Príhovor kard. J. Tomka: Po stopách sv. Pavla v Grécku

Po stopách sv. Pavla v Grécku

 
Príhovor kardinála Jozefa Tomka k záveru jubilejného roku sv. Pavla

  Na sviatok sv. Petra a Pavla tohto roku sa končí z príležitosti dvojtisíceho výročia narodenia apoštola národov jubilejný „Rok sv. Pavla“, ktorý priniesol po svete i u nás na Slovensku veľa dobrého ovocia. Pápež Benedikt XVI. dostal viacero pozvaní z krajín, kde veľký apoštol pôsobil, aby prišiel osobne zakončiť toto výročie. Svätý Otec nemohol vyhovieť prosbám, preto poslal do každej krajiny pôsobenia jedného kardinála ako svojho zvláštneho vyslanca. Mne sa ušla česť zakončiť v mene Svätého Otca jubilejný Pavlov rok v Grécku.

Priznám sa, že som prijal toto menovanie s veľkou radosťou. Jednak preto, lebo k svätému Pavlovi ma viažu silné zväzky: pri jeho hrobe som slúžil svoju primičnú svätú omšu, on mi bol veľkým vzorom najmä keď som bol na čele katolíckych misií. Aj určenie za zvláštneho vyslanca do Grécka vyvolalo vo mne silné dojmy. Veď práve v Grécku priniesol apoštol národov Kristovu vieru do Európy a vo Filipách založil prvú kresťanskú obec na našom kontinente; v blízkom meste Saloniku po grécky, čiže v Solúne, ako my ho menujeme po slovensky, sa takmer osemsto rokov neskôr narodili sv. Cyril a Metod, ktorí ohlasovali Krista našim predkom. Naraz som si uvedomil, že sa takto vyberám na cestu ku kresťanským koreňom slovenského národa ale aj európskeho svetadiela: cez našich apoštolov k Pavlovi a cez neho ku Kristovi, ktorého on tak horlivo ohlasoval. Pozývam vás teda, aby sme si spolu vykonali akoby duchovnú púť ku koreňom našej viery po stopách sv. Pavla v Grécku.

Ako je známe, apoštol národov vykonal tri veľké misijné cesty. Na druhej ceste cez dnešné Turecko v Malej Ázii, ho asi roku 50 Duch Svätý povzbudil, aby sa preplavil do vtedajšieho Macedónska. Ako opisujú Skutky apoštolov, vo Filipách, v dnešnom severnom Grécku, sa utvorila malá skupina veriacich. Pavol ohlasoval Krista pri riečke. Ziskuchtiví ľudia však dosiahli u vrchnosti uväznenie a zbičovanie Pavla a spoločníkov. Po zemetrasení ich prepustili zo žalára. Na tretej misijnej ceste Pavol navštívil Filipy ešte dvakrát. V liste Filipanom ich apoštol národov povzbudzuje: „Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu...Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných. Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš“(Flp 1,27; 2,4-5). V krásnom chválospeve predkladá im proti napätiam zapríčineným ctižiadosťou a nesvárom príklad Ježiša Krista, ktorý sa zriekol seba samého a svojej božskej slávy, keď sa stal človekom. Každý kresťan môže v sebe spoznať – ako Pavol- „moc (po grécky „dynamis“) Kristovho vzkriesenia“ (por. Flp 3,10). To sú slová ako ušité pre dnešné Slovensko!

V blízkom Solúne zas my môžeme v slovách vybratých z dvoch Listov Solúnčanom akoby začuť rovnaké povzbudenie našich otcov vo viere, sv.Cyrila a Metoda: „Keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako slovo Božie; a ono pôsobí vo vás veriacich“ (1Sol 2,13). K tomu patrí aj napomenutie, „aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu“, a to mravmi a bratskou láskou, „lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie“ (1 Sol 4, 1.3).

Cesta zo severu Grécka do hlavného mesta Atén trvá dnes po diaľnici asi päť hodín. O koľko viac musela trvať Pavlovi, keď tým smerom utekal pred nepriateľmi. Atény sa mu ukážu ako nejedno dnešné mesto: mesto vzdelaných večných hľadačov Boha, často namyslených pochybovačov o pravde a skeptikov, akými boli stoikovia, tiež ľudí, ktorí využívajú každý deň v zhone za hmotnými a zmyselnými pôžitkami ako epikurejci, prázdnych rečníkov a korupčníkov; alebo ľudí, ktorí v zhone za chlebom a prácou zabudnú na vlastný zmysel života a smrti a len tak, aby sa zaistili pre každý prípad, stavajú oltáre známym i neznámym bohom. Na aténskom námestí – areopágu- Pavol sa pokúsi otvoriť rozumný dialóg s touto kultúrou. Pri oltári neznámemu bohu im zvestuje pravého, živého Boha, v ktorom „žijeme, hýbeme sa a sme“ a ktorý sa nám zjavil vo vzkriesenom mužovi, Ježišovi Kristovi. Skutky apoštolské (hl.17) sa tu čítajú ako dobrodružný román.

Pavol pokračoval na svojej ceste z Atén do Korinta, bohatého mesta, kde sa „žilo po korintsky“, čo značilo v blahobyte ale nemravne. Aj tu založil kresťanské spoločenstvo, ktorému venoval dva listy plné kresťanskej a ľudskej múdrosti. Tie sú akoby moderná pomôcka pre dnešného človeka. Pavol ukazuje základ našej viery v zmŕtvychvstalom Kristovi: „Ak nebol Kristus vzkriesený, márna ja vaša viera“ (1 Kor 15,14). My však, tak ako Pavol, máme v osobe tohto vzkrieseného, aj dnes živého Ježiša Krista plnú istotu a cestu: „Viem, komu som uveril, a som presvedčený“ (2 Tim 1,12). Apoštol národov predkladá aj nám, podobne ako Korinťanom, „vznešenejšiu cestu“ pre celý náš život: je to láska, ktorú tak nádherne opísal v hymne na lásku (1 Kor hl.13).

Naše spoločné putovanie s Pavlom po Grécku je podnetné. Povzbudzuje nás, aby sme i naďalej čítali jeho spisy a v duchu kráčali po jeho stopách. Jubilejný rok sv. Pavla končí, ale naša duchovná púť pokračuje.

Kard. Jozef Tomko