Zamyslenie na 13. nedeľu v Cezročnom období

Utrpenie, choroba, neustále chodenie k lekárom a nakoniec predsa len smrť. To sú situácie, ktoré môžu stretnúť každého človeka. Kresťan napriek tomu, že verí v Boha a snaží sa plniť svoje náboženské povinnosti, nie je výnimkou. Rovnako je konfrontovaný s bolesťou a utrpením, tak ako všetci ostatní. Keďže veríme, že náš Boh je všemohúci, je prirodzené, že vo chvíľach bezmocnosti očakávame od neho pomoc. Problém môže nastať, keď Božia pomoc neprichádza, ba naopak, situácia sa ešte zhoršuje. Vtedy nechápavo krútime hlavou a natláča sa otázka, ako môže Boh chcieť, aby trpel nevinný človek, ako sa môže nečinne prizerať, keď pred našimi očami zomiera človek, ktorého milujeme, ktorý je nám drahý. Ak je to naozaj tak, že kresťanský Boh chce len bolesť, utrpenie a smrť človeka, potom sa ukazuje lepšie v takého Boha vôbec neveriť.
Božie slovo 13. nedele v cezročnom období nám ponúka trochu iný pohľad na nášho Boha a našu vieru. V prvom čítaní z Knihy Múdrosti počujeme slová: „Boh nestvoril smrť, ani sa nekochá v zániku žijúcich. Veď on všetko stvoril pre bytie; tvory sveta sú pre život.“ Vidíme, že náš Boh nechce smrť a utrpenie človeka. Smrť je dôsledkom hriechu. Náš kresťanský Boh je Bohom života, Bohom nádeje. Potvrdzuje to evanjelium. Opísané udalosti sú toho jasným dôkazom. Žena, ktorá celý majetok minula na návštevy lekárov, ktorá dvanásť rokov čakala na zlepšenie svojho zdravotného stavu, by nám určite vedela dlho rozprávať o tvrdosti života. Svoje by nám vedel rozprávať aj Jairus, ktorého milujúca dcéra bojuje o život. Vplyv, peniaze ani postavenie v spoločnosti v tomto prípade predstavenému synagógy nepomáhajú, ba skôr naopak ešte prehlbujú pocit bezmocnosti. Smrť sa hlási o slovo a berie si mladý život.
Avšak v obidvoch prípadoch je tu silná dôvera v Ježišovu Božiu moc. “Dcérka mi umiera. Poď vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ „Ak sa dotknem čo len jeho odevu ozdraviem.“ Namiesto sťažovania a bedákania na krutosť životného osudu, sa v postojoch týchto ľudí prejavuje neochvejná viera v Krista, ktorý je silnejší ako každé zlo a utrpenie. A Ježiš naozaj koná. „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“ „Dievča, hovorím ti vstaň!“ Ježiš sa prejaví ako ten, kto má moc nad chorobou, ale aj nad smrťou. V stretnutí tvárou v tvár s utrpením, Ježiš prináša nádej, prináša zmenu, navracia stratený život. Plač a smútok premieňa na radosť zo života.
Ježiš Kristus neprišiel na tento svet, aby nám život sťažil, skomplikoval, zatlačil do zeme svojimi príkazmi, alebo aby sme mali koho obviniť z nášho utrpenia a neúspechu. Prišiel, aby nás vykúpil a pozdvihol, aby nám vrátil dôstojnosť, aby nám svojou Božskou mocou pomáhal uprostred každodenných trápení. Chce aj nám ponúknuť novú kvalitu života, aj nám chce povedať: vstaň! netráp sa! choď v pokoji!
Ježiš je teda citlivý a vnímavý na naše problémy, ochotný a pripravený zasiahnuť svojou Božou mocou. Vyžaduje si to len pevnú vieru v neho, takú, akú nám ukázali postavy z evanjelia.


František Knapík