Bolo to presne v roku
1498, keď sa Krištof Kolumbus vybral na svoju tretiu plavbu s úmyslom spoznávať novú
krajinu, ktorú objavil ešte v roku 1492. Práve počas tejto tretej cesty však objavil
ďalšiu časť vtedy nepoznanej Ameriky – Venezuelu. Práve tam budú v nasledujúcich minútach
nasledovať naše kroky. Krajina sa rozprestiera na severe Južnej Ameriky a hraničí
s Brazíliou, Kolumbiou a Guyanou. Obmýva ju Karibské more a Atlantický oceán. Rozprávať
o nej budeme v súvislosti s návštevou Ad limina apostolorum jej biskupov vo Vatikáne.
Politická situácia v krajine
Názov krajiny pochádza zo
španielčiny a znamená „malé Benátky“. Krajinu tak pomenoval Španiel Alfons de Ojeda
v roku 1499 údajne kvôli kolovým stavbám indiánskych praobyvateľov.
Venezuela
vyhlásila nezávislosť od Španielska 5. júla 1811 a 21. novembra 1831 aj od Veľkej
Kolumbie. Venezuela je podľa ústavy z roku 1961 spolkovou republikou na čele s prezidentom,
ktorým je od roku 2006 Hugo Rafael Chávez Frias, ktorý bol od roku 1998 do funkcie
zvolený už tretíkrát. Hlavným mestom Venezuely je Caracas a úradným jazykom je španielčina. Krajina
má viac ako 27 miliónov obyvateľov, pričom jej 67 percent tvoria mestici, teda potomkovia
čistokrvných indiánskych kmeňov, ktoré na začiatku 19. storočia obývali Venezuelu.
Hlavnou komoditou Venezuely je ropa, ktorú objavili v roku 1917 a to z nej urobilo
najbohatšiu krajinu tejto oblasti.
Cirkevné rozdelenie Venezuely Takmer
93 percent obyvateľov Venezuely je katolíckeho vyznania, v menšom počte sa v krajine
nachádzajú protestanti a ateisti.
Katolícku cirkev tvorí 9 metropolitných
arcidiecéz, 23 diecéz, štyri apoštolské vikariáty a dva exarcháty priamo podliehajúce
Svätej stolici a jeden vojenský ordinariát, celkovo ich je teda 39.
Predsedom
Konferencie biskupov Venezuely je arcibiskup Maracaibu, kardinál Ubaldo Ramón Santana
Sequela. Apoštolským nunciom je titulárny arcibiskup Fideny, Mons. Giacinto Berloco.
Prvá farnosť na území Venezuely bola založená v roku 1531 v meste Coro, neskôr
v 17. storočí nasledoval Caracas, či Mérida. Keďže však išlo o pomerne rozsiahle územie,
biskupi nemali príliš veľa kontaktov. Až v prvých rokoch 20. storočia, po ukončení
plenárneho zasadnutia Latinsko - amerického koncilu v Ríme v roku 1899, začala Svätá
stolica viesť rozhovory s venezuelskými biskupmi. Za základný kameň, či znovuzrodenie
Konferencie biskupov Venezuely možno považovať tzv. Pastoračné inštrukcie vydané v roku
1904. Konferencia biskupov však začala intenzívnejšie pôsobiť v 70. rokoch 20. storočia
po II. Vatikánskom koncile. Svätá stolica schválila štatút konferencie v roku 1973
a prvé plenárne zasadnutie bolo v januári 1974.
Život Cirkvi v Argentíne
slovami arcibiskupa Caracasu, kardinála Jorge Urosa Savina
Podľa arcibiskupa
Caracasu, kardinála Jorgeho Urosa Savinu, Cirkev vo Venezuele stále rastie a počas
posledných 50 rokov od obdobia II. Vatikánskeho koncilu zaznamenala výrazný pokrok.
Dnes počet cirkevných oblastí vzrástol na dvojnásobok oproti minulosti, v krajine
pôsobí 45 biskupov. Ako však kardinál uviedol, na druhej strane sa v posledných rokoch
udialo niekoľko významných udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili venezuelskú Cirkev:
Plenárna rada Katolíckej cirkvi vo Venezuele, ktorá zasadala šesť rokov a vyvrcholila
v roku 2006 slávnostnou svätou omšou. Biskupi počas zasadnutia vydali sériu usmernení
pre život, rozvoj, rast, vernosť Cirkvi v Kristovi v tomto evanjelizačnom poslaní.
Aj ďalšie významné udalosti však poznačili život Cirkvi nielen vo
Venezuele, ale v celej Latinskej Amerike: ako napríklad Generálna konferencia latinsko-amerického
episkopátu. Kardinál ďalej povedal: „Podporujeme rozvoj, rast a predovšetkým duchovnú
obnovu Cirkvi v súlade s ustanoveniami Plenárnej rady Venezuely a dokumentom z Aparecídy.
Budujeme tento veľký projektpastoračného a misijného
obnovenia Cirkvi v Latinskej Amerike, ktorá je zároveň veľkou kontinentálnou
misiou.“
Ako kardinál ďalej uviedol, biskupi sa snažia nasledovať hlavnú
myšlienku dokumentu z Aparecídy a teda priblížiť evanjelizačné poslanie Cirkvi mladým
ľuďom a ako dodal: „Verím, že je to veľká výzva a súčasne
veľká pastoračná angažovanosť, musíme sa
usilovať o to, aby bol Kristus viac prítomný vo svete mladých. Ďalším
veľkým problémom je pastoračná starostlivosť o rodiny,
pretože, rovnako ako v mnohých iných častiach Latinskej Ameriky a vo svete,
aj vo Venezuele je rodina veľmi slabá, roztrieštená a postihnutá sekularizáciou,
relativizmom a egoizmom moderného sveta.“
Návšteva Jána Pavla II.
v Argentíne Ján Pavol II. navštívil
Venezuelu dvakrát: v dňoch 26. až 29. januára 1985 v rámci jeho 25. medzinárodnej
apoštolskej cesty do Venezuely, Ekvádoru, Peru, Trinidadu a Tobaga. Druhýkrát navštívil
krajinu v roku 1996, išlo o jeho 69. medzinárodnú cestu v Guatemale, Nikarague, El
Salvádore a Venezuele.
Počas stretnutia s mladými v hlavnom meste Venezuely,
v Caracase, sa 11. februára 1996 mladým prihovoril aj takto:
„Moji milí
mladí, otvoriť dvere Kristovi znamená cítiť sa živými členmi
Cirkvi, tejto mladej Cirkvi, silnej a vernej svojmu poslaniu, ktoré Venezuela nasleduje
už takmer päť storočí, a to aj uprostred mnohých ťažkosti po
cestách evanjelia. S hlbokou radosťou môžem počas tejto mojej
druhej cesty registrovať nové známky nádeje, akou je aj nárast kňazských
a rehoľných povolaní, rastúci počet mládežníckych skupín zapojených
do katechézy a formácie, veľa mladých mužov a žien, ktorí odovzdaných
solidárnej službe blížnym.“
Svätý
Otec biskupom Argentíny v rámci ich návštevy Ad Limina apostolorum
Pápež
Benedikt XVI. sa 8. júna prihovoril biskupom Venezuely, ktorí boli vo Vatikáne na
úradnej návšteve Ad limina apostolorum v dňoch od 1. do 18. júna. Svätý Otec v príhovore
spomenul súčasnú situáciu vo Venezuele, ktorá ako povedal, nie je vôbec ľahká, no
odporučil im, aby jej čelili s ešte väčším upevňovaním evanjelia medzi obyvateľstvom.
Rovnako upozornil aj na dôležitosť jednoty medzi biskupmi a kňazmi. Ako Svätý Otec
uviedol, národ formovaný v duchu posolstva Krista, a to aj v špecifických otázkach
Katolíckej sociálnej náuky môže prispieť k zlepšeniu tejto situácie v krajine. Potom
dodal: „Oceňujem vaše úsilie pri šírení svetla Evanjelia v udalostiach
tak veľkého významu, ktoré sa týkajú vašej krajiny pri šírení kresťanských hodnôt,
pri hľadaní spoločného dobra, harmónie a sociálnej stability, ale pohľad Cirkvi je
potrebné upierať ešte vyššie k Darcovi pokoja, k tomu Bohu, ktorý nás miloval a miluje
nás až do konca.“ Potom Svätý Otec pokračoval: „Výzvy, ktorým
musíte čeliť pri vašej pastoračnej práci sú stále početnejšie a zložitejšie a v posledných
rokoch ešte poznačené aj ťažkou ekonomickou svetovou krízou. Ale táto ťažká chvíľa
je zároveň aj dôvodom nádeje.“
Svätý Otec nasledovne biskupov vyzval, aby
zvýšili svoje úsilie pri podporovaní šírenia posolstva Ježiša Krista, aby ponúkali
dobrú formáciu Božiemu ľudu, ktorá bude smerovať k zrelému laikátu, a to práve takému,
ktorý bude schopný svedčiť o viere a radosti z toho, že je súčasťou Kristovho Tela.
V závere svojho príhovoru ich Benedikt XVI. povzbudil k väčšej pastoračnej horlivosti
medzi kňazmi a to osobitne počas blížiaceho sa Roku kňazstva. „Pokračujte
pri podporovaní početných charitatívnych aktivít Cirkvi vo Venezuele tak, aby naši
najbiednejší bratia mohli okúsiť medzi sebou prítomnosť toho, ktorý dal svoj život
na kríži za všetkých ľudí.“ –mf-