Očami viery, vedy a kultúry: Summit OSN – a problém hladu vo svete

OSN pripravila v dňoch 24. až 26. júna tohto roku trojdňový summit vo svojom hlavnom sídle v New Yorku. Stretli sa na ňom svetoví lídri, aby tak zhodnotili súčasnú ekonomickú situáciu vo svete, pričom sa zamerali z ekonomického hľadiska predovšetkým na najzraniteľnejšiu populáciu. Ich cieľom bolo nájsť okamžité núdzové, ako aj dlhodobé riešenia, ktoré by zmiernili dopad krízy. V nasledujúcich minútach sa teda budeme venovať týmto otázkam, ktoré sú v posledných mesiacoch v centre pozornosti všetkých krajín.

Správa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo

Počet ľudí trpiacich hladom prekročil jednu miliardu, dosiahol tak najvyššiu hodnotu v histórii – tak znie alarmujúca správa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). V správe sa uvádza, že oproti minulému roku sa počet ľudí trpiacich hladom zvýšil o 100 miliónov. Podľa tejto správy však tento počet môže stále rásť v prípade, ak nebudú prijaté potrebné opatrenia. Podľa odhadov Svetovej banky by mohlo do roku 2015 zomrieť v dôsledku hladu až 200 až 400 tisíc detí.

Organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu FAO zaraďuje do skupiny tzv. hladných všetkých ľudí, ktorí denne príjmu menej ako 1800 kalórií. Do tejto skupiny podvyživených sa zaraďujú predovšetkým obyvatelia z tzv. krajín tretieho sveta. Najväčší počet vykazuje subsaharská Afrika, kde trpí hladom 265 miliónov ľudí, teda každý tretí obyvateľ regiónu. V tzv. rozvinutom svete pociťuje hlad 15 miliónov ľudí. Predseda organizácie FAO Jacques Diouf vyhlásil, že „tichá hladová kríza už postihuje každého šiesteho človeka a pre svetový mier a bezpečnosť predstavuje vážne riziko“.

Sľúbená finančná pomoc nedosiahla ani polovicu

Len nedávne hodnotenie dopadu prebiehajúcej ekonomickej krízy rovnako poukazuje aj na jej stále rastúci ničivý sociálny a politický dopad na obyvateľov v menej rozvinutých krajinách či rovnako aj v krajinách so stredným príjmom. Tieto skutočnosti nútia krajiny k tomu, aby sa pripravili na dlhšie trvajúci pokles a to predovšetkým v oblasti obchodu, investícii a zamestnanosti. Sľuby štátov z minulého rímskeho summitu FAO sa tak neprejavili v konkrétnych investíciách do boja proti chudobe. Zo sľúbených 10 miliárd nedosiahla finančná pomoc ani polovicu.

V hodnotení sa ďalej uvádza, že fungovať už prestalo niekoľko významných investičných firiem a inštitúcii, ktoré poskytovali pôžičky, pretože úvery sa vyčerpali. Rýchlosťou viac ako milión mesačne klesá počet pracovných miest, uviedla tak Medzinárodná organizácie práce. Podľa Svetovej obchodnej organizácie poklesol obchod na najnižšiu úroveň od Veľkej ekonomickej krízy.

Minuloročné štatistiky organizácie FAO

Ešte minulý rok predseda organizácie FAO Jacques Diouf pripomenul, že len v roku 2006 sa 1,2 bilióna dolárov minulo na zbrane, zatiaľ čo poľnohospodárske dotácie klesli o viac ako polovicu. Diouf ďalej pripomenul, že zatiaľ čo milióny ľudí na celom svete hladujú, na západe sa zvyšuje počet obéznych ľudí. Ako povedal: „Prejedanie sa týchto ľudí po celom svete môže stáť 20 miliárd dolárov každý rok“.
Ďalších 100 miliárd dolárov sa podľa neho vynaloží nepriamo na liečbu chorôb, ktoré nadváha spôsobuje.

Ako pred rokom Diouf informoval, cieľ zredukovať počet hladujúcich ľudí o polovicu do roku 2015, ktorý bol v roku 1996 prijatý na Svetovom potravinovom summite v Ríme, sa dosiahnuť nepodarilo a dodal, že pri súčasnom stave tento trend splnia najskôr v roku 2150.

Svätý Otec upozorňuje na kritickú situáciu

Hlad a podvýživa sú neakceptovateľné vo svete, ktorý ma zdroje na to, aby sa s týmito problémami vyrovnal – toto už mnohokrát prízvukoval Svätý Otec počas audiencií, vo svojich príhovoroch a homíliách. Naposledy sa Benedikt XVI. v súvislosti s touto témou prihovoril veriacim v nedeľu 14. júna po modlitbe Anjel Pána. Niekoľkí dní pred konferenciou Organizácie spojených národov tak zvolal na účastníkov konferencie, a rovnako aj verejných predstaviteľov a zodpovedných za osud planéty, ducha múdrosti a ľudskej solidarity, aby sa ako povedal „aktuálna kríza stala príležitosťou, k väčšej pozornosti pre dôstojnosť každej ľudskej osoby a podpore spravodlivého rozdelenia rozhodovacej moci a zdrojov, s osobitným zreteľom na počet, žiaľ čoraz viac, chudobných.“

Svätý Otec osobitne poukázal na milióny ľudí trpiacich hladom: „Je to realita, ktorá je absolútne neprijateľná, ktorá sa znižuje veľmi pomaly a to aj napriek snahe ostatných desaťročí.“
Benedikt XVI. tak vyjadril nádej, že počas stretnutia budú prijaté kroky, ktoré „zdieľa celé medzinárodné spoločenstvo a naplnia sa strategické rozhodnutia, ktoré často nie je ľahké prijať, ale ktoré je nevyhnutné zabezpečiť pre všetkých, v prítomnosti a v budúcnosti – základné potraviny a dôstojný život.“
 
Apoštolský nuncius arcibiskup Celestino Migliore na konferencii v New Yorku

Situácia vo svete, kríza a jej dopady na najchudobnejšie krajiny - to boli hlavné témy, ktoré na Konferencii o svetovej finančnej a ekonomickej kríze v New Yorku predstavil vo svojom príhovore apoštolský nuncius arcibiskup Celestino Migliore. Ako povedal najviac trpia v čase krízy tí najbiednejší v rozvojových krajinách, pritom sú najmenej schopní brániť svoje práva.

“Nová globálna kríza by nemala byť zámienkou na to, aby sme zabudli na staršie záležitosti. Na konferencii v Doha sme zdôraznili dôležitosť upevnenia princípu udržateľného finančného rozvoja pre všetky rozvojové krajiny” – uviedol Mons. Migliore a ďalej zdôraznil spoločnú zodpovednosť pri podpore najchudobnejších rozvojových krajín v tomto čase finančnej krízy a upozornil na úvahy pápeža Benedikta XVI. v tejto súvislosti z jeho posolstva k Svetovému dňu pokoja, v ktorom sa uvádza:

“Jednou z najlepších ciest k budovaniu pokoja je globalizácia zameraná na záujmy veľkej ľudskej rodiny. Na zvládnutie takejto globalizácie je však potrebná silná globálna solidarita tak medzi bohatými a chudobnými krajinami, ako aj v rámci jednotlivých krajín, i keď sú bohaté. Globalizácia odstraňuje niektoré bariéry, čo však neznamená, že nemôže budovať nové; zbližuje národy, no priestorová a časová blízkosť sama osebe nevytvára podmienky na  opravdivé spolužitie a pokoj. Marginalizácia chudobných na našej planéte môže nájsť účinný nástroj v globalizácii len vtedy, ak sa každý človek bude cítiť osobne zranený existujúcou nespravodlivosťou vo svete a s ňou spojeným porušovaním ľudských práv. Cirkev, ktorá je „znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva“, naďalej ponúka svoj príspevok k tomu, aby boli prekonané nespravodlivosti a nepochopenia, a tým sa pripája k budovaniu pokojného a solidárneho sveta.”

V závere príhovoru Mons. Migliore ešte raz zdôraznil, že najchudobnejším krajinám je potrebné venovať tú najväčšiu pozornosť a vyzval na takzvaný etický prístup všetkých členov civilnej spoločnosti, lebo len tak môžeme dosiahnuť „skutočnú globálnu solidárnosť“.

List katolíckych biskupov premiérom krajín G8
 
V súvislosti s nadchádzajúcim zasadnutím krajín G8, ktoré bude v talianskom meste Aquila v dňoch 8. až 10. júla vyzvali katolícki biskupi premiérov krajín G8 na „ochranu najbiednejších a tiež rozvojových krajín“. Urobili tak prostredníctvom listu, v ktorom okrem iného uviedli, „sme povolaní pomáhať všetkým krajinám sveta“, pretože práve „v tvárach najbiednejších vidí Katolícka cirkev tvár Krista“. Podľa biskupov by tak členovia krajín G8 mali viesť dialóg s ďalšími väčšími ekonomickými mocnosťami a pomáhať tak čeliť ďalším finančným krízam. –mf-