Svätá stolica predstavila encykliku Benedikta XVI. „Caritas in Veritate“

Vatikán (7. júla, RV) – Svätá stolica dnes predstavila v poradí tretiu encykliku Benedikta XVI., ktorá nesie názov „Caritas in Veritate“, teda Láska v pravde. Svätý Otec tak po predchádzajúcich dvoch encyklikách Deus Caritas est (2005) a Spe salvi (2007) rozvíja hlbšie sociálne témy v dnešnej globalizovanej dobe.

V úvode sa Benedikt XVI. pozastavuje pri dvoch “smerodajných kritériách morálneho konania, ktoré vyplývajú z princípu “láska v pravde”: spravodlivosť a spoločné dobro.

1. Posolstvo encykliky Populorum progressio pápeža Pavla VI. 
Prvá kapitola je venovaná posolstvu encykliky o rozvíjaní národov pápeža Pavla VI. Populorum progressio. Pavol VI. – ako čítame – pobáda k dôležitosti evanjelia pri budovaní spoločnosti podľa slobody a spravodlivosti. Spomína tiež, že “v encyklike Humanae Vitae pápeža Montiniho sú naznačené silné existujúce putá medzi etikou života a sociálnou etikou.”

2. Ľudský rozvoj v dnešnej dobe 
V druhej kapitole pápež úvahami vstupuje do témy ľudského pokroku v našej dobe. Zameriavanie sa len na prospech a zisk bez spoločného dobra ako najvyššieho cieľa – poukazuje pápež – nesie so sebou riziko tvorby novej chudoby. Poukazuje pritom na stále špekulatívnejšie finančné aktivity či neustále zneužívanie prírodných zdrojov. „Kríza nás zaväzuje k tomu, aby sme nanovo plánovali našu cestu. Pokrok – píše Svätý Otec – je dnes polycentrický. Svetové bohatstvo narastá do absolútnych rozmerov, ale narastá aj nerovnosť a rodí sa nová chudoba. Korupcia je prítomná v bohatých aj chudobných krajinách –veľké podniky často nerešpektujú práva zamestnancov” – uvádza Benedikt XVI. Spomína tiež na Jána Pavla II. a jeho výzvu na globálne opätovné plánovanie cesty pokroku, ktoré sa uskutočnilo len sčasti.
Prvotným kapitálom, ktorý je potrebné zachrániť má byť človek, osoba vo svojej integrite – uvádza. Upozorňuje, že rešpektovanie života nemôže byť nijakým spôsobom odlúčené od rozvoja národov. Ďalším aspektom spojeným s pokrokom je právo na náboženskú slobodu. Pápež vyzýva, aby aktuálne ekonomické rozhodnutia pokračovali po tej ceste, ktorej prioritou je prístup k práci pre všetkých.

3. Bratstvo, ekonomický rozvoj a civilná spoločnosť 
Bratstvo, ekonomický rozvoj a civilná spoločnosť – to je názov tretej kapitoly. “Trh sa nesmie stať miestom kde prevláda silnejší nad slabším”. Ďalej uvádza, že aktuálna kríza ukazuje, že tradičné princípy sociálnej etiky – transparentnosť, čestnosť a zodpovednosť – nemôžu byť nepovšimnuté. Naznačuje potrebu systému troch faktorov: trh, štát a civilná spoločnosť. Kríza si tiež vyžaduje veľké zmeny pre podniky. Ich vedenie – uvádza – nemôže brať do úvahy záujmy samotných vlastníkov, ale sa má starať aj o miestne spoločenstvá. Kapitolu uzatvára úvaha o novej hodnote fenoménu globalizácie, ktorý nemá byť chápaný len ako sociálno–ekonomický proces. “Nemáme byť obeťami ale protagonistami – konajúcimi rozumne, vedení láskou v pravde”.

4. Rozvoj národov, práva a povinnosti, životné prostredie 
V štvrtej kapitole sa encyklika zaoberá témou rozvoja národov, práv a povinností a témou prostredia. “Ekonomika – vyzýva Svätý Otec – potrebuje etiku, aby mohla správne fungovať: nie akúkoľvek, ale etiku priateľstva s človekom. Často sa stáva – píše – že chudobní slúžia len na to, aby udržiavali pri živote nákladné byrokratické organizácie. Ďalej v tomto duchu vyzýva na úplnú transparentnosť pri narábaní so získanými prostriedkami. Posledné časti tejto kapitoly sa venujú životnému prostrediu. “Pre veriaceho je príroda Božím darom, ktorý mu je daný k zodpovednému využívaniu”. V tomto kontexte uvažuje Benedikt XVI. o energetických problémoch a pobáda k využívaniu alternatívnych energií a k znižovaniu energetických potrieb v prípade technologicky vyspelejších spoločností. Píše tiež o potrebnej zmene myslenia v zmysle prijatia nového životného štýlu – nie hedonizmu a konzumizmu.

5. Spolupráca ľudskej rodiny 
Hlavnou témou piatej kapitoly encykliky je spolupráca ľudskej rodiny. “Rozvoj národov závisí najmä od uvedomenia si, že sme jednou rodinou. Kresťanské náboženstvo môže prispieť k rozvoju len vtedy, ak Boh bude mať svoje miesto vo verejnej sfére." Ďalej hovorí o princípe solidárnosti, ktorá je schopná poľudštiť globalizáciu. Vyzýva na prístup ku vzdelaniu a ku kompletnej formácii človeka. Ďalej hovorí Benedikt XVI. o fenoméne migrácie, pričom zdôrazňuje, že “každý migrujúci – prisťahovalec je ľudskou bytosťou so svojimi právami, ktoré majú rešpektovať všetci a to v každej situácii.“  
6. Rozvoj národov a technika 
Šiesta a posledná kapitola je zameraná na tému rozvoja národov a techniku. Pápež píše, že technika nemôže mať absolútnu slobodu. S rozvojom sú spojené spoločenské komunikačné prostriedky – píše -, ktoré majú podporovať “dôstojnosť ľudskej osoby a národov”. Hlavnou oblasťou kultúrneho boja medzi absolutizmom techniky a morálnou zodpovednosťou človeka je dnes bioetika – vysvetľuje Svätý Otec a dodáva: “Pravda bez viery je odsúdená k tomu, že sa stratí v ilúzii vlastnej všemohúcnosti.“. Ľútosť vyjadruje pápež nad výskumom na embryách a nad klonovaním.
V závere encykliky Svätý Otec zdôrazňuje, že rozvoj si vyžaduje kresťanov s rukami pozdvihnutými k Bohu k modlitbe, kresťanov plných lásky a odpustenia, ktorí sa vzdajú samých seba, prijímajúcich blížneho, kresťanov spravodlivosti a pokoja. –sg-