Včera bola v Ríme vysviacka Mons. Cyrila Vasiľa SJ

Taliansko (15. júna, RV) - Včera popoludní sa v Pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme uskutočnila biskupská vysviacka jezuitu, titulárneho arcibiskupa v Tolemaide Mons. Cyrila Vasiľa SJ. Hlavným svätiteľom bol emeritný grécko-katolícky biskup Križevacký Mons. Slavomír Miklovš z Chorvátska. Ten istý biskup svätil pred 22 rokmi Mons. Cyrila Vasiľa na kňaza. Jeho spolusvätiteľmi boli Prešovský arcibiskup – metropolita Mons. Ján Babjak, SJ a Košický biskup Milan Chautur, CsSR. Na slávnosti bol prítomný aj bratislavský gréckokatolícky biskup Peter Rusnák. Okrem nich bolo prítomných 21 biskupov rozličných východných obradov z Európy a USA; 7 biskupov latinského obradu a 4 kardináli: Jozef Tomko, Leonardo Sandri, Bernard Francis Law a Tomáš Špidlík.

Medzi vyše 200 kňazmi z celého sveta, rozličných obradov boli prítomní aj otec a rodný brat Mons. Cyrila Vasiľa; potom Generál Spoločnosti Ježišovej Páter Adolfo Nicolas SJ a provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku Páter Ján Ďačok SJ.
Na úvod bol prítomným prečítaný pozdravný list vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Tarcisia Bertoneho. Vo svojej kázni, kardinál Sandri, adresoval Mons. Vasiľovi aj tieto slová: „Drahý brat, biskup Ríma, z moci svojej apoštolskej autority, Vás pozval do episkopátu a teraz Vás posväcuje a posiela sám Kristus. Viditeľný zväzok s Pápežom sa ešte viac posilňuje, lebo sviatostné spojenie každého biskupa s Kristom je najužšie, najintímnejšie... Petrov nástupca Vás uvádza do biskupského zboru a zostáva po Vašom boku, aby Vás ako brat posilňoval vo vyznávaní viery. Ty si Kristus! Pane, ku komu by sme šli? Iba ty máš slová večného života.“

Slávnostná liturgia bola sprevádzaná spevmi Bratislavského katedrálneho zboru Chryzostomos, pod vedením Prof. Martina Škovieru; a výberom zboru seminaristov Romana Sladkopevca z Prešova.
Na záver sa novo vysvätený arcibiskup prihovoril všetkým prítomným, a zvlášť svojim rodinným príslušníkom takto:

„Drahí otcovia, spolubratia, pútnici zo Slovenska, bratia a sestry

Na záver mojej biskupskej vysviacky sa chcem prihovori všetkým Vám, ktorí ste ne¾utovali námahu dlhej púte, èas i náklady a prišli ste ma svojou modlitbou podpori a sprevádza na novej ceste ktorá mi bola urèená. Svoju biskupskú službu zaèínam na symbolickom mieste, v Bazilike S. Maria Maggiore. Tu pápež Hadrián II. položil na oltár slovanské liturgické knihy, èím schválil liturgický jazyk našich predkov. Tu spievali prvýkrát našu liturgiu synovia nášho národa, ktorí prijali svätenia v Ríme. Nieko¾ko desiatok metrov od tohto chrámu zakonèil svoje pozemské putovanie svätý Cyril a po jeho smrti pápež vysvätil svätého Metoda za arcibiskupa a ustanovil ho pápežským legátom, vzal ho teda priamo do svojich služieb.
Dnes, opä po viac ako 11. storoèiach, zaznela v tejto bazilike byzantsko-slovanská liturgia a z pápežovho poverenia tu bol vysvätený nový arcibiskup, váš rodák. Tieto historické súvislosti, ktorých som sa stal súèasou, nevyhnutne napåòajú srdce radosou, ale aj vedomím zodpovednosti, ktorá je o to väèšia, že v rámci biskupskej služby mi bola urèená úloha pracova v Kongregácii pre východné cirkvi, teda v tom úrade Svätej Stolice, ktorý je vyjadrením starostlivosti Rímskeho Ve¾kòaza o všetky východné cirkvi.
S bázòou a chvením pracujte na svojej spáse – hovorí sv. Apoštol Pavol (Fil 2, 12). Tento príkaz je daný každému kresanovi, ale o to viac si ho uvedomujem dnes, pri biskupskej vysviacke, vo chvíli keï sa za sugestívnym sviatostným obradom vynárajú nové horizonty a perspektívy duchovnej i praktickej, každodennej zodpovednosti. O to viac ma teší a posilòuje Vaša prítomnos, pocit spolupatriènosti a prís¾ub vašich modlitieb.
V tejto chvíli, so srdcom naplneným vïaènosou chcem vzda vïaky predovšetkým dobrotivému Bohu, ktorý ma v celom mojom živote napåòa radosou, pocitom toho, že som prijal vo svätom krste ten dar synovstva, v duchu ktorého môžem vola, Abba – Otèe. Po spomienke na nebeského otca a na dar duchovného a sviatostného života, patrí moja vïaènos tým, ktorým vïaèím za fyzický život – mojej mame, ktorá sa z dnešnej slávnosti už teší v nebi, a môjmu otcovi, s ktorým v tento deò môžem stá pri tom istom oltári. Drahý otec, dnes tu slúžite liturgiu s dvomi synmi, ktorí vo vás videli vzor pre svoje kòazstvo - tým starším, ktorý je tu aj so svojou poèetnou rodinou a mladším, ktorého rodina ja trochu iná, ove¾a poèetnejšia a širšia a zahàòa spolubratov zo Spoloènosti Ježišovej, kòazov našej slovenskej Gréckokatolíckej cirkvi i iných cirkví a obradov, skautov, kolegov profesorov i študentov, reprezentantov iných východných cirkví a množstvo ïalších, pretože „každý kto pre Kristovo meno opustí domy, alebo bratov a sestry alebo otca a matku, alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac“ (Mt. 18,29).
Pocity vïaènosti sa spájajú s pripomienkou aj so záväzkom, - v mojom prípade som tak chcel urobi aj cez môj biskupský erb, do ktorého som vložil niektoré motívy spájajúce túto pripomienku i záväzok voèi všetkým tým duchovným i ¾udským realitám, ktorým som vo svojom živote vïaèný. Poènúc zdola sú to tri ¾alie, ktoré som prevzal z erbu mesta Košíc, metropoly východu v ktorej som sa narodil, kde som študoval a do eparchie, ktorej svojim pôvodom patrím. Tieto tri ¾alie, ktoré mi budú stále pripomína rodný kraj, môj rodný Nižný Èaj, farnosti Zdoba i Bohdanoce, moju širšiu rodinu, príbuzných a známych na Slovensku a našu miestnu gréckokatolícku cirkev sa nachádzajú v èierno-bielom poli prevzatom zo zástavy federácie skautingu Európy, v ktorom vykonávam duchovnú službu už 17 rokov. V hornom modrom poli erbu, pripomínajúcom svojou farbou našu nebeskú matku, Pannu Máriu, je umiestnené slnko s 32 lúèmi prevzaté z erbu Spoloènosti Ježišovej, do ktorej patrím už 19 rokov a v rámci ktorej som s Božou pomocou realizoval svoju túžbu po reho¾nom živote. Na tomto slnku sa vyníma znak kríža, v štylizovanej podobe používanej na byzantských liturgických rúchach – znak kríža na slnku v konštantínovskej legende sa spája s dôverou vo víazstvo– en touto nika – v tomto znamení zvíazíš - a je len potvrdením môjho životného presvedèenia, že jedine v Kristovom kríži sa nachádza spása a koneèné víazstvo pre každého z nás.“ –jš-

Príhovor zdroj: www.sites.google.com/site/omichalvasil/