Vatikán (29. júna, RV) – Svätý Otec sa na dnešný sviatok sv. Petra a Pavla
na poludnie pomodlil s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Predtým sa im prihovoril.
Spomenul, že sv. Peter a Pavol sú osobitne patrónmi Cirkvi v Ríme a pokračoval:
„Drahí
bratia a sestry, nech vás Pán požehná a ochraňuje na príhovor sv. Petra
a Pavla! Ako váš pastier, vyzývam vás, aby ste zostali verní kresťanskému volaniu
a aby ste sa nepripodobňovali mentalite tohto sveta – ako písal
apoštol národov práve kresťanom Ríma -, ale aby ste sa stále
nechali premieňať aobnovovať evanjeliom, aby ste nasledovali to, čo
je skutočne dobré a milé Bohu (porov. Rim 12,2). Pre toto sa stále modlím,
aby Rím udržal živým svoje kresťanské povolanie nielen zachovávajúc
nemenné jeho nesmierne duchovné a kultúrne dedičstvo, ale aj aby jeho obyvatelia
mohli prenášať krásu získanej viery do konkrétnych spôsobov myslenia a reagovania
a vytvárali tak pre tých, ktorí z rôznych dôvodov prichádzajú do tohto mesta atmosféru
plnú ľudskosti a evanjeliových hodnôt. Slovami sv. Petra – vás pozývam, drahí
bratia a sestry, nasledovníci Krista, aby ste boli živými kameňmi, súdržnými
okolo Neho, ktorý je „živým kameňom, ktorý ľudia síce
zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny“ (porov. 1 Pt 2,4).
Potom
Svätý Otec dodal, že dnešná slávnosť má tiež univerzálny charakter: vyjadruje jednotu
a katolíckosť Cirkvi. Práve preto prichádzajú do Ríma noví arcibiskupi metropoliti,
aby získali pálium, symbol spoločenstva s nasledovníkom Petra. Potom srdečne pozdravil
delegáciu patriarchátu Konštantínopolu, ktorá ako každý rok prišla do Ríma na Sviatok
sv. Petra a Pavla.
Po modlitbe Anjel Pána hovoril Benedikt XVI. o vydaní jeho
tretej encyklike, ktorá nesie názov Caritas in veritate. „Obnovujúc sociálne
témy obsiahnuté v Populorum progressio z pera Božieho služobníka Pavla VI. v roku
1967, tento dokument – ktorý nesie práve dnešný dátum, 29. jún – sa snaží prehĺbiť
niektoré aspekty celkového rozvoja našej doby, vo svetle lásky v pravde. Zverujem
do vašich modlitieb tento užitočný prínos, ktorý Cirkev ponúka ľudskosti v jej úsilí
pri udržateľnom rozvoji, v plnom rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a skutočných potrieb
všetkých.“ –sg-