! Ponáhľam sa! – Prečo sa ponáhľaš? Aby som získal čas! Načo ti bude? Aby som stihol viac urobiť. Práca, práca, práca.
Milý brat, sestra, biblické texty nadchádzajúcej nedele hovoria o úlohe dobrého pastiera. Budeme počuť ako Ježiš posiela apoštolov, aby si oddýchli: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte. Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť.“ Nedeľné evanjelium nám ukazuje dobrého pastiera, ktorý, obrazne povedané, dáva pozor, aby sa ovečky nenažrali otrávených bobúľ, ktoré majú nebezpečné účinky. Tieto bobule dokážu premeniť pôvodne normálneho človeka na workoholickú trosku a pôvodne veriaceho človeka na náboženského robota. Ježiš v evanjeliu hovorí apoštolom: odpočiňte si trochu!
Ten, kto nám evanjelium rozpráva, je sv. Marek. Markovo evanjelium sa líši od Jána, ktorý cituje Ježišove slová: „Ja som dobrý pastier“. Marek je iný. Marek jednoducho zaznamenáva udalosť, pri ktorej sa Ježiš prejavil ako dobrý pastier. Kto udalosť pozorne sleduje, pochopí. Príhoda (Mk 6, 30-34) sa udiala v období Ježišovho verejného účinkovania. Apoštoli sa vracajú z prvej misie, na ktorú ich Ježiš vyslal po dvojiciach. Nebrali si na cestu nič okrem obyčajných sandálov, a napriek slabému zabezpečeniu sa vracajú s úspechom. Unavení, ale naplnení radosťou. Prichádzajú naspäť k Ježišovi a rozprávajú mu o všetkom, čo robili a učili. Ježiš ich pozorne počúva. Všíma si, akí sú vyčerpaní. A ten, ktorý ich predtým poveril misiou pastierov, ich tentoraz posiela odpočinúť si na osamelom mieste.
Okrem apoštolov v evanjeliu vystupujú aj iní ľudia. Sú to tí, ktorí sú ako ovečky bez pastiera. Tí ľudia boli bezpochyby neodbytní, a mali viac dôvtipu ako má obyčajná ovca. Títo ľudia chytro prekukli naplánovaný odpočinkový program apoštolov. Ako na to reaguje Ježiš? Necháva apoštolov odpočívať a sám sa naplno venuje ľuďom. Ale venuje sa im naozaj naplno, nie iba naoko, aby ich odlákal od odpočívajúcich apoštolov. Ako napísal sv. Marek, Ježiš sa pustil vyučovať tých ľudí mnohým veciam. Čo nám z tejto udalosti vyplýva je to, že cieľ, o ktorý Bohu ide, sú samotné ovce, sme to my. Nie nejaké náboženské rubriky, ale dobro človeka. Boh sa postará a zariadi, aby ovce naozaj dostali to, čo potrebujú.
Táto udalosť nám zároveň objasňuje, že apoštol má právo a povinnosť si odpočinúť. Ale to neznamená hocijaký odpočinok. Hoci to už presahuje v nedeľu čítaný úryvok, všimnime si, že vzápätí ako Ježiš ukončil vyučovanie, nenecháva apoštolov ďalej oddychovať. Volá ich a káže im usadiť ľudí na tráve, teda ako ovečky na pastvine, a dokonca im káže aby im pripravili jedlo. Apoštoli sa zdráhajú, lebo ešte nechápu, čo znamená byť dobrým pastierom. Zatiaľ im ešte chýba jedna vec: nemajú istotu, že ten kto v skutočnosti pracuje, je vždy Boh. My, ľudia, sme vždy len spolupracovníkmi. A preto je to vždy smiešne, keď sa človek snaží byť náboženským či iným workoholikom. Workoholik je ten, kto sa bojí, že keď on prestane robiť, aj Boh začne zaháľať.
Dobre poznáme čo nasledovalo po tom, ako Ježiš prikázal priniesť chlieb a ryby. Keď je apoštol unavený, Boh neprestáva konať. Milý brat, milá sestra, toto môže byť pre nás inšpiráciou do nasledujúceho týždňa a aj do obdobia dovoleniek: Boh je neunaviteľný. A my, ľudia, sme jednoducho ľudia. Unavíme sa a potrebujeme si odpočinúť. Keď s ním zostaneme spojení, on aj z nášho odpočívania dokáže urobiť zázračné veci.
Ak by niekto tvrdil, že čas dovolenky je pre rodinu menej významný ako čas plného pracovného nasadenia, asi by sme si o ňom pomysleli: ty si tuším pojedol z tých workoholických bobúľ. Veď kto nevie odpočívať, ten nechce nechať Boha pracovať. Milý brat, milá sestra, nechajme v nás Dobrého pastiera pracovať aj pri našej práci, aj pri našom odpočinku. Nielen práca, ale aj správny odpočinok totiž znamená naplno žiť pre druhých.

Druhá vec, ktorú si možno vziať z Markovho evanjelia je to, že úspešné poslanie, ktoré si učeníci na vlastnej koži vyskúšali, sa stalo súčasťou ich vnútorného rastu. Toto poslanie sa neskončilo samotnými činmi, ktoré vykonali na apoštolských cestách, ale završuje sa tým, že to všetko odovzdávajú Ježišovi. Odpočinok má takto podobu modlitby. Telo sa modlí odpočinkom. Toto je príkladom aj pre nás.
Marek vo svojom evanjeliu ukazuje Ježišovu pedagogiku, akou postupne vedie apoštolov. Na skúsenosti únavy a potreby odpočinku ich vedie k pochopeniu, že u pastiera nerozhoduje iba jeho zdatnosť, ale v prvom rade jeho naplnenie Božím Duchom. Ten dáva milosť účinnosti apoštolátu. Ľudské sily sú dôležité, a ich bezdôvodné prepínanie by mohlo spochybniť samotnú motiváciu apoštola.

Jozef Bartkovjak SJ