Očami viery, vedy a kultúry: Ukončenie Roku sv. Pavla a otvorenie Roku kňazstva

Bolo to takmer pred rokom, presne 28. júla 2008, keď Svätý Otec otvoril Rok sv. Pavla v Bazilike sv. Pavla za hradbami. Pápež Benedikt XVI. vtedy povedal, že sv. Pavol nám ukazuje bezpečnú cestu pre udržanie jednoty a v prípade rozdelenia pre jej opätovné nadobudnutie.
Pred niekoľkými dňami na Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho otvoril Svätý Otec jubilejný Kňazský rok pri príležitosti 150. výročia smrti svätého Jána Máriu Vianneyho.
V deň Sviatku sv. apoštolov Petra a Pavla bude Svätý Otec predsedať Slávnosti vešpier v Bazilike sv. Pavla za hradbami a uzavrie tak Rok sv. Pavla. V dnešnej rubrike si teda pripomenieme, čo tento Pavlov rok priniesol a aké podujatia sa s ním spájali.

Otvorenie Roku sv. Pavla v Bazilike sv. Pavla za hradbami

 
Na otvorení Roku sv. Pavla v Bazilike sv. Pavla za hradbami sa Svätý Otec vo svojej homílii zamyslel nad osobou Pavla ako nad „učiteľom národov“ a veľmi výrazne tak predstavil túto postavu histórie cirkevného života. Ako ďalej Svätý Otec povedal: „Pavol nie je pre nás postavou minulosti, na ktorú s úctou spomíname. On je aj naším učiteľom, apoštolom a hlásateľom Ježiša Krista aj pre nás. Pavol chce hovoriť s nami – dnes. Preto som chcel oznámiť tento „Rok sv. Pavla“: aby sme ho počúvali a aby sme sa od neho učili, ako od svojho učiteľa, „vieru a pravdu“, v ktorých sú zakorenené dôvody jednoty medzi Kristovými učeníkmi. V tejto perspektíve som chcel roznietiť, cez toto dvojtisíce výročie Apoštolovho narodenia, špeciálny „plameň sv. Pavla“, ktorý zostane zapálený počas celého roka v zvláštnom ohnisku umiestenom medzi stĺporadiami Baziliky. Aby som urobil toto výročie slávnostnejším, otvoril som aj tzv. „Bránu sv. Pavla“, cez ktorú som vošiel do baziliky sprevádzaný patriarchom Konštantínopolu a ďalšími náboženskými autoritami. Je to pre mňa dôvod k veľkej radosti, že otvorenie „Roka sv. Pavla“ preberá osobitný ekumenický ráz prítomnosťou početných delegátov a predstaviteľov iných cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktorých prijímam s otvoreným srdcom.“
Svätý Otec neskôr v homílii Pavla označil ako „muža zasiahnutého veľkou láskou“ a ako dodal: „Pavol bol slobodný ako muž milovaný Bohom, ktorý bol v Božej moci schopný milovať spolu s ním. Táto láska je teraz „zákonom“ jeho života a presne tak je aj slobodou jeho života. Hovorí a koná pohnutý zodpovednosťou lásky. Sloboda a zodpovednosť sú tu spojené neoddeliteľným spôsobom. Pretože sa nachádza v zodpovednosti lásky, je slobodný; pretože miluje, žije úplne v zodpovednosti tejto lásky a neberie slobodu za zámienku pre svojvôľu a egoizmus.“

Rok svätého Pavla podľa kardinála Andrea di Montezemola

Ešte v roku 2007 predstavil Svätému Otcovi kardinál Andrea Cordero Lanza di Montezemolo niekoľko základných aspektov Roku sv. Pavla. Prvotným zámerom bolo oboznámiť ľudí s osobnosťou sv. Pavla a jeho učením, ktoré je pomerne málo známe aj samotným katolíkom. Podľa kardinála bol Pavlov rok príležitosťou k znovuobjaveniu postavy apoštola Pavla, jeho diela, apoštolských ciest, k čítaniu jeho početných listov, adresovaných prvým kresťanským spoločenstvám, k novému prežívaniu prvých časov Cirkvi, k prehĺbeniu jeho bohatého učenia ohlasovaného národom a k meditácii o jeho silnej spiritualite viery, nádeje a lásky.

Podujatia v súvislosti s Rokom sv. Pavla

Súčasťou tohto roka boli aj mnohé púte organizované k jeho hrobu a na mnohé miesta, ktoré navštívil. Aj veriaci Rímskej diecézy si chceli zaspomínať na tohto veľkého apoštola. 25. októbra 2008 sa v Bazilike sv. Pavla za hradbami konala svätá omša, ktorej predsedal rímsky vikár, kardinál Agostino Vallini, ktorý sa v tejto súvislosti vtedy vyjadril takto: „Rím potrebuje, podobne ako všetky západné krajiny byť nanovo evanjelizovaný a apoštol Pavol nám má v tomto zmysle čo povedať – o veľkej Pánovej láske, o koreňoch, od ktorých sa rodí poslanie a kresťanská radosť.“

Pápežské dielo pre posvätenie detí a Pápežské dielo detských misií pripravilo v Ríme v posledný májový deň tohto roku púť mladých misionárov s názvom „Mladí misionári ako Pavol“. Na púti sa vtedy stretlo približne 7 tisíc mladých z celého Talianska a z ďalších krajín Európy. Medzi účastníkmi boli aj mladí zo Slovenska.

Rok svätého Pavla sa však spájal aj s rôznymi kurióznymi iniciatívami. V Mexiku vznikla počítačová hra o svätom Pavlovi, znázorňujúca rôzne symboly a obrazy z jeho života. Hru so vzdelávacím úmyslom pripravil františkánsky rehoľník Hugo Córdova Padilla, rektor Sanktuária Našej Panej z El Pueblita v diecéze Querétaro. Prostredníctvom internetovej stránky v španielčine je možné vstúpiť do sveta otázok a odpovedí, kde si každý môže overiť svoje znalosti o apoštolovi národov a dozvedieť sa niečo nové.
Ďalšou kuriozitou bola cesta troch mladých kňazov z oblasti Horného Sliezska, ktorí sa do Ríma vybrali na bicykloch, aby tak navštívili Baziliku sv. Pavla za hradbami. Ich púť trvala 22 dní. Ako uviedol jeden z nich, v Ríme už boli niekoľkokrát, tento rok bol však motív ich cesty veľmi výnimočný, pretože chceli dosiahnuť cieľ, ktorým je hrob sv. Pavla a priblížiť sa tak námahe, akú zažil samotný Pavol.

Otvorenie Roku kňazstva

Svätý Otec na Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho 19. júna predsedal v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne Slávnosti vešpier. Otvoril tak jubilejný Kňazský rok pri príležitosti 150. výročia smrti svätého Jána Máriu Vianneyo. Svoj príhovor vtedy predniesol aj sekretár Kongregácie pre klerikov Mons. Mauro Piacenza. Potom nasledovala procesia s relikviou sv. Jána Máriu Vianneyho, ktorú viedol arcikňaz vatikánskej baziliky, kardinál Angelo Comastri, ako aj kardinál Claudio Hummes, prefekt Kongregácie pre klerikov. Po slávnosti nasledovala Eucharistická adorácia. Svätý Otec sa prítomným v homílii prihovoril aj takto:

„Zastavme sa spolu pri uvažovaní o prebodnutom Srdci Ukrižovaného. V Srdci Ježiša je vyjadrené jadro kresťanstva, v Kristovi je pozdvihnutá úplná revolučná novosť Evanjelia: láska, ktorá nás spasí, a vďaka ktorej už žijeme vo večnosti Boha. Evanjelista Ján píše: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Jeho Božské Srdce volá teda naše srdce. Pozýva nás, aby sme vyšli zo seba samých, aby sme zanechali naše ľudské istoty a zverili sa jemu a aby sme nasledujúc jeho príklad z nás samých urobili bezvýhradný dar lásky.“

Potom Svätý Otec hovoril o Ježišovom pozvaní zostať v jeho láske, ktoré je venované každému pokrstenému a na Sviatok Najsvätejšieho Ježišovho Srdca, ktorý je zároveň Dňom posvätenia kňazov, je takého pozvanie ešte silnejšie. Aby sme boli kňazmi v službe Evanjeliu je nevyhnutné – pokračoval pápež – štúdium v stálej pastoračnej formácii, ale najmä v tzv. „vede o láske“, ktorú je možné chápať len „srdcom k srdcu“ s Kristom. Je to On – dodáva Svätý Otec – ktorý nás povoláva lámať chlieb jeho lásky na odpustenie hriechov a k vedeniu stáda v jeho mene. Práve preto sa nemôžeme nikdy vzdialiť od prameňu lásky, ktorým je jeho Srdce, prebodnuté na kríži. V závere Svätý Otec dodal: „Cirkev potrebuje svätých kňazov, ktorí pomáhajú veriacim okúsiť milosrdnú lásku Pána. Prosme Pána, aby zapálil srdce každého kňaza pastoračnou láskou, ktoré bude schopné zjednotiť jeho osobné „ja“ s Ježišom Kňazom, aby ho tak mohol napodobňovať v ešte väčšom sebadarovaní.“

Ukončenie Roku sv. Pavla

Svätý Otec bude na Sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla predsedať slávnosti Vešpier v Bazilike sv. Pavla za hradbami a uzavrie tak Rok sv. Pavla. Na slávnosti bude prítomná aj delegácia ekumenického patriarchátu Konštantínopolu.

Slávnosti pri ukončení Roku sv. Pavla budú okrem Ríma aj na ďalších „miestach sv. Pavla“ vo svete za prítomnosti pápežských vyslancov – predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Walter Kasper bude vo Svätej zemi, predseda Pápežskej rady pre rodinu kardinál Ennio Antonelli na Malte, predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinál Renato Raffaele Martino na Cypre, predseda Pápežskej rady pre dialóg s náboženstvami kardinál Jean Louis Tauran v Turecku, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko v Grécku, arcibiskup Madridu kardinál Antonio Maria Rouco Varela v Sýrii a parížsky arcibiskup kardinál André Vingt-Trois v Libanone. –mf-