Generálna audiencia Benedikta XVI.: Encyklika Caritas in Veritate

Vatikán (8. júla, RV) – V katechéze dnešnej generálnej audiencie sa Benedikt XVI. bližšie zameral na svoju encykliku Caritas in Veritate, ktorú včera oficiálne predstavila Svätá stolica a ktorá je - ako povedal - inšpirovaná Listom sv. Pavla Efezanom, kde apoštol hovorí o konaní podľa pravdy v láske: „Žime podľa pravdy v láske, všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista“ (Ef 4, 15).

Potom Svätý Otec dodal, že v láske sa máme snažiť rásť v každom konaní s Ním, ktorý je hlavou, Kristom. Láska v pravde – pokračoval - je základnou hnacou silou ku skutočnému pokroku každého človeka a celého ľudstva. Láska v pravde je podľa Svätého Otca aj princíp, okolo ktorého sa točí sociálna náuka Cirkvi. Encyklika sa v úvode odvoláva na dve základné kritéria – spravodlivosť a verejné dobro.

„Podobne ako iné predchádzajúce dokumenty magistéria, aj táto encyklika sa snaží obnoviť a pokračovať v prehĺbení analýz a úvah Cirkvi v oblasti sociálnych tém, tak dôležitých pre ľudstvo v našom storočí. Osobitným spôsobom sa pripája k tomu, čo napísal Pavol VI. v jeho encyklike Populorum Progressio, v ktorej veľký pápež naznačuje niektoré rozhodné smerovania, ktoré sú stále aktuálne pre celkový rozvoj človeka a moderného sveta. Situácia vo svete, ako na ňu zoširoka poukazuje chronológia posledných mesiacov, naďalej upozorňuje na nemalé problémy a až „škandalózne“ obrovské nerovnosti, ktoré pretrvávajú napriek úsiliam z minulosti. Na jednej strane pozorujeme znaky vážnej sociálnej a ekonomickej nerovnováhy, na druhej strane je tu snaha dovolávať sa zo všetkých strán reforiem, ktoré už nie je možné odďaľovať pre riešenie rozdielností v rozvoji národov. Fenomén globalizácie môže k tomuto cieľu poskytnúť príležitosť, ale dôležité je pri tom, aby sa práce chopila plná morálna a kultúrna obnova, rovnako aj k zodpovednému rozlíšeniu v prípade prijatia rozhodnutí, ktoré je potrebné vykonať pre spoločné dobro. Lepšia budúcnosť pre všetkých je možná vtedy, ak bude založená na znovu objavení základných etických hodnôt. Je tu teda potrebný nový ekonomický plán, ktorý nanovo načrtne pokrok globálnym spôsobom, založený na etickom základe zodpovednosti pred Bohom a človekom ako Božou bytosťou.“

Potom Svätý Otec dodal, že encyklika sa nezameriava na poskytnutie technických riešení v prípade týchto širokých sociálnych problémov sveta, pretože to nie je v kompetencii magistéria Cirkvi:

„Pripomína však veľké princípy, ktoré sú neodmysliteľné pri budovaní ľudského pokroku v budúcich rokoch. Medzi týmito je na prvom mieste život človeka, ktorý je považovaný za stredobod každého skutočného pokroku, rešpektovanie náboženskej slobody, ktorá je úzko spojená s pokrokom človeka, v odmietnutí vízie ľudskej bytosti, ktorá ho považuje za absolútneho tvorcu svojho vlastného osudu. Neobmedzená dôvera v možnosti technológie by sa nakoniec prejavila ako ilúzia. Potrební sú tu ľudia čestní tak v politike, ako v ekonómii, ktorí sú úprimne pozorní k spoločnému dobru. Osobitne pri pozorovaní na potreby vo svete, je veľmi dôležité upriamiť verejnú mienku na drámu týkajúcu sa hladu a potravinovej bezpečnosti, ktorá zasahuje významnú časť ľudstva. Dráma takýchto rozmerov volá naše svedomie: je potrebné čeliť jej rozhodnutiam, odstraňujúc štrukturálne príčiny, ktoré ju spôsobujú, podporujúc rozvoj poľnohospodárstva najchudobnejších krajín. Som si istý, že táto solidárna cesta rozvoja najchudobnejších krajín iste pomôže vypracovať plán riešenia globálnej krízy. Na druhej strane tu nemôže chýbať zodpovedná účasť obyvateľov v národnej i medzinárodnej politike pomocou obnoveného úsilia pri zavádzaní nových súčinností na miestnej aj medzinárodnej úrovni. Hlavnú úlohu tu pre posilnenie dialógu medzi odlišnými kultúrami a tradíciami zohrávajú spoločenské dorozumievacie prostriedky.“

Aby sme mohli naplánovať rozvoj, ktorý nebude poznačený dnes tak častou nefunkčnosťou a vážnymi chybami – pokračuje Svätý Otec - je potrebné, aby sa všetci skutočne zamysleli nad samotným zmyslom ekonomiky a nad jej cieľmi. Vyžaduje si to stav ekologického zdravia planéty; vyplýva to aj z kultúrnej a morálnej krízy človeka, ktorú možno jasne vidieť v každej časti sveta. Ekonomika, aby mohla správne fungovať, potrebuje etiku. Potrebuje znovu získať dôležitý vklad vyplývajúci z princípu darovania a z “logiky daru” – v trhovej ekonomike, kde zisk nemôže byť jediným pravidlom.

„Toto však bude možné iba vtedy, ak ruku k dielu priložia všetci: ekonómovia, politici, výrobcovia i spotrebitelia; predpokladá to formovanie svedomí, ktoré potom poskytne priestor morálnym kritériám pri vypracúvaní politických a ekonomických projektov. Celkom oprávnene z viacerých strán počujeme upozornenia, že práva predpokladajú zodpovedajúce povinnosti, bez ktorých tu hrozí riziko, že práva sa premenia na svojvôľu. Je potrebné, opakuje sa čoraz viac, aby si celé ľudstvo osvojilo odlišný štýl života, v ktorom sa povinnosti každého voči životnému prostrediu spoja s povinnosťami voči osobe chápanej ako samostatný subjekt a voči osobe vo vzťahu s druhými. Ľudstvo je jednou veľkou rodinou a plodný dialóg medzi vierou a rozumom ju môže len obohatiť – tým, že umožní väčšiu efektívnosť charitatívnych diel na sociálnom poli a vytvorí vhodný rámec pre povzbudenie spolupráce medzi veriacimi a neveriacimi, v zdieľanej perspektíve snahy o spravodlivosť a mier vo svete. Ako základné kritériá pre túto bratskú spoluprácu v Encyklike uvádzam princípy subsidiarity a solidarity, ktoré sú medzi sebou veľmi úzko prepojené. Napokon som naznačil, tvárou v tvár problematikám tak mimoriadne závažným a hlboko poznačujúcim dnešný svet, nevyhnutnosť celosvetovej politickej autority regulovanej právom, ktorá sa bude riadiť spomenutými princípmi subsidiarity a solidarity a bude pevne nasmerovaná k realizácii spoločného dobra, rešpektujúc veľké morálne a náboženské tradície ľudstva.“

 
V závere Svätý Otec dodal:

„Evanjelium nám pripomína, že nielen z chleba žije človek… Každý program rozvoja by mal preto okrem materiálneho pamätať aj na duchovný rozvoj ľudskej osoby, ktorá je jednotou duše a tela. Toto je integrálny rozvoj, na ktorý neustále poukazuje sociálna náuka Cirkvi.“

Svätý Otec si tiež spomenul na zasadnutie summitu G8, ktoré sa dnes začalo v Taliansku, z ktorého môžu vzísť rozhodnutia, ktoré napomôžu skutočnému rozvoju všetkých národov, predovšetkým však tých najchudobnejších. –sg,mk-