2009-06-29 16:28:37

Cirkev a svet: Venezuela


RealAudioMP3 Bolo to presne v roku 1498, keď sa Krištof Kolumbus vybral na svoju tretiu plavbu s úmyslom spoznávať novú krajinu, ktorú objavil ešte v roku 1492. Práve počas tejto tretej cesty však objavil ďalšiu časť vtedy nepoznanej Ameriky – Venezuelu. Práve tam budú v nasledujúcich minútach nasledovať naše kroky. Krajina sa rozprestiera na severe Južnej Ameriky a hraničí s Brazíliou, Kolumbiou a Guyanou. Obmýva ju Karibské more a Atlantický oceán. Rozprávať o nej budeme v súvislosti s návštevou Ad limina apostolorum jej biskupov vo Vatikáne.

Politická situácia v krajine

Názov krajiny pochádza zo španielčiny a znamená „malé Benátky“. Krajinu tak pomenoval Španiel Alfons de Ojeda v roku 1499 údajne kvôli kolovým stavbám indiánskych praobyvateľov.

Venezuela vyhlásila nezávislosť od Španielska 5. júla 1811 a 21. novembra 1831 aj od Veľkej Kolumbie. Venezuela je podľa ústavy z roku 1961 spolkovou republikou na čele s prezidentom, ktorým je od roku 2006 Hugo Rafael Chávez Frias, ktorý bol od roku 1998 do funkcie zvolený už tretíkrát. Hlavným mestom Venezuely je Caracas a úradným jazykom je španielčina.
Krajina má viac ako 27 miliónov obyvateľov, pričom jej 67 percent tvoria mestici, teda potomkovia čistokrvných indiánskych kmeňov, ktoré na začiatku 19. storočia obývali Venezuelu. Hlavnou komoditou Venezuely je ropa, ktorú objavili v roku 1917 a to z nej urobilo najbohatšiu krajinu tejto oblasti.

Cirkevné rozdelenie Venezuely

 
Takmer 93 percent obyvateľov Venezuely je katolíckeho vyznania, v menšom počte sa v krajine nachádzajú protestanti a ateisti.

Katolícku cirkev tvorí 9 metropolitných arcidiecéz, 23 diecéz, štyri apoštolské vikariáty a dva exarcháty priamo podliehajúce Svätej stolici a jeden vojenský ordinariát, celkovo ich je teda 39.

Predsedom Konferencie biskupov Venezuely je arcibiskup Maracaibu, kardinál Ubaldo Ramón Santana Sequela. Apoštolským nunciom je titulárny arcibiskup Fideny, Mons. Giacinto Berloco.

Prvá farnosť na území Venezuely bola založená v roku 1531 v meste Coro, neskôr v 17. storočí nasledoval Caracas, či Mérida. Keďže však išlo o pomerne rozsiahle územie, biskupi nemali príliš veľa kontaktov. Až v prvých rokoch 20. storočia, po ukončení plenárneho zasadnutia Latinsko - amerického koncilu v Ríme v roku 1899, začala Svätá stolica viesť rozhovory s venezuelskými biskupmi. Za základný kameň, či znovuzrodenie Konferencie biskupov Venezuely možno považovať tzv. Pastoračné inštrukcie vydané v roku 1904. Konferencia biskupov však začala intenzívnejšie pôsobiť v 70. rokoch 20. storočia po II. Vatikánskom koncile. Svätá stolica schválila štatút konferencie v roku 1973 a prvé plenárne zasadnutie bolo v januári 1974.

Život Cirkvi v Argentíne slovami arcibiskupa Caracasu, kardinála Jorge Urosa Savina

Podľa arcibiskupa Caracasu, kardinála Jorgeho Urosa Savinu, Cirkev vo Venezuele stále rastie a počas posledných 50 rokov od obdobia II. Vatikánskeho koncilu zaznamenala výrazný pokrok. Dnes počet cirkevných oblastí vzrástol na dvojnásobok oproti minulosti, v krajine pôsobí 45 biskupov. Ako však kardinál uviedol, na druhej strane sa v posledných rokoch udialo niekoľko významných udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili venezuelskú Cirkev: Plenárna rada Katolíckej cirkvi vo Venezuele, ktorá zasadala šesť rokov a vyvrcholila v roku 2006 slávnostnou svätou omšou. Biskupi počas zasadnutia vydali sériu usmernení pre život, rozvoj, rast, vernosť Cirkvi v Kristovi v tomto evanjelizačnom poslaní.
 
Aj ďalšie významné udalosti však poznačili život Cirkvi nielen vo Venezuele, ale v celej Latinskej Amerike: ako napríklad Generálna konferencia latinsko-amerického episkopátu. Kardinál ďalej povedal: „Podporujeme rozvoj, rast a predovšetkým duchovnú obnovu Cirkvi v súlade s ustanoveniami Plenárnej rady Venezuely a dokumentom z Aparecídy. Budujeme tento veľký projekt pastoračného a misijného obnovenia Cirkvi v Latinskej Amerike, ktorá je zároveň veľkou kontinentálnou misiou.“

Ako kardinál ďalej uviedol, biskupi sa snažia nasledovať hlavnú myšlienku dokumentu z Aparecídy a teda priblížiť evanjelizačné poslanie Cirkvi mladým ľuďom a ako dodal: „Verím, že je to veľká výzva a súčasne veľká pastoračná angažovanosť, musíme sa usilovať o to, aby bol Kristus viac prítomný vo svete mladých. Ďalším veľkým problémom je pastoračná starostlivosť o rodiny, pretože, rovnako ako v mnohých iných častiach Latinskej Ameriky a vo svete, aj vo Venezuele je rodina veľmi slabá, roztrieštená a postihnutá sekularizáciou, relativizmom a egoizmom moderného sveta.“

Návšteva Jána Pavla II. v Argentíne

 
Ján Pavol II. navštívil Venezuelu dvakrát: v dňoch 26. až 29. januára 1985 v rámci jeho 25. medzinárodnej apoštolskej cesty do Venezuely, Ekvádoru, Peru, Trinidadu a Tobaga. Druhýkrát navštívil krajinu v roku 1996, išlo o jeho 69. medzinárodnú cestu v Guatemale, Nikarague, El Salvádore a Venezuele.

Počas stretnutia s mladými v hlavnom meste Venezuely, v Caracase, sa 11. februára 1996 mladým prihovoril aj takto:

„Moji milí mladí, otvoriť dvere Kristovi znamená cítiť sa živými členmi Cirkvi, tejto mladej Cirkvi, silnej a vernej svojmu poslaniu, ktoré Venezuela nasleduje už takmer päť storočí, a to aj uprostred mnohých ťažkosti po cestách evanjelia. S hlbokou radosťou môžem počas tejto mojej druhej cesty registrovať nové známky nádeje, akou je aj nárast kňazských a rehoľných povolaní, rastúci počet mládežníckych skupín zapojených do katechézy a formácie, veľa mladých mužov a žien, ktorí odovzdaných solidárnej službe blížnym.“
 

 
Svätý Otec biskupom Argentíny v rámci ich návštevy Ad Limina apostolorum

Pápež Benedikt XVI. sa 8. júna prihovoril biskupom Venezuely, ktorí boli vo Vatikáne na úradnej návšteve Ad limina apostolorum v dňoch od 1. do 18. júna. Svätý Otec v príhovore spomenul súčasnú situáciu vo Venezuele, ktorá ako povedal, nie je vôbec ľahká, no odporučil im, aby jej čelili s ešte väčším upevňovaním evanjelia medzi obyvateľstvom. Rovnako upozornil aj na dôležitosť jednoty medzi biskupmi a kňazmi. Ako Svätý Otec uviedol, národ formovaný v duchu posolstva Krista, a to aj v špecifických otázkach Katolíckej sociálnej náuky môže prispieť k zlepšeniu tejto situácie v krajine. Potom dodal:
 
„Oceňujem vaše úsilie pri šírení svetla Evanjelia v udalostiach tak veľkého významu, ktoré sa týkajú vašej krajiny pri šírení kresťanských hodnôt, pri hľadaní spoločného dobra, harmónie a sociálnej stability, ale pohľad Cirkvi je potrebné upierať ešte vyššie k Darcovi pokoja, k tomu Bohu, ktorý nás miloval a miluje nás až do konca.“ Potom Svätý Otec pokračoval:
 
„Výzvy, ktorým musíte čeliť pri vašej pastoračnej práci sú stále početnejšie a zložitejšie a v posledných rokoch ešte poznačené aj ťažkou ekonomickou svetovou krízou. Ale táto ťažká chvíľa je zároveň aj dôvodom nádeje.“

Svätý Otec nasledovne biskupov vyzval, aby zvýšili svoje úsilie pri podporovaní šírenia posolstva Ježiša Krista, aby ponúkali dobrú formáciu Božiemu ľudu, ktorá bude smerovať k zrelému laikátu, a to práve takému, ktorý bude schopný svedčiť o viere a radosti z toho, že je súčasťou Kristovho Tela. V závere svojho príhovoru ich Benedikt XVI. povzbudil k väčšej pastoračnej horlivosti medzi kňazmi a to osobitne počas blížiaceho sa Roku kňazstva.
 
„Pokračujte pri podporovaní početných charitatívnych aktivít Cirkvi vo Venezuele tak, aby naši najbiednejší bratia mohli okúsiť medzi sebou prítomnosť toho, ktorý dal svoj život na kríži za všetkých ľudí.“ –mf-








All the contents on this site are copyrighted ©.